Kontext 24: Trumpova dohoda s Putinom podľa Demeša a Chmelára súvisí aj s voľbami v USA

Kritika dohody Trumpa s Putinom

Americký prezident Donald Trump v piatok 9. októbra oznámil, že po telefonickom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dosiahol dohodu o dodávkach ruskej nafty na americký a svetový trh. Washington zároveň pristúpil k dočasnému zmierneniu sankcií, ktoré obmedzovali obchodovanie s ruskými energetickými produktmi.

Podľa Trumpovho oznámenia má Rusko najskôr uvoľniť viac ako 300-tisíc ton nafty, ďalších 500-tisíc ton v novembri a následne približne milión ton. Cieľom dohody má byť zvýšenie ponuky palív a zmiernenie tlaku na ich ceny. Osobitný vyslanec Kremľa pre hospodársku spoluprácu Kirill Dmitrijev v stredu 14. októbra uviedol, že prvé zmluvy by mohli byť podpísané už v najbližších dňoch. Pripustil však aj logistické a ďalšie prekážky, ktoré bude potrebné vyriešiť.

Rozhodnutie vyvolalo kritiku zo strany Ukrajiny aj časti amerických zákonodarcov. Kritici upozorňujú, že príjmy z predaja ruských energetických surovín môžu Moskve pomôcť financovať pokračujúcu ruskú inváziu proti Ukrajine.

Prečítajte si tiež

Trump hovorí o úspešnom rozhovore s Putinom. Oznámil dohodu o dodávkach nafty

Demeš: Sme v špirále nepredvídateľnosti

Odborník na zahraničnú politiku Pavol Demeš upozornil na rozpory medzi Trumpovými vyhláseniami o ukončení vojny na Ukrajine a jeho aktuálnym postupom voči Rusku. Pripomenul, že americký prezident v minulosti sľuboval rýchle dosiahnutie mieru a zdôrazňoval svoj osobný vzťah s Vladimirom Putinom. Podľa Demeša je však najnovšie rozhodnutie potrebné vnímať aj v súvislosti s americkou vnútropolitickou situáciou a blížiacimi sa voľbami. Trump podľa neho čelí poklesu popularity a snaží sa reagovať na vysoké ceny pohonných hmôt.

Demeš poukázal aj na narušenie dodávok energetických surovín v dôsledku vojenských konfliktov a situácie v Hormuzskom prielive. Vývoj cien ropy tak podľa neho ovplyvňujú nielen ekonomické faktory, ale aj vojny a geopolitické rozhodnutia. „Toto nevyrieši problém. Sme v špirále nepredvídateľnosti, ktorá bude pokračovať,“ upozornil.

Podľa Demeša nemožno očakávať, že samotné uvoľnenie dodávok ruskej nafty vyrieši širšie problémy na energetických trhoch alebo prispeje k ukončeniu vojny.

Chmelár vidí za rozhodnutím aj ekonomické záujmy

S hodnotením Trumpovej nepredvídateľnosti sa stotožnil aj analytik a historik Eduard Chmelár. Rovnako pripustil, že americký prezident môže svojimi krokmi reagovať na domácu politickú situáciu a pokles podpory pred voľbami. „To, čo urobil Trump, aj keď vieme, že je to dôsledok jeho zbabranej politiky v Hormuze, on sleduje svoje vlastné záujmy, aj ekonomické,“ vyhlásil Chmelár.

Podľa neho pritom ruské energetické suroviny z globálneho trhu úplne nezmizli ani počas sankcií. Tvrdí, že sa na svetové trhy dostávajú aj prostredníctvom ďalších krajín, pričom poukázal na obchodovanie s ropou spracovanou alebo ďalej predávanou mimo Ruska. Chmelár zároveň kritizoval európsku sankčnú politiku. Podľa jeho názoru niektoré opatrenia neprinášajú očakávaný tlak na ruskú ekonomiku, zatiaľ čo ich hospodárske dôsledky pociťujú aj európski obyvatelia.

Prečítajte si tiež

EÚ schválila rekordné rozšírenie sankcií proti Rusku

Demeš: Trumpove kroky nesmerujú k ukončeniu vojny

Demeš naopak zdôraznil, že Washington by mal voči Moskve vyvíjať výraznejší tlak, predovšetkým v súvislosti s pokračujúcimi ruskými útokmi na Ukrajinu. „Trump robí čiastkové kroky, ktoré nemajú nič dočinenia so skončením vojny. Tento krok bol kontraproduktívny. On vojnu prehliada,“ povedal.

