Čína: Partner alebo hrozba? Ostrihoňová pripomína ľudské práva, Kaliňák ekonomický rozmer

Cifrová Ostrihoňová: Čína je systémový rival, s ktorým musíme rokovať

Diskusiu o budúcnosti vzťahov Európskej únie s Čínou otvorila nedávna cesta eurokomisára Maroša Šefčoviča. Ten v Číne rokoval o obchodných otázkach vrátane prístupu európskych spoločností na čínsky trh a dovozu automobilov do Európy. Veronika Cifrová Ostrihoňová pripomenula, že Európsky parlament vníma Čínu ako systémového rivala. Napriek tomu považuje pokračovanie rokovaní za nevyhnutné, najmä vzhľadom na komplikovanú geopolitickú situáciu a neistotu vo vzťahoch so Spojenými štátmi. „To znamená, treba rokovať, a tak ako rokoval Maroš Šefčovič a tie rokovania musia pokračovať, nemôže sa to skončiť práve pri týchto automobiloch,“ uviedla europoslankyňa.

Poukázala pritom na výrazný obchodný deficit Európskej únie s Čínou, ktorý podľa nej dosahuje približne 365 miliárd eur ročne, čo predstavuje zhruba miliardu eur denne. Cifrová Ostrihoňová ocenila, že rokovania sa dotkli dovozu elektromobilov a plug-in hybridov, čo môže mať význam aj pre slovenský automobilový priemysel. Zdôraznila však, že podobné dohody by sa mali rozšíriť aj na ďalšie oblasti, napríklad chemický priemysel.

Prečítajte si tiež

Bývalí diplomati varujú pred nadšením z Číny. V EÚ nás môžu vnímať ako Maďarsko za Orbána

Za dôležité považuje aj znižovanie závislosti od dovozu kritických surovín. Podľa nej by Európska únia mala hľadať viacerých obchodných partnerov a nespoliehať sa iba na jednu krajinu.

Upozornila na porušovanie ľudských práv aj podporu Ruska

Hoci Cifrová Ostrihoňová uznala hospodársky význam Číny, upozornila, že ekonomické záujmy nemôžu byť jediným kritériom pri budovaní vzájomných vzťahov. „Čína je veľká krajina. Čína je niekto, s kým sa musíme rozprávať, pretože hospodársky je to pre nás veľmi dôležité,“ povedala. Vzápätí však pripomenula aj politické a bezpečnostné riziká. „Čína napríklad pomáha aj Rusku vo vojne proti Ukrajine, Čína porušuje ľudské práva,“ upozornila europoslankyňa.

Podľa nej preto nemožno Čínu považovať za vzor, hoci s ňou Európska únia musí udržiavať komunikáciu. Zároveň varovala, že Peking dokáže využívať nejednotnosť členských štátov vo svoj prospech. Ostrihoňová tiež poukázala na to, že Čína výrazne investuje do obnoviteľných zdrojov energie. Podľa nej ide o príklad, že zelené technológie môžu mať aj ekonomický význam, nielen environmentálny prínos.

Prečítajte si tiež

Roth Neveďalová: Nie všetko z Číny je zlé. Lexmann varuje pred bezpečnostnými rizikami

Kaliňák ocenil Šefčoviča, Čína podľa neho Európu predbehla

Erik Kaliňák hodnotil výsledky rokovaní Maroša Šefčoviča pozitívne. Podľa neho sa eurokomisárovi podarilo dosiahnuť obchodné ústupky napriek tomu, že Európska únia má voči Číne slabšiu vyjednávaciu pozíciu. Kaliňák hovoril najmä o znížení ciel na komponenty súvisiace s výrobou elektromobilov a plug-in hybridov, ktoré sa vyrábajú aj na Slovensku. „Takže myslím si, že to zníženie ciel umožní také nejaké pozviechanie sa trošku aj našej ekonomike na Slovensku, čo vnímam ako veľkú výhru,“ uviedol. Europoslanec zároveň tvrdil, že Čína predstihla Európsku úniu v konkurencieschopnosti. Pripomenul, že krajina investuje nielen do obnoviteľných zdrojov, ale aj do uhoľných elektrární, čím si podľa neho zabezpečuje stabilitu energetického systému.

