Štúdio 24: Študentské hnutie sa nesmie rozhádať hneď prvý rok, analytik varuje pred návratom Vučiča
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / V Srbsku sa končí éra Aleksanda Vučiča - najvplyvnejšieho politika od čias Slobodana Miloševiča. Jeho koalícia Zjednotené Srbsko nestačila na Študentskú kandidátku. A aj keď sa chcel Vučič vyhlásením predčasným volieb udržať pri moci aj po konci svojho druhého prezidentského mandátu, neuspel a 14-ročná vláda populistov tak končí. Čo to znamená pre ďalšie smerovanie Srbska, ktoré sa usiluje o členstvo v Európskej únii? Opýtali sme sa analytika a riaditeľa think-tanku Strategic Analysis Jána Cingela.
Protesty vyvrcholili volebnou porážkou Vučiča
Víťazstvo študentského hnutia bolo podľa Cingela výraznejšie, než naznačovala väčšina predvolebných prieskumov. Tie predpokladali tesnejší súboj a niektoré dokonca mierne víťazstvo politického tábora Aleksandara Vučiča. Študentskému hnutiu sa však podľa analytika podarilo zmobilizovať voličov, ktorí požadovali zmenu politického systému budovaného posledných 14 rokov okolo Vučiča a Srbskej pokrokovej strany (SNS). „Zdá sa, že študentom sa podarilo zmobilizovať ľudí k tej ich idei zmeny Srbska od režimu Aleksandara Vučiča a jeho politickej strany SNS, ktorý bol pri moci posledných 14 rokov a veľmi špecifickým spôsobom tam budoval systém centralizovaný okolo jednej strany a jednej postavy,“ vysvetlil Cingel.
Nespokojnosť obyvateľstva pritom podľa neho nevznikla zo dňa na deň. V Srbsku sa už niekoľko rokov pravidelne objavovali rozsiahle protesty, ktoré vyvolávali konkrétne spoločenské udalosti.
Rozhodujúcim momentom sa stala tragédia z 1. novembra 2024, keď sa na železničnej stanici v Novom Sade zrútila časť konštrukcie a zahynulo 16 ľudí. Obyvatelia podľa Cingela spájali nešťastie s podozreniami z korupcie a nezrovnalostí pri rekonštrukcii stanice. Protesty sa postupne rozšírili z Nového Sadu do Belehradu a ďalších častí krajiny. „Takouto iskrou bolo práve to nešťastie v roku 2024. Avšak ten tlak, to podhubie bolo v srbskej spoločnosti už oveľa skôr. Prejavilo sa to takýmto spôsobom aj preto, že tradičná politická opozícia v Srbsku bola veľmi slabá a dlhodobo nevedela nájsť úspešný recept na to, ako poraziť Vučiča vo voľbách štandardnými politickými nástrojmi,“ priblížil analytik.
Pád časti strechy železničnej stanice
Voľby boli podľa analytika referendom o Vučičovi
Cingel považuje výsledok volieb za jasné vyjadrenie postoja obyvateľov k doterajšiemu spôsobu vládnutia. „Srbi majú taký pekný výraz, že sto posto, čiže na sto percent. Áno, dá sa povedať, že to bolo naozaj referendum o Vučičovi, o jeho vláde, o tých štrnástich rokoch, počas ktorých viedol krajinu. Bola to nahromadená energia a odpor k režimu, ktorý bol skorumpovaný a založený na niekoľkých oligarchoch spolupracujúcich s vládnou stranou SNS,“ povedal.
Podľa analytika bola politická príslušnosť v Srbsku výrazne prepojená aj s každodenným životom. Ako príklad uviedol obsadzovanie pracovných miest vo verejnej správe, pri ktorom podľa jeho slov zohrávala významnú úlohu stranícka príslušnosť. Práve odmietnutie takéhoto systému sa podľa neho stalo jedným z hlavných motívov podpory študentského hnutia.
