Geopolitika 24: Dôsledok amerických volieb pre svetovú ekonomiku neradno podceňovať, hovorí analytik

Americké voľby môžu oslabiť Trumpovu pozíciu

Blížiace sa voľby do amerického Kongresu môžu výrazne ovplyvniť nielen domácu politiku Spojených štátov, ale aj vývoj svetovej ekonomiky. V relácii Geopolitika 24 na JOJ 24 o ich možných dôsledkoch diskutovali bývalý minister financií Ivan Mikloš a ekonomický analytik spoločnosti Wealth Effect Management Vladimír Vaňo. Mikloš upozornil, že hoci prieskumy naznačujú možnú stratu republikánskej väčšiny v Snemovni reprezentantov aj Senáte, výsledok volieb nemožno považovať za istý. Pripomenul, že americké voľby už v minulosti priniesli prekvapenia, ktoré sa od predvolebných odhadov výrazne odlišovali.

Ak by však republikáni stratili kontrolu nad oboma komorami Kongresu, podľa Mikloša by to mohlo zásadne oslabiť postavenie prezidenta Donalda Trumpa aj v jeho vlastnej strane. „Ak by sa to stalo, tak celkom určite sa výrazne oslabí pozícia prezidenta Trumpa vnútri Republikánskej strany,“ uviedol. Vysvetlil, že Trump si počas svojho pôsobenia postupne vybudoval takmer úplnú kontrolu nad republikánmi. Prípadná volebná porážka by však podľa neho mohla zmeniť pohľad straníckych predstaviteľov na prezidentovo vedenie.

„Republikánska strana a republikánski politici by zbadali, že Trump ich neposilňuje, ale naopak oslabuje. Že je pre nich guľou na nohe,“ povedal Mikloš. Zároveň však upozornil, že oslabenie prezidentovej politickej pozície nemusí automaticky znamenať zmenu jeho spôsobu vládnutia.

Prečítajte si tiež

Bez dozoru: USA pred voľbami

Rozdelená vláda by podľa Vaňa mohla prospieť finančným trhom

Vladimír Vaňo sa zameral na ekonomické dôsledky prípadnej zmeny väčšiny v Kongrese. Pripomenul obchodné clá, ktoré Trump oznámil v apríli 2025 a ktoré vyvolali prudkú reakciu finančných trhov. Podľa analytika by získanie kontroly nad Kongresom demokratmi mohlo obmedziť prezidentove možnosti pokračovať v obchodných vojnách. Takzvaná rozdelená vláda, pri ktorej Biely dom a zákonodarnú moc kontrolujú odlišné politické strany, bola podľa neho v minulosti pre akciové trhy priaznivá.

„Z pohľadu akciových trhov by to mala byť takáto rozdelená vláda určite dobrou správou,“ skonštatoval Vaňo. Dodal, že historické skúsenosti ukazujú priaznivý vývoj amerických akcií v období po voľbách do Kongresu, najmä ak opozícia získa možnosť účinnejšie kontrolovať výkonnú moc. Mikloš však upozornil, že Trump sa v minulosti usiloval presadzovať svoje obchodné opatrenia aj napriek právnym a politickým obmedzeniam. Ako príklad uviedol jeho postup po rozhodnutiach Najvyššieho súdu týkajúcich sa ciel, keď prezident podľa neho využíval iné zákonné ustanovenia. Bývalý minister financií preto pochybuje, že samotná zmena väčšiny v Kongrese dokáže zásadne zmeniť Trumpovu ekonomickú politiku. Za jeden z mála účinných nástrojov označil proces odvolania prezidenta, ktorý však vyžaduje širšiu politickú podporu. „Negatívne dôsledky Trumpovej ekonomickej politiky, ale aj zahraničnej politiky a geopolitiky dopadajú na celý svet,“ zdôraznil Mikloš.

Prečítajte si tiež

Kontext 24: Trumpova dohoda s Putinom podľa Demeša a Chmelára súvisí aj s voľbami v USA

Inflácia a drahé pohonné hmoty komplikujú situáciu v USA

Podľa Vaňa môže byť jedným z rozhodujúcich faktorov amerických volieb ekonomická situácia domácností. Pripomenul skúsenosť z prezidentských volieb v roku 2024, keď sa napriek priaznivým makroekonomickým ukazovateľom ukázala ako mimoriadne dôležitá inflácia. Súčasný rast cien podľa neho výrazne ovplyvňuje aj vojna na Blízkom východe. Upozornil na vysoké ceny ropy, zdražovanie pohonných látok a rast úrokových sadzieb.

Americké domácnosti tak podľa analytika čelia nielen vyšším cenám energií, ale aj drahšiemu financovaniu bývania. Rastúce úroky zároveň zvyšujú náklady americkej federálnej vlády na obsluhu dlhu. Vaňo preto konštatoval, že aktuálne ekonomické ukazovatele nevytvárajú pre Biely dom priaznivé podmienky pred blížiacimi sa voľbami.