Súhlasil, že obnoviteľné zdroje dokážu za určitých podmienok vyrábať lacnú energiu. Upozornil však na potrebu budovania batériových úložísk a ďalších stabilizačných prvkov. Kritizoval pritom prístup Európskej komisie k zelenej transformácii, ktorý podľa neho dostatočne nezohľadňuje ekonomické možnosti jednotlivých krajín a odvetví. Kaliňák v závere diskusie opätovne zdôraznil, že vysoké ceny energií oslabujú konkurencieschopnosť európskych podnikov. Podľa neho preto nie je vhodné presadzovať ekologickú transformáciu bez ohľadu na jej finančné dosahy.

Wiezik: Obchodovať áno, ale bez ďalšej závislosti

Michal Wiezik ocenil, že Európska komisia sa pri rokovaniach s Čínou vydala cestou dohody namiesto obchodnej vojny. Na rozdiel od politiky vysokých ciel, ktorú spájal s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, považuje rokovania Maroša Šefčoviča za konštruktívnejší spôsob riešenia obchodných nerovnováh. Ako príklad uviedol dohodu týkajúcu sa dovozu plug-in hybridov, pri ktorej podľa jeho slov došlo k stanoveniu dovozného limitu namiesto ďalšieho zvyšovania ciel. Zároveň upozornil, že obchodný deficit neznamená, že Európska únia peniaze jednoducho stráca. Ide podľa neho o rozdiel medzi hodnotou tovarov a služieb, ktoré obe strany navzájom nakupujú.

Prečítajte si tiež

EÚ a Čína sa dohodli na úpravách obchodu. Zmeny sa týkajú hybridov aj vzácnych zemín

Pri budúcich vzťahoch s Čínou zdôraznil potrebu férových a transparentných pravidiel, ktoré by zohľadňovali aj demokraciu a ľudské práva. „My Čínu vnímame ako potenciálne riziko v Európe to treba povedať a najlepší odkaz, ako s ňou naďalej fungovať, je mať transparentné a férové vzťahy, ale zároveň nebyť od nej závislý,“ povedal Wiezik. Podľa neho musí Európska únia rozvíjať obchodné partnerstvá aj s ďalšími regiónmi sveta vrátane Kanady, Latinskej Ameriky, Afriky, Indie či Austrálie.

„Môže byť v našom portfóliu partnerov, ale nemala by byť jediná. Určite nie dominantná,“ dodal. Wiezik zároveň poukázal na to, že aj samotná Čína investuje do obnoviteľných zdrojov a zaviedla vlastný systém emisných povoleniek. Vníma to ako dôkaz, že energetická transformácia môže byť ekonomicky výhodná.

Neveďalová chce spoluprácu s Čínou ďalej rozvíjať

Katarína Roth Neveďalová naopak zdôraznila význam dobrých vzťahov Slovenska s Čínou. Ocenila, že sa podľa nej podarilo zachovať spoluprácu aj napriek kritike čínskeho režimu, ktorá v minulosti zaznievala v Európskom parlamente. „Ja si myslím, že je dobré, že nikomu sa nepodarilo Slovensku pokaziť vzťahy s Čínou a že my naďalej tie vzťahy máme na veľmi vysokej úrovni. My sa budeme snažiť tieto vzťahy aj ďalej rozvíjať,“ uviedla.

Podľa europoslankyne je Európska únia pri kritických surovinách závislá od zahraničia aj preto, že na svojom území odmieta alebo obmedzuje ich ťažbu. Ako príklad spomenula Slovensko, kde sa napriek existujúcim ložiskám neťaží urán. Neveďalová zároveň tvrdila, že slovenská zahraničná politika pomohla zabezpečiť priaznivejšie podmienky pri dovoze kritických materiálov z Číny. Okrem obchodu s nerastnými surovinami vidí priestor na ďalšiu spoluprácu v technologickom vývoji, výskume a doprave. Za dôležité považuje aj rozvoj dopravných trás cez Strednú Áziu, ktoré by mohli uľahčiť prepravu tovaru medzi Čínou a Európou.

Celý záznam z relácie nájdete v priloženom videu.