Európa od A po Z: Štúdium v zahraničí nemusí byť len pre vyvolených. Čakajú Erasmus zmeny?

Erasmus chcú rozšíriť, v hre sú miliardy eur

Program Erasmus+ patrí medzi najznámejšie iniciatívy Európskej únie. Umožňuje študentom vycestovať na študijné pobyty do zahraničia, no jeho možnosti sa postupne rozšírili aj na učiteľov, pracovníkov škôl, mládežnícke výmeny, dobrovoľníctvo či športové projekty. O jeho budúcej podobe na roky 2028 až 2034 sa už rokuje a jednou z hlavných otázok je, koľko peňazí bude na program k dispozícii.

Katarína Roth Neveďalová, ktorá sa na príprave programu podieľala už v minulosti, zdôraznila, že jeho rozsah sa od roku 2014 výrazne rozšíril. Vtedy sa podľa nej zlúčilo sedem rôznych programov a Erasmus sa postupne otvoril ďalším skupinám záujemcov. Významnou súčasťou sa stali aj športové aktivity. Kým v roku 2014 tvoril šport približne jedno percento rozpočtu programu, v súčasnosti je naň plánovaných viac ako štyri percentá. Europoslankyňa dúfa, že sa podarí zachovať možnosti, ktoré Erasmus ponúka, a že sa doň zapojí čo najviac ľudí.

„Tak my dúfame, že sa tak nestane. A samozrejme robíme ako Európsky parlament všetky možné kroky, aby sa to nestalo, pretože naozaj tento program je jeden z najúspešnejších programov Európskej únie,“ uviedla Roth Neveďalová v súvislosti s obavami, že by sa v budúcnosti mohol rozpočet programu znižovať.

Prečítajte si tiež

Ódor: Slovensko dostalo z EÚ takmer 30 miliárd. Slabšie regióny však výrazne nedobiehajú

Veronika Cifrová Ostrihoňová upozornila, že Európska komisia navrhla pre Erasmus v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci približne 40 miliárd eur. Európsky parlament sa usiluje túto sumu zvýšiť na 48 miliárd eur, aby zostal dostatok prostriedkov na všetky kategórie účastníkov vrátane učiteľov. Dôležitou súčasťou návrhu je podľa nej aj sprístupnenie programu ľuďom, ktorí majú horšie finančné alebo iné podmienky na zapojenie sa. Cieľom je, aby možnosť študovať či vzdelávať sa v zahraničí nebola len pre tých, ktorí si ju dokážu dovoliť bez väčších problémov. „Ale aby sme naozaj mohli tento program poskytnúť čo najširšej skupine ľudí,“ zdôraznila Cifrová Ostrihoňová.

Podľa nej Erasmus doteraz využilo takmer 17 miliónov ľudí. V ďalšom období by mala byť aspoň pätina účastníkov z kategórií, ktoré majú s prístupom k podobným príležitostiam väčšie ťažkosti. Europoslankyňa zároveň pripomenula, že program nemá byť určený výlučne vysokoškolákom. Podporovať má aj ďalšie formy vzdelávania a výmen medzi školami.

Štúdium v zahraničí nemá závisieť od rodinného rozpočtu

Jednou z dôležitých otázok je aj výška finančnej podpory pre ľudí, ktorí sa rozhodnú vycestovať. Náklady na život sa totiž v jednotlivých krajinách líšia a rovnaká suma nemusí všade pokryť rovnaké výdavky. Roth Neveďalová pripomenula, že už pri predchádzajúcich rokovaniach presadzovala prispôsobovanie podpory krajine, do ktorej študent odchádza. „Čiže je to takisto veľmi dôležité, aby sme nešli všetci na nejaké lacné miesta, aby tí študenti si naozaj mohli vybrať akúkoľvek školu,“ povedala. Podľa nej by výška podpory mala zohľadňovať životnú úroveň v cieľovej krajine, aby študenti neboli nútení vyberať si pobyt iba podľa toho, kde si ho môžu finančne dovoliť. Erasmus by mal byť dostupný aj pre ľudí, ktorých rodinné zázemie im neposkytuje dostatok prostriedkov na niekoľkomesačný pobyt v zahraničí.

