Slovensko je v Indexe prosperity na 23. mieste z 27. Prečo stále zaostávame za susedmi?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Slovensko si v Indexe prosperity polepšilo o jednu priečku a posunulo sa z 24. na 23. miesto spomedzi krajín Európskej únie. Napriek tomu zostáva v spodnej časti rebríčka a podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša čelí viacerým dlhodobým problémom, ktoré brzdia jeho rozvoj. V relácii Ekonomika 24 o nich hovoril s moderátorom Richardom Jurišom.
Tatranskému tigrovi podľa analytika došiel dych
Kočiš pripomenul, že Slovensko po vstupe do Európskej únie patrilo medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky regiónu. Reformy a prílev investícií mu vyslúžili prezývku „tatranský tiger“. Tento model sa však podľa neho postupne vyčerpal.
„Niekde možno okolo roku 2013 až 2015 sa ten náš model dostal na svoje limity. Tam niekde sme začali stagnovať. Došiel nám dych,“ uviedol analytik. Zdôraznil však, že Slovensko napriek tomu bohatne. Životná úroveň je podľa neho výrazne vyššia než pred dvadsiatimi rokmi. Problémom je, že okolité krajiny napredujú ešte rýchlejšie.
„Nestačí len, že bohatneme. Dôležité je, že sa vždy porovnávame so susedmi. Ak oni bohatnú rýchlejšie, máme pocit, že zaostávame,“ vysvetlil.
Ako príklad uviedol Poľsko, ktoré podľa neho v posledných rokoch výrazne zrýchlilo približovanie sa k priemeru Európskej únie. Česká republika síce podľa neho takisto rieši podobné problémy ako Slovensko, no stále zostáva výrazne bližšie k západoeurópskej úrovni.
V ekonomike patrí Slovensko medzi najslabších
Najväčšie problémy vidí Kočiš práve v oblasti ekonomiky. Kým v celkovom Indexe prosperity sa Slovensko nachádza na 23. priečke, v samotnej ekonomickej kategórii je podľa neho až na 26. mieste.
„Našej ekonomike došiel dych. Došiel nám už v minulom roku, keď sme videli rast ekonomiky iba niekde na úrovni 0,8 percenta. V tomto roku bude podobný,“ skonštatoval.
Podľa analytika Slovensko stráca konkurencieschopnosť a rastie pomalšie než viaceré okolité štáty. Kým Poľsko či Česko dokázali po pandémii obnoviť investície a spotrebu, slovenská ekonomika zostáva utlmená. Výhodou Slovenska podľa neho zostáva členstvo v eurozóne, ktoré znižuje náklady na financovanie a zlepšuje prístup na finančné trhy. Samotné euro však podľa neho nestačí na to, aby krajina opäť začala rýchlejšie dobiehať vyspelejšie štáty.
Potrebujeme školstvo, inovácie aj kvalitnejší štát
Kočiš upozornil, že riešenia existujú, ich výsledky sa však neprejavia okamžite. „Musíme robiť kroky dnes, ale výsledok uvidíme o desať rokov,“ zdôraznil.
Za kľúčové označil zlepšenie kvality školstva, podporu výskumu a vývoja, investície do inovácií a umelej inteligencie či vytvorenie podmienok, aby mladí ľudia neodchádzali do zahraničia.
Slovensko podľa neho investuje do výskumu približne polovicu toho, čo predstavuje priemer Európskej únie. Rezervy vidí aj v kvalite verejných služieb, boji proti korupcii a vymožiteľnosti práva.
„Potrebujeme zlepšovať prostredie, aby tu ľudia chceli žiť, pracovať, vychovávať deti a tvoriť hodnoty,“ povedal analytik. Pripomenul tiež, že krajina bude v nasledujúcich rokoch čoraz viac súťažiť o kvalifikovaných pracovníkov. Nielen s okolitými štátmi, ale aj o Slovákov, ktorí už odišli do zahraničia alebo o odchode uvažujú.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.