Dlh Slovenska sa blíži k 84 miliardám. Na každého obyvateľa pripadá cez 15 500 eur

BRATISLAVA / Slovenská ekonomika vlani rástla najpomalším tempom za posledné tri roky, zatiaľ čo zadlženosť krajiny sa vyšplhala na takmer 84 miliárd eur. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že štát nedokázal naplniť viaceré konsolidačné opatrenia a bude musieť výraznejšie šetriť na vlastnej prevádzke.

Dlh rastie rýchlejšie ako ekonomika

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2025 upozornil, že Slovensko čelí kombinácii spomaľujúceho hospodárskeho rastu a rastúceho zadlženia. Reálny rast HDP dosiahol vlani len 0,8 percenta, čo bolo najmenej za posledné tri roky a zároveň pod priemerom Európskej únie.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy preto vyzval na podporu ekonomického rastu. Zároveň upozornil, že rast výdavkov štátu a dlhu predbieha rast ekonomiky. Hrubý dlh verejnej správy tak vlani vzrástol na 61,4 percenta HDP. „Celkový dlh je na úrovni takmer 84 mld. eur, čo predstavuje viac ako 15 500 eur na jedného obyvateľa,“ uviedol Andrassy.

Prečítajte si tiež

Zamestnávatelia vyzývajú vládu, aby konala: Bez rastu ekonomiky nebudú ani vyššie platy

​Konsolidácia zaostala za plánom

Kontrolóri zároveň upozornili, že príjmová časť konsolidačného balíka sa nenaplnila podľa očakávaní. Z plánovaných 1,9 miliardy eur sa podarilo vybrať približne 1,5 miliardy.

Najväčší rozdiel zaznamenala transakčná daň. „Rozdiel medzi očakávaným a skutočným výnosom bol najväčší pri transakčnej dani, keď sa vybralo o 168 miliónov menej a zmeny pri dani z príjmov právnických osôb priniesli do rozpočtu o bezmála sto miliónov eur menej, ako bol plán,“ skonštatoval šéf NKÚ.

Podľa úradu sa nepodarilo naplniť ani úspory pri osobných výdavkoch štátu. Naopak, počet zamestnancov v aparáte ústredných orgánov štátnej správy medziročne stúpol o 363 ľudí a mzdové výdavky vzrástli o viac ako 171 miliónov eur.

Štát míňa viac na služby

Bežné výdavky štátu dosiahli vlani 28,5 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 5,4 percenta. Takmer polovica výdavkov na tovary a služby smerovala na služby, ktorých objem medziročne vzrástol o 8,9 percenta.

Najväčšiu položku tvorili takzvané špeciálne služby vrátane externých právnych a advokátskych služieb, na ktoré štát minul 364,5 milióna eur. NKÚ preto vyzval vládu, aby sa viac zamerala na výdavkovú stránku rozpočtu. „Pri konsolidácii verejných financií je viac ako nevyhnutné, aby sa kompetentní sústredili na výdavkovú stranu rozpočtu, vláda musí začať výrazne šetriť na prevádzke štátu,“ zdôraznil Andrassy.

Kontrolóri upozornili aj na zdravotníctvo

NKÚ identifikoval problémy aj v zdravotníctve. Rozpočet na lieky bol vlani prekročený o takmer 70 miliónov eur a pokračovalo aj zadlžovanie nemocníc.

Prečítajte si tiež

Stachura: Máme obavu o to, či bude na celú liekovú reformu dostatok zdrojov

​Celkové záväzky zdravotníctva sa medziročne zvýšili o 380 miliónov eur na 2,42 miliardy eur. Samotný dlh trinástich štátnych fakultných a univerzitných nemocníc dosiahol takmer 1,4 miliardy eur.

Kontrolóri zároveň upozornili na nedostatky pri veľkých investičných projektoch. Podľa NKÚ až 16 významných projektov nebolo vlani posúdených v súlade s rozpočtovými pravidlami. Išlo najmä o investície ministerstiev dopravy, obrany a školstva.

Podľa kontrolného úradu bude v nasledujúcich rokoch kľúčové nielen pokračovať v ozdravovaní verejných financií, ale aj podporiť hospodársky rast, bez ktorého sa bude pomer dlhu k výkonu ekonomiky ďalej zhoršovať.