Ekonóm: Slovensko prestalo dobiehať Západ. Po roku 2012 sa začalo „kupovanie si voličov“

BRATISLAVA / Slovenská ekonomika sa podľa najnovšej prognózy Národnej banky Slovenska tento rok zvýši len o 0,5 percenta. Ekonóm Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník však tvrdí, že problém nespočíva len v aktuálnych vonkajších okolnostiach. V relácii Štúdio 24 označil za jednu z hlavných príčin slabého rastu dlhodobé zanedbávanie reforiem a politiku, ktorá sa podľa neho po roku 2012 sústredila skôr na rozdávanie výhod než na posilňovanie konkurencieschopnosti krajiny.

Podľa Páleníka sa Slovensku po finančnej kríze z rokov 2008 až 2010 nepodarilo nadviazať na predchádzajúce obdobie dynamického rastu. Hoci ekonomika mala podľa neho priaznivé podmienky na ďalší rozvoj, príležitosť nevyužila.

„Po tej kríze sa nepodarilo pozviechať a dostať sa ďalej,“ skonštatoval ekonóm. Pripomenul, že krajina mala priestor zvyšovať konkurencieschopnosť a podporovať hospodársky rast, no namiesto toho sa podľa neho vydala iným smerom.

Prečítajte si tiež

Premiér tvrdí, že ľudia sa nemajú zle. Ekonóm varuje: Míňajú viac, ako zarábajú

Politika kupovania si voličov začala v roku 2012

​Tvrdí, že od roku 2012 začali dominovať opatrenia zamerané na okamžitú spotrebu. „Každý rok vláda dala pol miliardy tam, pol miliardy tam a chcela ľuďom dopriať,“ povedal Páleník. Podľa jeho slov sa postupne presadila „politika akéhosi kupovania si voličov“, ktorá bola založená na rozdávaní benefitov bez toho, aby sa riešili dlhodobé problémy ekonomiky.

Ekonóm upozornil, že súbežne s tým rástlo zadlženie štátu. Slovensko sa podľa neho začalo „prikrývať väčšou perinou, na akú má“, pričom chýbali reformy podporujúce produktivitu, inovácie či konkurencieschopnosť podnikov.

Výsledkom je podľa neho situácia, keď krajina už nedokáže rásť tempom, na aké bola zvyknutá v minulosti. „Tiger už nie je tigrom,“ zhodnotil.

Páleník zároveň upozornil, že súčasný rast ekonomiky nestačí na približovanie sa k životnej úrovni západnej Európy. Kým v minulosti bolo podľa neho bežné tempo rastu okolo troch percent ročne, aktuálna prognóza na úrovni pol percenta znamená pravý opak. „Momentálne vôbec nekonvergujeme k životnej úrovni západnej Európy. Dokonca podľa niektorých ukazovateľov divergujeme, to znamená vzďaľujeme sa,“ upozornil.

Ako príklad uviedol Rakúsko, ktoré malo byť po roku 1989 symbolom ekonomického dobiehania Slovenska. „Momentálne sa od nás Rakúsko vzďaľuje a nedobehneme ho nikdy, ak sa nič nestane,“ povedal.

Prečítajte si tiež

Dlh Slovenska sa blíži k 84 miliardám. Na každého obyvateľa pripadá cez 15 500 eur

V čom je chyba?

Podľa ekonóma pritom problém nespočíva v kvalite pracovnej sily ani podnikateľov. Slovenskí zamestnanci sú podľa neho porovnateľní s kolegami v okolitých krajinách a podnikatelia dokážu úspešne fungovať aj v náročných podmienkach. Za najväčšiu slabinu preto označil samotné riadenie ekonomiky.

„Inak to neviem nazvať ako zlá hospodárska politika, ktorá nie je prorastová, nie je inkluzívna a nezameriava sa na inovácie či riešenie starnutia populácie,“ uviedol Páleník.
Na záver dodal, že práve hospodárska politika je podľa neho hlavným dôvodom, prečo Slovensko zaostáva za krajinami, ktoré ešte pred niekoľkými desaťročiami dobiehalo. „Jednoducho slabina našej ekonomiky je naša hospodárska politika. Inak to neviem povedať,“ uzavrel ekonóm.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.