Obchodná vojna s Kanadou a Čínou ukázala hranice Trumpovho tlaku

Diskusia sa venovala aj obchodným sporom Spojených štátov s Kanadou a Čínou. Mikloš pripomenul, že Kanada napriek svojej výraznej ekonomickej závislosti od amerického trhu dokázala odolávať Trumpovmu tlaku. Podľa neho zohral dôležitú úlohu postoj kanadského premiéra Marka Carneyho, ktorý získal podporu domácej verejnosti. Mikloš zároveň poukázal na postup Číny, ktorá na americké clá reagovala obmedzením vývozu strategických surovín vrátane vzácnych zemín a magnetov. Spojené štáty sú pritom od týchto materiálov závislé aj pri výrobe vojenskej techniky.

Práve tieto príklady podľa neho ukazujú, že krajiny, ktoré dokážu americkému tlaku odolávať, môžu dosiahnuť zmenu Trumpovho postoja. Vaňo doplnil historické porovnanie s obchodnou politikou amerického prezidenta Williama McKinleyho z konca 19. storočia. Aj vtedy podľa neho vysoké clá voči Kanade viedli k zdražovaniu dovážaných výrobkov a posilneniu obchodných vzťahov Kanady s Európou. Súčasné obchodné vojny podľa analytika poškodzujú obe strany. Americkí spotrebitelia platia vyššie ceny, zatiaľ čo obchodní partneri Spojených štátov čelia negatívnym dôsledkom obmedzeného obchodu.

Dopady pociťuje podľa Vaňa aj európska ekonomika vrátane automobilového priemyslu, ktorý je mimoriadne dôležitý pre Slovensko.

Prečítajte si tiež

Čína: Partner alebo hrozba? Ostrihoňová pripomína ľudské práva, Kaliňák ekonomický rozmer

Hormuzský prieliv zostáva kľúčovým problémom svetovej ekonomiky

Významná časť diskusie sa sústredila na vojnu na Blízkom východe a jej vplyv na svetové energetické trhy. Obaja hostia upozornili predovšetkým na situáciu v Hormuzskom prielive, cez ktorý sa prepravuje významná časť svetových dodávok ropy. Mikloš pripomenul, že pred vypuknutím konfliktu prechádzalo prielivom približne 120 lodí denne. Po začiatku vojny ich počet prudko klesol a napriek čiastočnému obnoveniu dopravy zostáva výrazne nižší.

Situáciu podľa neho komplikujú pokračujúce iránske útoky a aktivity húsíov, ktoré ohrozujú nielen námornú dopravu, ale aj energetickú infraštruktúru v regióne. Vaňo upozornil, že neistota v oblasti spôsobila prudký rast nákladov na prepravu ropy. Výrazne sa zvýšili ceny prenájmu tankerov aj poistného za plavbu cez rizikové oblasti. „Dôsledok tých amerických volieb pre svetovú ekonomiku neradno podceňovať,“ zdôraznil analytik.

Vysvetlil, že prípadná zmena politických pomerov v Kongrese by mohla ovplyvniť aj rozhodovanie o financovaní amerických vojenských operácií na Blízkom východe. Ak by sa bezpečnostná situácia v Hormuzskom prielive stabilizovala, podľa Vaňa by sa mohli znížiť nielen náklady na dopravu, ale aj samotné ceny ropy. To by následne pomohlo zmierniť infláciu.

Prečítajte si tiež

Iránske Revolučné gardy zasiahli ropný tanker v Hormuzskom prielive

Trumpov prístup k Putinovi vyvoláva podľa Mikloša otázky

V zahraničnopolitickej časti relácie sa hostia venovali aj postoju Donalda Trumpa k ruskej vojne proti Ukrajine. Mikloš kritizoval prezidentove vyjadrenia na adresu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho prístup k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Podľa bývalého ministra financií je takýto postup ťažko pochopiteľný aj z hľadiska domácich politických záujmov Trumpa. Poukázal na prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých výrazne viac Američanov podporuje Ukrajinu než Rusko. Trumpov postoj preto podľa neho nemusí pomáhať republikánom pred voľbami.

Mikloš zároveň vyjadril pochybnosti o zmysle prípadných rokovaní Spojených štátov, Ruska a Číny o ukončení vojny bez účasti samotnej Ukrajiny a Európy. „Vynechať Ukrajinu a vynechať Európu z tých rokovaní, tých, ktorých sa to najviac týka, veľmi pripomína Mníchov,“ povedal. Podľa neho by rokovania bez ukrajinskej účasti nemohli priniesť prijateľné riešenie, keďže ruské územné požiadavky sú pre Kyjev neprijateľné.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Proruská rétorika Trumpa nevzbudzuje popularitu u Američanov, tvrdí Svoboda

Vojna na Ukrajine posilnila ekonomickú závislosť Ruska od Číny

Vaňo upozornil aj na ekonomické náklady ruskej invázie. Podľa údajov, na ktoré sa odvolával, presiahli priame a súvisiace ruské vojnové výdavky ekvivalent 800 miliárd dolárov. Pripomenul tiež rastúcu úlohu čínskej meny v ruskej ekonomike. V dôsledku sankcií a obmedzení kapitálových tokov sa podľa neho významná časť obchodovania v Rusku uskutočňuje v čínskych jüanoch. „Tá agresívna ruská invázia na Ukrajinu výrazne posilnila aj ekonomický vplyv Číny v Rusku,“ uviedol Vaňo.

