Analýzy 24: „Je vôľa ísť ďalej,“ tvrdí Michelko. Parlament je podľa Dostála nefunkčný
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Vládna koalícia po neúspešnom hlasovaní o novele Trestného poriadku čelí otázkam, či dokáže pokračovať bez stabilnej parlamentnej väčšiny. V relácii Analýzy 24 o jej budúcnosti diskutovali predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko a opozičný poslanec Ondrej Dostál (SaS). Venovali sa aj sporu o návrh na zrušenie voľby poštou zo zahraničia, pravidlám rokovania parlamentu či možným predčasným voľbám. Rozdielne názory mali aj na zmeny týkajúce sa spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov, a ich možné dôsledky pre trestné konania.
Dostál k prepadnutiu bodu o voľbe poštou: Bolo to úmyselné
Jednou z hlavných tém diskusie bol návrh Smeru-SD na zrušenie voľby poštou zo zahraničia, o ktorom parlament v stredu (11. 11.) nerokoval pre neprítomnosť predkladateľov. Keďže sa tak stalo už druhýkrát, podľa Dostála by sa návrh mohol opäť dostať na rokovanie až na schôdzi zvolanej najskôr o šesť mesiacov. Michelko vysvetľoval situáciu nepredvídateľným priebehom rokovania. Podľa neho sa pôvodne počítalo s tým, že diskusia o zákonoch z dielne ministerstva spravodlivosti potrvá až do večerných hodín. Program však napredoval rýchlejšie a viacerí poslanci už neboli v parlamente.
Pripustil, že predkladatelia si mali svoju prítomnosť zabezpečiť. „Jasné, mali tam byť,“ skonštatoval. Dostál však odmietol, že išlo iba o náhodu. Podľa jeho názoru mohol Smer-SD zámerne nechať návrh vypadnúť z programu, pretože koalícia nemala istotu jeho schválenia. „To bolo úmyselné prepadnutie bodu,“ vyhlásil Dostál. Zároveň priznal, že svoje podozrenie nevie dokázať.
Podľa neho sa však koalícii vypomstila vlastná zmena rokovacieho poriadku. Pripomenul, že pôvodne sa pri opakovanej neprítomnosti predkladateľov počítalo s presunutím návrhu na nasledujúcu schôdzu. Koalícia však pravidlá sprísnila a zaviedla šesťmesačnú lehotu. „Vypomstila sa vlastná zmena koalície,“ uviedol. Michelko naopak upozornil, že podpredseda parlamentu Tibor Gašpar chce dosiahnuť výklad rokovacieho poriadku, pretože v čase, keď sa mal návrh prerokúvať, bol síce v sále ako jeden z predkladateľov, no zároveň predsedal schôdzi.
Predseda klubu SNS nechcel predpovedať, ako sa situácia vyrieši. Pripustil, že bude záležať aj na rozhodnutí predsedu parlamentu, či sa vecou bude zaoberať ústavnoprávny výbor.
Michelko: Zmena voľby zo zahraničia nie je pre SNS kľúčová
Politici sa nezhodli ani na samotnom význame návrhu. Michelko uviedol, že SNS nebola jeho iniciátorom, hoci bola za určitých okolností ochotná novelu podporiť. Podľa jeho odhadu by zmena spôsobu hlasovania zo zahraničia mohla ovplyvniť rozdelenie približne jedného poslaneckého mandátu. Zároveň uviedol, že predkladatelia podľa jeho informácií uvažovali o štyroch mandátoch. „Pre nás to nie je nič úplne zásadné a kľúčové. Keď prejde, prejde, neprejde,“ povedal Michelko.
Dostál však považuje navrhovanú úpravu za účelovú. Tvrdí, že jej cieľom je obmedziť volebnú výhodu opozície medzi Slovákmi hlasujúcimi zo zahraničia. Podľa opozičného poslanca by sa volebné pravidlá nemali meniť spôsobom, ktorý môže zvýhodniť jednu politickú stranu alebo blok. „Ja som presvedčený, že by sa nemali meniť volebné pravidlá, že toto je pokus o účelovú zmenu pravidiel, ktorá má zvýhodniť vládnu koalíciu,“ vyhlásil. Michelko odmietol, že by sa z návrhu mal robiť zásadný politický spor. Podľa neho obe strany pripisujú zákonu neprimerane veľký význam. „Je vôľa ísť ďalej,“ tvrdí Michelko. Dostál chce predčasné voľby.