Nová väčšina bude čeliť vysokým očakávaniam
Hoci študentská kandidátka podľa predbežných výsledkov získala parlamentnú väčšinu, jej ďalšie fungovanie nemusí byť jednoduché. Cingel upozornil, že hnutie tvoria rôznorodé osobnosti a politické prúdy. Na kandidátke sa objavili predovšetkým akademici, odborníci a aktivisti, nie samotní študenti. „Čo sa týka odborných kapacít, študentské hnutie určité odborné kapacity má. Dokázali to aj samotnou kandidátkou do volieb, kde našli 250 ľudí, väčšinou profesorov, akademikov a odborníkov, časť samozrejme aktivistov. Pravdepodobne to bude okolo 140 poslancov z 250-členného parlamentu, čiže je to väčšina, ale nie ústavná väčšina,“ vysvetlil.
Niektoré zásadné zmeny si preto podľa neho môžu vyžadovať podporu ďalších poslancov. Za jednu z najväčších výziev považuje vytvorenie funkčného vládneho programu, na ktorom sa dokážu zhodnúť predstavitelia hnutia s odlišnými politickými názormi. „Otázka je, či sa dokážu zhodnúť na nejakom zmysluplnom vládnom programe, za ktorý by sa tieto osobnosti nepolitického charakteru, ale odborníci, dokázali postaviť,“ uviedol Cingel.
Prvou úlohou má byť odpolitizovanie štátu
Nové politické vedenie sa podľa analytika pravdepodobne sústredí predovšetkým na vnútorné reformy a boj proti korupcii. Za jednu z prvých priorít označil obnovenie nezávislosti štátnych inštitúcií vrátane súdov, prokuratúry a orgánov činných v trestnom konaní. „Prvé, čo sa pravdepodobne budú snažiť presadiť, bude práve odpolitizovanie. Hovorí sa tomu vláda zákona, to znamená orgány činné v trestnom konaní, súdy, prokuratúra a štátne inštitúcie, ktoré majú vynucovať právo. Tie boli doslova unesené doterajším režimom a budú sa snažiť ich nejakým spôsobom odpolitizovať,“ povedal. Až následne by podľa neho mohlo prísť vyšetrovanie korupčných káuz a ekonomických väzieb medzi podnikateľskými skupinami a bývalou vládnou mocou.
Cingel zároveň upozornil, že úspech študentského hnutia nebude závisieť iba od výmeny politických predstaviteľov, ale najmä od schopnosti presadiť konkrétne reformy.
Vzťahy s Kosovom a Ruskom sa zrejme nezmenia
Napriek politickej zmene v Srbsku analytik neočakáva zásadný obrat v zahraničnej politike krajiny. Študentské hnutie podľa neho už naznačilo, že nebude meniť postoj ku Kosovu. Jeho uznanie ako nezávislého štátu preto nemožno očakávať. „Jedným slovom a veľmi jednoducho - nič. Študentské hnutie už povedalo pomerne jasne, že nebude meniť prístup ku Kosovu. To znamená, že nejaké uznanie Kosova sa neočakáva. Stále budú vnímať Kosovo ako súčasť srbského územia a pravdepodobne budú naďalej blokovať akékoľvek pokusy Kosova o vstup do medzinárodných inštitúcií,“ vysvetlil Cingel.
Podobne podľa neho nemožno očakávať ani zavedenie sankcií proti Rusku. V otázke členstva v Európskej únii je situácia zložitejšia. Hnutie síce nevylučuje európsku integráciu, no podľa Cingela presadzuje, aby o prípadnom vstupe rozhodli občania v referende. Podpora členstva v EÚ sa pritom podľa údajov, ktoré spomenul, pohybuje približne na úrovni 40 percent alebo aj nižšie. „Srbsko nie je také jednoduché. Videl som rôzne komentáre, že Srbsko sa odkláňa z proruského smeru k proeurópskemu. Ono je to trošku komplikovanejšie a ten obraz je pestrejší,“ upozornil. Študentské hnutie podľa neho zahŕňa pravicové, centristické aj mierne ľavicové prúdy, pričom jednoznačne proeurópske skupiny v ňom nemajú dominantné postavenie.
