Dostál: Je v rukách vládnej koalície, či sa rozhodne znásilniť rokovací poriadok

Koalíciu dobehla vlastná zmena rokovacieho poriadku?

Jednou z hlavných tém bol návrh na zmenu pravidiel hlasovania zo zahraničia. Po opakovanej neprítomnosti predkladateľov či spravodajcu by sa podľa nového rokovacieho poriadku mal presunúť na schôdzu, ktorá sa začne najskôr o šesť mesiacov.

Roman Michelko odmietol hľadať za situáciou politické konšpirácie. Podľa neho sa ukázali nedostatky nového rokovacieho poriadku, ktorý sťažuje odhadovanie dĺžky rokovania. Pripustil však, že presné okolnosti neprítomnosti predkladateľov nepozná.

Ondrej Dostál si myslí, že návrh nechali prepadnúť zámerne, pretože koalícia nebola dohodnutá na jeho podpore. Podľa neho si však neuvedomila dôsledky vlastnej legislatívnej zmeny. „Ja som hlboko presvedčený, že tam bola dohoda, že nechajú ten bod prepadnúť,“ uviedol Dostál.

Otázkou zostáva, či sa koalícia pokúsi nájsť spôsob, ako návrh opäť zaradiť na rokovanie parlamentu. Dostál takýto postup kritizuje.

„Je v rukách vládnej koalície, či sa rozhodne znásilniť rokovací poriadok, alebo si ho vyložiť po svojom,“ vyhlásil.

Michelko zdôraznil, že SNS nebola iniciátorom návrhu, hoci bola ochotná ho podporiť. Zmenu nepovažuje za zásadnú prioritu strany.

Prečítajte si tiež

Gašpar chce zachrániť zákon o zrušení voľby poštou. "Pravidlá sú jasné," reaguje Kolíková

Koalícia nemá istých 76 hlasov

Diskusia sa dotkla aj stability vládnej koalície. Michelko pripomenul, že väčšina návrhov napriek napätiu parlamentom prechádza. Problémy podľa neho vznikajú najmä pri zákonoch, ku ktorým majú výhrady nezaradení poslanci. „Ak to pôjde takto, že dopredu deklarujú, že majú problém s tým a s tým, tak sa s tým asi vie fungovať,“ uviedol Michelko.

Predčasné voľby nepovažuje za pravdepodobné. Zdôraznil tiež, že komunikácia medzi koaličnými partnermi pokračuje.

Dostál však upozornil, že koalícia bez stabilnej väčšiny nedokáže presadzovať dôležité rozhodnutia. „Nie je v záujme krajiny, aby ďalších desať mesiacov fungovala v situácii, keď nemá funkčný parlament,“ povedal.

Za najčistejšie riešenie označil predčasné voľby.

Prečítajte si tiež

Majerský: Jedna z napadnutých zdravotníčok sa do práce nevrátila. Spoločnosť je agresívna

Spor o kajúcnikov a Tibora Gašpara

Ďalšou témou bola novela Trestného poriadku, ktorá mala upraviť pravidlá pre spolupracujúcich obvinených. Koalícia na jej schválenie nezískala dostatočnú podporu.

Michelko odmietol tvrdenia, že návrh bol pripravený v prospech podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, ktorý je obžalovaný v kauze Očistec. Podľa neho malo ísť o nastavenie jasnejších pravidiel pre kajúcnikov a predchádzanie ich možnému zneužívaniu.

Dostál naopak upozornil, že zmeny mohli oslabiť ochotu obvinených spolupracovať s vyšetrovateľmi a zasiahnuť do prebiehajúcich trestných konaní. „Tento zákon by spôsobil to, že by boli demotivovaní spolupracujúci obvinení spolupracovať a mohlo by to ohroziť aj kauzu Očistec,“ uviedol.

Hostia sa nezhodli ani na otázke možného konfliktu záujmov Tibora Gašpara. Michelko tvrdil, že nie je preukázané, že by mu návrh osobne pomohol.

Dostál pripomenul, že verejný funkcionár má podľa ústavného zákona povinnosť deklarovať osobný záujem na prerokúvanej veci. Podľa neho by sa táto povinnosť mala vzťahovať aj na Gašpara.

Prečítajte si tiež

Ekonomické analýzy 24: „Ak neudržíme na Slovensku talent, neudržíme ani kvalitné podniky,“ varuje Hutta

Kuffova nominácia a rozhodnutie Ústavného súdu

V závere relácie sa diskutovalo o obsadení ministerstva životného prostredia. SNS naďalej presadzuje Filipa Kuffu, ktorého prezident odmietol vymenovať.

Michelko zdôraznil, že nejde iba o konkrétneho kandidáta, ale predovšetkým o právomoci prezidenta pri menovaní členov vlády. Obáva sa, že rozhodnutie Ústavného súdu by mohlo do budúcnosti výrazne ovplyvniť vzťahy medzi prezidentom a vládou.

Dostál zastáva názor, že SNS by mala navrhnúť iného kandidáta. Zároveň súhlasí, že rozhodnutie Ústavného súdu bude dôležité aj pre budúce vlády a prezidentov. Obaja politici tak očakávajú, ako súd vyloží právomoci hlavy štátu pri menovaní členov vlády.

Viac sa dozviete v relácii Analýzy 24 na JOJ 24 vo videu vyššie.