Jasno
23°
Bratislava
Václav
28.9.2026
Geopolitika 24: Stretnutie prezidentov USA a Číny
Zdielať na

Geopolitika 24: Stretnutie prezidentov USA a Číny

BRATISLAVA / Americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching, momentálne možno dvaja najvplyvnejší svetoví lídri, sa stretli v Bielom dome. Trump hovorí o ich skvelom priateľstve, Si Ťin-pching o ich historickej zodpovednosti za rozvoj a pokrok ľudstva. Prinieslo ich stretnutie posun v snahe o mier na Ukrajine či na Blízkom východe? A čo sú najdôležitejšie odkazy Valného zhromaždenia OSN? Viac sme si povedali s poslankyňou Európskeho parlamentu Miriam Lexmann z KDH a poslancom Národnej rady SR Jánom Mažgútom zo Smeru-SD.

Čo prinieslo stretnutie Trumpa so Si Ťin-pchingom?

Americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching sa stretli v Bielom dome počas štátnej návštevy čínskeho prezidenta vo Washingtone. Išlo o prvú návštevu čínskeho prezidenta v Bielom dome po viac ako desiatich rokoch. Obaja lídri rokovali o vzájomných vzťahoch, obchode, kritických surovinách, Iráne, Rusku či umelej inteligencii.

Podľa poslanca Národnej rady SR Jána Mažgúta (Smer-SD) sa stretnutie uskutočnilo v čase, keď medzi Washingtonom a Pekingom pretrvávajú rozdiely v ekonomickej aj politickej oblasti. „Samotné stretnutie bolo chudobné na obsah,“ uviedol Mažgút.

Za konkrétne výsledky rokovaní označil najmä aktivizáciu americko-čínskej spolupráce v oblasti obchodu a investícií a záujem Číny pozvať v priebehu piatich rokov približne 100-tisíc amerických študentov na štúdium v Číne.

Podľa Bieleho domu sa obe krajiny zároveň dohodli na vytvorení investičnej rady a pokračovaní spolupráce v otázke dodávok vzácnych zemín a ďalších kritických surovín.

Lexmann: Dôležité je znižovanie závislosti od Číny

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) vníma stretnutie predovšetkým ako snahu zabrániť ďalšej eskalácii medzi Spojenými štátmi a Čínou. „Myslím si, že prinieslo to, čo malo prísť a čo bolo aj hlavným cieľom – aby sa eskalovať dalo. Čiže to napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi, ale aj Európskou úniou a Čínou, aby sme nejakým spôsobom znížili,“ povedala.

Za dôležitú považuje najmä otázku závislosti od čínskych dodávok kritických surovín. Podľa nej ide o problém, ktorý má aj bezpečnostný rozmer. „Tieto závislosti sú bezpečnostnou hrozbou, ktorej sa musíme nejakým spôsobom venovať,“ uviedla Lexmann.

Zároveň kritizovala podľa nej nedostatočnú aktivitu slovenskej vlády pri vytváraní stratégie v oblasti kritických surovín a ochrany hospodárstva. „Pre mňa sú dôležité výsledky. Výsledky pre hospodárstvo na Slovensku, výsledky pre slovenských občanov,“ dodala.

Taiwan a Blízky východ zostávajú citlivými témami

Súčasťou rokovaní Trumpa a Si Ťin-pchinga boli podľa Mažgúta aj otázky Taiwanu, Iránu a situácie na Blízkom východe. Biely dom potvrdil, že lídri diskutovali aj o Iráne, Rusku a medzinárodnej bezpečnosti. Mažgút uviedol, že práve Taiwan a Blízky východ považuje za dve z najdôležitejších tém rokovania.

Podľa neho však samotný summit nepriniesol zásadný prelom. „Páni sa stretli, porozprávali sa a dohodli sa, že sa opätovne stretnú a budú sa rozprávať,“ skonštatoval. Podľa jeho slov sú do konca roka naplánované ešte ďalšie stretnutia.

Lexmann považuje pokračovanie dialógu medzi Washingtonom a Pekingom za dôležité aj vzhľadom na Taiwan. Upozornila, že prípadný konflikt by mal výrazné dôsledky pre globálnu ekonomiku, keďže Taiwan zohráva významnú úlohu v dodávkach čipov a technológií. „Práve preto je dôležité, aby sme všetci robili všetko pre to, aby k tejto agresii neprišlo,“ uviedla.

Európska únia podľa Lexmann potrebuje vlastnú stratégiu

Diskusia sa postupne presunula aj k postaveniu Európskej únie vo vzťahu k Spojeným štátom a Číne. Lexmann zdôraznila potrebu znižovať strategickú závislosť Európy a chrániť kritickú infraštruktúru. „Čína pomáha Rusku obchádzať sankcie, to vieme a pri každom tom sankčnom zozname sa tam dostáva viac a viac aj čínskych firiem, ktoré toto umožňujú,“ povedala europoslankyňa.

Podľa nej by Európska únia mala vo vzťahu k Číne presadzovať vlastné záujmy a zároveň pokračovať v dialógu. „Je naším ekonomickým partnerom a ten vzťah sa nedá zrušiť zo dňa na deň. Ale na druhej strane, my sa musíme zariadiť, keď vidíme, ako sa Čína správa,“ uviedla.

Mažgút naopak zdôraznil význam diplomacie a kontaktov medzi svetovými mocnosťami. „Diplomacia je určite dôležitejšia ako bojovanie alebo rinčanie zbraní,“ povedal. Podľa neho práve pokračovanie rokovaní môže vytvoriť priestor na stabilizáciu vzťahov.

Valné zhromaždenie OSN bez zásadného prelomu

Stretnutie Trumpa a Si Ťin-pchinga sa uskutočnilo v období vysokého týždňa 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Všeobecná rozprava prebieha od 22. do 28. septembra v sídle OSN v New Yorku.

Mažgút uviedol, že ani samotné Valné zhromaždenie podľa neho neprinieslo zásadný posun pri riešení kľúčových konfliktov. „Myslím si, že ani samotné Valné zhromaždenie okrem toho, že si svetoví lídri povedali to, čo mali na srdci, neprinieslo žiadne zásadné výsledky,“ skonštatoval. Za hlavné témy označil vojnu na Ukrajine, situáciu na Blízkom východe, ceny energií a rozvoj umelej inteligencie.

Podľa Lexmann je problémom OSN najmä jej schopnosť reagovať na bezpečnostné krízy. Pripomenula, že v Európskom parlamente bola spravodajkyňou pre správu týkajúcu sa reformy OSN. „Vidíme, že dnes je zablokovaná. Jednoducho neprináša riešenia, nie je schopná chrániť mier, nie je schopná chrániť ľudské práva,“ uviedla.

Rozdielne pohľady na vojnu na Ukrajine

Obaja politici sa v diskusii dotkli aj vyjadrení ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na pôde OSN a situácie na Ukrajine. Mažgút zdôraznil potrebu vnímať jednotlivé vystúpenia v širšom kontexte. Podľa neho však Valné zhromaždenie neprinieslo odpoveď na otázku, ako dosiahnuť zásadný posun vo vojne na Ukrajine.

Lexmann naopak kritizovala podľa nej nedostatočný tlak na Rusko a poukázala na potrebu pokračovať v diplomatickom úsilí o prímerie.

Súvisiace články

Najčítanejšie