Podľa odborníka americký prezident dostatočne nevyužíva možnosti, ktorými by mohol Rusko prinútiť k ústupkom. Kritizoval tiež rozpor medzi americkými snahami o sprostredkovanie mieru a rozhodnutiami, ktoré môžu priniesť Moskve dodatočné príjmy. „Neriešil otázku mieru. Neriešil otázku tlaku na Putina, aby neútočil,“ uviedol Demeš.

Pripomenul aj diskusiu o možnom energetickom prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou. Trump 11. októbra oznámil, že obe strany sa na takomto prímerí dohodli. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však následne uviedol, že ho oznámenie prekvapilo, a vyjadril pripravenosť Ukrajiny prímerie dodržiavať, pokiaľ s ním bude súhlasiť aj Rusko. Demeš upozornil, že pokračujúce útoky na civilnú a energetickú infraštruktúru vyvolávajú pochybnosti o skutočnom pokroku pri zastavení bojov. Za dôležité považuje, aby Spojené štáty zostali spoľahlivým partnerom európskych krajín. Súčasný postup Washingtonu však podľa neho prináša do transatlantických vzťahov ďalšiu neistotu.

Spor o obranu a výdavky na zbrojenie

Diskusia sa následne presunula k otázke európskej bezpečnosti a zvyšovania výdavkov na obranu. Demeš pripustil, že Trumpova kritika nízkych obranných výdavkov európskych spojencov mala v niektorých ohľadoch opodstatnenie. Pripomenul, že Spojené štáty dlhodobo vyzývali európske krajiny na väčšie investície do vlastnej bezpečnosti. Podľa neho však Európa musí reagovať predovšetkým na bezpečnostnú situáciu, ktorú zásadne zmenila ruská invázia na Ukrajinu. „Musíme sa pripravovať na inú realitu, ktorú nastavuje Putin aj Donald Trump,“ uviedol Demeš.

Podľa jeho slov si európske krajiny čoraz viac uvedomujú potrebu posilňovať vlastné obranné kapacity. Za príklad uviedol Fínsko a Švédsko, ktorých skúsenosti s Ruskom považuje za dôležité pri hodnotení súčasných bezpečnostných hrozieb. „Z ich strany je to racionálna obrana,“ povedal.

Chmelár však spochybnil predstavu, že hlavným problémom európskej obrany je nedostatok finančných prostriedkov. Argumentoval tým, že európske krajiny už v súčasnosti vynakladajú na zbrojenie výrazne viac než Rusko. „Problém je, kde končia peniaze. Vidíme, aká je obrovská korupcia,“ tvrdil Chmelár.

Prečítajte si tiež

Šéf NATO na návšteve v Česku: Zvýši krajina výdavky na obranu?

Podľa neho by sa mala väčšia pozornosť venovať kontrole obranných výdavkov a efektívnosti ich využívania. Kritizoval tiež investície do niektorých zbraňových systémov a zdôraznil, že bezpečnosť nemožno vnímať výlučne cez vojenské výdavky. Za významnú hrozbu označil klimatickú krízu, ktorej riešenie si podľa neho takisto vyžaduje rozsiahle investície.

Demeš upozornil na pokračujúce útoky na Ukrajinu

Demeš sa neskôr opäť vrátil k americkej politike voči Rusku. Upozornil, že Trumpove rozhodnutia vyvolávajú kritiku nielen medzi demokratmi, ale aj v radoch republikánov, ktorí podľa neho čoraz ťažšie vysvetľujú postup Bieleho domu svojim voličom. Pripomenul tiež diplomatické rokovania amerických predstaviteľov v Moskve a Kyjeve, ktoré mali vytvoriť priestor na zmiernenie konfliktu. Následné uvoľnenie sankcií na ruskú naftu však podľa neho vyvoláva otázky o konzistentnosti amerického prístupu.

Demeš zdôraznil, že pri posudzovaní možností dosiahnutia prímeria je potrebné sledovať predovšetkým konkrétne kroky Ruska. Poukázal na pokračujúce útoky na civilné obyvateľstvo a energetickú infraštruktúru Ukrajiny. V súvislosti so zbrojením zároveň pripustil, že obranný priemysel môže mať aj hospodárske prínosy. Upozornil však na obmedzenú transparentnosť v tejto oblasti. „Toto je oblasť, v ktorej väčšinou transparentnosť a informovanosť je veľmi limitovaná v porovnaní s ostatnými komoditami,“ skonštatoval. Za rozhodujúce preto považuje nielen posilňovanie obranyschopnosti, ale predovšetkým diplomatické a politické kroky, ktoré by mohli prispieť k zastaveniu vojenských útokov a zníženiu napätia v Európe.