Moskva podľa Cingela z výsledku volieb nadšená nie je
Zmena politického vedenia Srbska podľa analytika predstavuje pre Rusko nepríjemnú situáciu. Aleksandar Vučič totiž dokázal udržiavať vzťahy s viacerými svetovými mocnosťami súčasne. „Vučič naozaj vedel robiť politiku na všetky štyri svetové strany. Vedel balansovať medzi Ruskom, Čínou, Tureckom, Európskou úniou a Spojenými štátmi. Moskva si ho tiež považovala. To, že sa tam dostalo do popredia študentské hnutie, ktoré bolo výsledkom dlhodobých pouličných protestov, nemôžu v Moskve vidieť veľmi radi,“ skonštatoval Cingel.
Podľa neho je práve scenár pokojnej zmeny politického režimu prostredníctvom protestov a demokratických volieb niečím, čoho sa ruské vedenie obáva. „Je to presne to, čoho sa v Moskve obávajú, že by mohlo dôjsť k zmene režimu formou takýchto pokojných protestov a následných demokratických volieb. Určite v Moskve nie sú nadšení, určite tam šampanské nestrieľa,“ dodal.
Budúce vzťahy medzi Belehradom a Moskvou však zostávajú otvorené. Srbsko je podľa analytika výrazne závislé od ruských energetických zdrojov a ekonomické väzby oboch krajín sú silnejšie než v prípade Slovenska. Nové vedenie preto bude musieť hľadať spôsob, ako tieto vzťahy nastaviť.
Je to začiatok demokratizácie Srbska?
Cingel považuje výsledok volieb za skutočnú demokratickú zmenu, nielen za výmenu politických predstaviteľov. Dôležitý je podľa neho najmä spôsob, akým sa študentské hnutie postupne formovalo. Vznikalo zdola, prostredníctvom občianskych protestov, bez jediného dominantného lídra. Takáto organizačná štruktúra mala podľa analytika zároveň obmedziť možnosti štátnych inštitúcií zastrašovať alebo diskreditovať konkrétnych predstaviteľov hnutia. „Ja si myslím, že je to naozaj demokratická zmena, pretože aj tým spôsobom, ako k tomu došlo. Doslova od pouličných protestov, od aktivistov a veľkých hnutí, ktoré sa postupne spájali počas tých rokov, až to vyvrcholilo v roku 2024. Postupne sa to vybudovalo odspodu a hnutie zámerne nevygenerovalo jedného lídra, za ktorým by potom všetci nasledovali,“ povedal.
Za rozhodujúce však považuje to, či si nové politické vedenie dokáže zachovať demokratický charakter a presadiť reformy zamerané na obmedzenie korupcie a klientelizmu.
Vučič môže čakať na ďalšiu príležitosť
Napriek volebnej porážke zostáva Aleksandar Vučič podľa Cingela významným politickým hráčom. Jeho politický tábor získal podľa predbežných výsledkov dostatočný počet mandátov na to, aby mohol v parlamente pôsobiť ako silná opozícia. Analytik predpokladá, že Vučič sa bude snažiť využiť prípadné vnútorné rozpory študentského hnutia a oslabiť jeho jednotu. „Vučič je mimoriadne rétoricky nadaný politik a veľmi skúsený politik. Je v politike naozaj desaťročia, ešte od 90. rokov. Verím tomu, že sa budú snažiť nejakým spôsobom rozdrviť jednotu tej koalície. Asi ráta s tým, že by sa mohla rozpadnúť, padnúť vláda, boli by ďalšie predčasné voľby a on by sa znova posilnený vrátil,“ uviedol.
Podľa Cingela bude preto pre nové vedenie mimoriadne dôležité, aby sa jeho jednotlivé politické prúdy dokázali dohodnúť na spoločných prioritách. „Presne na toto bude musieť študentské hnutie dať pozor, aby sa doslova nerozhádali hneď prvý rok na niektorých témach, ktoré ich možno rozdeľujú,“ uzavrel analytik.