Geopolitika 24: Animozita Trumpa voči Zelenskému je obrovská, hovorí Ondrášik

Napätie medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa podľa odborníka na americkú politiku Branislava Ondrášika ďalej prehlbuje. V relácii Geopolitika 24 upozornil, že Trumpove vyjadrenia a rozhodnutia voči Ukrajine zapadajú do jeho dlhodobého prístupu, ktorý považuje za výrazne ústretovejší voči Rusku. Kritizoval najmä zasahovanie amerického prezidenta do ukrajinskej vnútropolitickej situácie a jeho postoj k mierovým rokovaniam.

Zelenskyj v poslednom období čelí tlaku na uzavretie mierovej dohody s Ruskom za podmienok, ktoré Ukrajina považuje za neprijateľné. Trump zároveň otvorene hovoril o potrebe výmeny ukrajinského prezidenta. Ondrášik takéto vyjadrenia považuje za problematické. „Myslím, že v tomto prípade sa skôr dá súhlasiť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským,“ uviedol odborník. Pripomenul, že Zelenskyj sa otázke konania volieb nevyhýba. Podľa Ondrášika ukrajinský prezident deklaroval pripravenosť usporiadať ich v prípade, že vzniknú potrebné podmienky vrátane zastavenia bojov. Na prípravu volieb a predvolebnej kampane by podľa jeho vyjadrení postačovali približne dva mesiace. Problém však Ondrášik vidí v postoji Moskvy, ktorá podľa neho o takéto prímerie nemá záujem.

Prečítajte si tiež

Trump ma zradil. Posúva sa na nesprávnu stranu dejín, povedal Zelenskyj

Ondrášik: Ukrajina stále potrebuje americkú pomoc

Odborník zároveň upozornil, že napriek rastúcemu napätiu medzi Washingtonom a Kyjevom zostáva Ukrajina v niektorých oblastiach odkázaná na Spojené štáty. Ide predovšetkým o spravodajské informácie potrebné na včasné odhaľovanie ruských raketových útokov a o systémy protivzdušnej obrany. „Faktom je, že Ukrajina stále potrebuje do istej miery americkú pomoc, napríklad pri tých spravodajských informáciách, aby vedela, ako letia tie ruské balistické strely,“ vysvetlil Ondrášik.

Európske krajiny podľa neho postupne zvyšujú objem spravodajských informácií poskytovaných Ukrajine, zatiaľ však nedokážu úplne nahradiť americké kapacity. Problémom zostáva aj dostupnosť systémov Patriot, ktorých výroba podľa odborníka nestačí pokrývať potreby ukrajinskej obrany. Ondrášik v tejto súvislosti kritizoval nepredvídateľnosť rozhodnutí amerického prezidenta. Pripomenul jeho opakované konflikty so Zelenským vrátane stretnutia v Bielom dome a poukázal na rozdiel medzi Trumpovým prístupom k Ukrajine a Rusku.

Podľa odborníka by si z vývoja vzťahov medzi Washingtonom a Kyjevom mala vyvodiť závery aj Európa. Domnieva sa, že európske štáty by mali dôslednejšie presadzovať vlastné záujmy a nespoliehať sa na stabilitu dohôd uzatváraných súčasnou americkou administratívou. „A ja si myslím, že Európa mala dávno dospieť k tomuto záveru, keď chceme ochrániť naše záujmy, že takto sa jednoducho ďalej s Donaldom Trumpom nedá,“ vyhlásil Ondrášik.

Dohoda s Ruskom podľa Kovandu oslabuje jednotu Západu

V diskusii sa odborníci venovali aj dohode Spojených štátov s Ruskom o dodávkach nafty. Americký prezident Donald Trump ju oznámil 9. októbra po telefonickom rozhovore s Vladimirom Putinom. Jej cieľom má byť zvýšenie ponuky pohonných hmôt na americkom a svetovom trhu a zmiernenie tlaku na ceny. Podľa oznámených podmienok má Rusko najskôr uvoľniť viac ako 300-tisíc ton nafty, ďalších 500-tisíc ton v novembri a následne približne milión ton. Americké ministerstvo financií zároveň vydalo dočasnú výnimku zo sankcií obmedzujúcich obchodovanie s ruskými energetickými produktmi.

Prečítajte si tiež

Analytik o dohode Trumpa a Putina: Ceny palív sa neznížia. Jediný, kto získava, je Putin

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda však upozornil, že ekonomický prínos dohody bude podľa jeho odhadu zanedbateľný. Objem nafty, ktorý má Rusko dodať, totiž nepovažuje za dostatočný na výraznejšie zníženie cien pohonných hmôt. „Ten dopad bude veľmi obmedzený, pretože to množstvo nafty, ku ktorému sa Rusi zaviazali, teda že dodajú na americký a svetové trhy, tak to množstvo je proste zanedbateľné,“ uviedol Kovanda.

Za podstatnejší označil politický a symbolický význam dohody. Moskva podľa neho získala možnosť dodávať strategicky dôležitú energetickú surovinu Spojeným štátom, ktoré sú kľúčovou vojenskou mocnosťou Severoatlantickej aliancie. Takýto krok podľa ekonóma oslabuje spoločný postup západných krajín voči Rusku, ktorý sa formoval po začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022.

„No a to samozrejme má obrovský symbolický význam, pretože to nahlodáva akúsi sankčnú jednotu Západu v spoločnom postupu voči Rusku,“ povedal Kovanda. Ekonóm poukázal aj na to, že Spojené štáty pristúpili k pozastaveniu časti sankčných obmedzení až do apríla nasledujúceho roka. Podľa jeho hodnotenia však za tento ústupok nezískavajú porovnateľnú ekonomickú výhodu. „Jediný, kto teda získava, je Putin,“ vyhlásil Kovanda. Dohodu preto označil za asymetrickú.

Celú reláciu Geopolitika 24 nájdete vo videu.