Mimoriadne Analýzy 24: Väčšina v parlamente nie je stabilná, priznal Gašpar

Gašpar priznal problémy s väčšinou, koniec vládnutia však odmieta

Stredajšie hlasovanie o novele Trestného poriadku ukázalo, že koalícia nemôže automaticky počítať s podporou všetkých poslancov, ktorí ju doteraz podporovali. Návrh ministra spravodlivosti Borisa Suska neprešiel, keď zaň hlasovalo 75 poslancov a rovnaký počet bol proti. Poslankyňa Mária Kolíková označila výsledok za dôkaz, že vládnemu Smeru-SD chýba stabilná parlamentná väčšina. Poukázala najmä na postoj Tomáša Tarabu a poslancov, ktorí spolu s ním odmietli novelu podporiť.

„Treba povedať, že vládnej strane Smeru chýba stabilná vládna väčšina, a to tak jednoducho je,“ vyhlásila Kolíková. Gašpar jej v tejto otázke čiastočne dal za pravdu. „Môžem súhlasiť jedine so slovíčkom, že táto vládna väčšina nie je v parlamente stabilná,“ uviedol podpredseda parlamentu. Zároveň však zdôraznil, že počas dňa parlament schválil aj ďalšie zákony. Podľa neho preto nemožno z neúspechu jedného návrhu vyvodzovať, že koalícia už nedokáže vládnuť.

Pripustil však, že situácia sa zmenila a nie každý vládny či koaličný návrh bude mať automaticky zabezpečenú podporu. Pri niektorých zákonoch tak bude potrebné hľadať dohodu, pri iných sa koalícia bude musieť zmieriť s tým, že neprejdú.

Prečítajte si tiež

Návrh na zrušenie voľby poštou v parlamente prepadol. V sále chýbali jeho navrhovatelia

Spor o kajúcnikov: Ochrana právneho štátu alebo riziko pre vyšetrovanie?

Výrazná časť diskusie sa venovala samotnej novele Trestného poriadku, ktorá mala zmeniť pravidlá využívania výpovedí spolupracujúcich obvinených. Gašpar neúspech návrhu kritizoval. Tvrdí, že zmeny boli potrebné na odstránenie problémov, ktoré podľa neho vznikli pri využívaní spolupracujúcich osôb v trestných konaniach. „Chcem povedať, že ten zákon je dôležitý pre to, aby bol tu právny štát, aby sa nestávali tie veci, ktoré sa tu stali,“ povedal Gašpar.

Podľa neho sa inštitút spolupracujúceho obvineného v minulosti zneužíval. Odmietol tvrdenia opozície, že novela mala obmedziť možnosti súdov pri hodnotení dôkazov. Naopak, argumentoval, že navrhované zmeny by sudcom umožnili využívať aj niektoré dôkazy z iných trestných konaní pri posudzovaní vierohodnosti spolupracujúcej osoby. Zdôraznil tiež, že návrh prešiel riadnym legislatívnym procesom a pripomienkovaním viacerých justičných inštitúcií. Kolíková však zastáva opačný názor. Odmietnutie novely označila za dobrú správu pre Slovensko a upozornila na možné zásahy do právomocí súdov. „Kľúčový problém je, ak beriete súdu možnosť, aby on v plnosti vyhodnotil, ktoré dôkazy sú a ktoré nie sú dôveryhodné a vierohodné,“ vysvetlila.

Prečítajte si tiež

Poslanci definitívne odmietli novelu o kajúcnikoch. Koalícia nemala dostatok hlasov

Podľa bývalej ministerky by navrhované pravidlá mohli neprimerane obmedziť sudcov pri hodnotení výpovedí spolupracujúcich obvinených. Poukázala napríklad na situácie, keď si svedok po dlhšom čase nepamätá všetky podrobnosti rovnako, pričom podľa nej musí zostať na súde, aby posúdil význam takýchto nezrovnalostí. Kolíková zároveň argumentovala predchádzajúcim rozhodnutím Ústavného súdu SR, ktorý označil časť skoršej právnej úpravy za protiústavnú. Podľa nej sa podobné problémy objavovali aj v teraz odmietnutej novele. Gašpar jej výklad odmietol. Pripomenul, že Ústavný súd nespochybnil celú predchádzajúcu úpravu, ale iba jej časť. Trval tiež na tom, že nový návrh možnosti súdov pri posudzovaní vierohodnosti spolupracujúcich osôb rozširoval, nie zužoval.

Ostrá výmena názorov o trestných kauzách

Diskusia sa postupne presunula aj ku konkrétnym trestným konaniam. Gašpar poukazoval na kauzu Očistec a ďalšie prípady, pri ktorých podľa neho vznikli pochybnosti o pravdivosti výpovedí spolupracujúcich obvinených. Tvrdil, že v niektorých konaniach sa objavili rozpory, ktoré orgány činné v trestnom konaní dostatočne nepreverovali. Spomenul aj výpovede súvisiace so zosnulým policajným prezidentom Milanom Lučanským a vyslovil podozrenia z možnej manipulácie trestných konaní. Kolíková tieto tvrdenia odmietla ako dôvod na prijatie spornej novely. Gašparovi odkázala, že ak má konkrétne výhrady k dokazovaniu, mal by ich predkladať pred súdom.

„Tento príbeh o manipulácii trestných konaní zjavne nepresvedčil väčšinu v parlamente,“ reagovala poslankyňa. Zároveň ho kritizovala za spôsob, akým podľa nej verejne prezentuje vybrané časti trestných spisov. Pripomenula aj vyšetrovanie podozrení z korupcie v justícii, ktoré sa dostali na verejnosť po získaní a dešifrovaní komunikácie z mobilného telefónu Mariana Kočnera. Podľa Kolíkovej bolo správne, že sa orgány činné v trestnom konaní takýmito podozreniami zaoberali. Gašpar jej však oponoval a upozornil, že pri hodnotení konkrétnych osôb treba rešpektovať aj výsledky súdnych konaní vrátane právoplatných oslobodzujúcich rozhodnutí.

Celý záznam relácie Mimoriadne Analýzy 24 nájdete v priloženom videu.