Budúcnosť vládnej koalície
Po neúspešnom hlasovaní o novele Trestného poriadku totiž vyvstala otázka, či dokáže pokračovať vo vládnutí bez istoty 76 hlasov. Michelko pripomenul, že počas parlamentnej schôdze prešli aj ďalšie zákony. Podľa neho preto nemožno hovoriť o úplnej nefunkčnosti parlamentu. Priznal však, že koalícia sa musí vyrovnať s tým, že niektorí nezaradení poslanci odmietajú podporiť vybrané návrhy. Ak budú svoje výhrady oznamovať vopred, podľa Michelka sa s takouto situáciou dá fungovať. „My sme v takom, ja neviem, politologicky semimenšinová vláda,“ opísal súčasné pomery. Zároveň odmietol, že by išlo o klasickú menšinovú vládu, keďže podľa jeho hodnotenia väčšina zákonov naďalej prechádza.
Na otázku o vzťahoch medzi koaličnými partnermi uviedol, že komunikácia pokračuje. Predsedovia koaličných poslaneckých klubov sa podľa neho stretávajú prakticky denne a lídri strán sú v kontakte. „Je vôľa ísť ďalej. Áno, my si uvedomujeme, v akej sme situácii,“ zdôraznil Michelko. Dostál však situáciu hodnotí podstatne kritickejšie. Podľa neho vláda bez stabilnej väčšiny nedokáže presadzovať zásadné legislatívne návrhy. „Nie je v záujme krajiny, aby ďalších desať mesiacov fungovala v situácii, keď nemá funkčný parlament,“ vyhlásil. Za najvhodnejšie východisko považuje predčasné parlamentné voľby. „Najčistejším riešením v tejto chvíli by boli predčasné voľby, ktoré by nanovo rozdali karty,“ uviedol Dostál.
Michelko však predčasné voľby neočakáva. Poukázal na to, že ich vyvolanie by si vyžadovalo politickú dohodu alebo splnenie ústavných podmienok. Podľa neho v súčasnosti nie je vôľa parlament predčasne rozpustiť.
Spor o kajúcnikov pokračuje aj po neúspešnom hlasovaní
Ďalšou výraznou témou bola novela Trestného poriadku upravujúca postavenie spolupracujúcich obvinených. Parlament ju v stredu neschválil, keď za návrh hlasovalo 75 poslancov a 75 bolo proti. Michelko odmietol tvrdenia, že zákon mal byť pripravený na pomoc Tiborovi Gašparovi v kauze Očistec. Podľa neho bola jeho podstatou snaha upraviť pravidlá využívania spolupracujúcich osôb a predchádzať ich možnému zneužívaniu.
Pripomenul prípad advokáta Davida Lindtnera, ktorý bol v minulosti vo väzbe a následne bol právoplatne oslobodený. Michelko tvrdí, že aj takéto prípady ukazujú potrebu jasnejších pravidiel. Podľa neho by spolupracujúci obvinení mali mať presne stanovené povinnosti vrátane lehoty na oznámenie trestnej činnosti, zákazu klamať v podstatných okolnostiach či povinnosti vrátiť výnosy z trestnej činnosti. Dostál pripustil, že neopodstatnená väzba predstavuje vážny problém a štát by mal v takýchto prípadoch zabezpečiť ospravedlnenie aj finančné odškodnenie. Nesúhlasil však s tým, že navrhovaná novela by situáciu zlepšila. Podľa jeho názoru by mohla odradiť spolupracujúcich obvinených od poskytovania informácií a ohroziť vyšetrovanie niektorých trestných káuz.
Poukázal aj na to, že koalícia nepodporila pozmeňujúci návrh, ktorý mal zabezpečiť, aby sa nové pravidlá nevzťahovali na už prebiehajúce trestné konania. „To by vyvrátilo pochybnosti,“ uviedol Dostál v súvislosti s obavami, že novela by mohla zasiahnuť aj do kauzy Očistec. Michelko trval na tom, že cieľom zmien bolo odstrániť nedostatky súčasného systému. Dostál naopak zdôrazňoval potrebu zachovať účinné nástroje na vyšetrovanie korupcie a organizovaného zločinu.
Celú reláciu Analýzy 24 nájdete v priloženom videu.