Mikloš na jeho slová nadviazal tvrdením, že Čína z oslabovania Ruska ekonomicky a geopoliticky profituje. „Práve preto, že Čína profituje z toho, tak Čína nemá žiaden záujem, aby sa tá vojna ukončila,“ povedal. Podľa bývalého ministra financií sa tým zároveň zvyšuje schopnosť Pekingu ovplyvňovať rozhodovanie Moskvy.

Prečítajte si tiež

Rokovania o konci vojny na Ukrajine majú pokračovať v novembri. Kremeľ oznámil miesto

Európa nesie čoraz väčšiu záťaž pri podpore Ukrajiny

Hostia sa venovali aj otázke financovania ukrajinskej obrany. Mikloš uviedol, že európske krajiny dnes zabezpečujú podstatnú časť pomoci Ukrajine, pričom americké zbrane zostávajú dôležité aj napriek zmenám v prístupe Washingtonu. Upozornil tiež na význam spravodajských informácií a komunikačných technológií, ktoré Spojené štáty poskytujú. Za jeden z možných zdrojov financovania ukrajinskej obnovy označil zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky. Pripomenul, že značná časť týchto prostriedkov sa nachádza v európskom finančnom systéme a spojenci Ukrajiny zatiaľ využívajú najmä výnosy z nich.

Podľa Mikloša by sa však v budúcnosti mohlo pristúpiť aj k širšiemu využitiu samotných aktív na pomoc Ukrajine. Zdôraznil pritom, že európska podpora Kyjeva nie je iba prejavom solidarity, ale súvisí aj s bezpečnosťou samotnej Európy. „Čiže aj v tomto zmysle Ukrajinci nebojujú len za seba, ale aj za nás,“ vyhlásil Mikloš. Vaňo doplnil, že súčasťou budúceho povojnového usporiadania by podľa neho mali byť aj reparácie za škody spôsobené ruskou inváziou.

Prečítajte si tiež

Generálna prokuratúra: Rozhodnutia v prípade darovania techniky Ukrajine boli správne

Dôsledky vojny na Blízkom východe môžu pretrvávať roky

V závere relácie sa diskusia vrátila k ekonomickým následkom vojny na Blízkom východe. Mikloš upozornil, že ani prípadné okamžité ukončenie bojov by neznamenalo rýchly návrat k predchádzajúcim podmienkam. Ako príklad uviedol poškodenú infraštruktúru na spracovanie a prepravu energetických surovín, ktorej obnova môže trvať niekoľko rokov. Problémom je podľa neho aj opätovné spúšťanie odstavených ropných vrtov a obnovenie dôvery v bezpečnosť medzinárodnej dopravy. Dôležitým faktorom zostávajú aj nové technológie, najmä lacné drony, ktoré umožňujú menším ozbrojeným skupinám ohrozovať drahú infraštruktúru či obchodné plavidlá.

Podľa Mikloša preto nemožno presne odhadnúť, ako dlho bude svetová ekonomika následky konfliktu pociťovať. Vaňo doplnil, že rast cien energií sa už premieta do inflácie, úrokových sadzieb a nákladov na financovanie štátov, firiem aj domácností. Upozornil, že centrálne banky sa pri rozhodovaní o menovej politike musia vyrovnávať s dôsledkami geopolitického napätia. V prípade Európskej centrálnej banky podľa neho finančné trhy počítajú s možnosťou ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb. Časť ekonómov však očakáva opatrnejší postup vzhľadom na rastúce náklady na úvery a spomaľovanie hospodárstva.

„Tie dôsledky, napríklad prostredníctvom sprísnenia menovej politiky, zvýšenia inflácie, spomalenia hospodárskeho rastu, budú podobne ako ten tanker na mori dobiehať ešte v budúcom roku,“ upozornil Vaňo. Mikloš na záver pripustil neistotu v načasovaní ďalších rozhodnutí centrálnych bánk, no znižovanie sadzieb v blízkom období neočakáva. „To samozrejme neviem, ale určite nepríde k ich zníženiu. Čiže ak nepríde k ich zvýšeniu teraz, tak príde v krátkom čase,“ uzavrel bývalý minister financií.

Záznam z celej relácie Geopolitika 24 si môžete pozrieť vo videu.