Cifrová Ostrihoňová sa tiež prikláňa k rozširovaniu možností financovania. V budúcom rozpočtovom rámci sa podľa nej diskutuje aj o osobitných štipendiách pre účastníkov programu, ktoré by sa mohli financovať z iných zdrojov, napríklad prostredníctvom pripravovaného fondu konkurencieschopnosti. „Myslím si, že snaha nás tu v Európskom parlamente, keďže sme aj volenými zástupcami práve ľudí, ktorí by mohli ten program využívať, tak je, aby sme ho dali pre čo najširšiu kategóriu ľudí,“ uviedla. Zároveň však upozornila, že výsledok bude závisieť od náročných rokovaní o európskom rozpočte. Členské štáty aj európske inštitúcie majú viacero priorít a musia sa dohodnúť, ktoré programy dostanú dostatok peňazí.

Európsky rozpočet potrebuje ďalšie zdroje

Diskusia sa následne presunula k financovaniu Európskej únie. Okrem dlhodobého rozpočtu na roky 2028 až 2034 sa riešil aj rozpočet na rok 2027, ktorý je posledným v súčasnom viacročnom finančnom rámci. Roth Neveďalová uviedla, že Európsky parlament požaduje navýšenie budúcoročného rozpočtu približne o 1,1 miliardy eur. Peniaze majú smerovať na úspešné programy, ktoré umožňujú občanom vzdelávať sa, zapájať sa do rôznych aktivít či realizovať výskum. Medzi nimi spomenula Erasmus+, Horizont a programy v oblasti zdravia a mládeže.

Cifrová Ostrihoňová zdôraznila, že pri rozpočte na rok 2027 chce presadiť aj dodatočných 96 miliónov eur pre Erasmus. Podľa nej je dôležité, aby sa dostupné peniaze použili na programy, ktoré majú priamy prínos pre ľudí. „Čiže teraz je to vlastne veľmi dôležitá situácia, aby sme my prijali, ako bolo povedané, v stredu tú pozíciu Európskeho parlamentu, ktorá je veľmi založená na tom, aby tie peniaze išli k ľuďom,“ vysvetlila.

Prečítajte si tiež

Eurofondy na vedu a výskum Slovensko čerpá pomaly. Z takmer 390 miliónov eur využilo zatiaľ len desatinu

Pri dlhodobom rozpočte na roky 2028 až 2034 sa podľa europoslankýň zatiaľ nepodarilo dosiahnuť konečnú dohodu. Roth Neveďalová nepovažuje za potrebné rokovania urýchľovať len preto, aby sa skončili do konca roka. Európska únia podľa nej potrebuje dostatok času na stanovenie priorít a rozdelenie peňazí medzi jednotlivé programy. Cifrová Ostrihoňová naopak upozornila, že na dosiahnutie dohody bude potrebné nájsť aj nové zdroje príjmov. Jednou z diskutovaných možností je digitálna daň, ktorá by sa týkala veľkých technologických spoločností podnikajúcich na európskom trhu. „Je fér, aby odvádzali dane na našom trhu a z toho zase môžeme my mať príjem,“ uviedla.

Roth Neveďalová varuje pred presunom daní na európsku úroveň

Roth Neveďalová upozornila, že medzi diskutovanými možnosťami financovania európskeho rozpočtu sú aj návrhy na presun niektorých daní z úrovne členských štátov na úroveň Európskej únie. Spomenula napríklad daň z tabaku či príjmy z online hazardných hier. Podľa nej by takýto postup mohol znížiť príjmy národných rozpočtov vrátane slovenského. Pri dani z tabaku ide podľa nej o príjem, ktorý v súčasnosti získavajú priamo jednotlivé štáty. „Toto je jeden z návrhov, ktorý tu tak potichu sa hovorí v kuloároch a mal by byť súčasťou práve novej navrhnutej tabakovej smernice, ktorú pripravuje Európska komisia,“ uviedla Roth Neveďalová.

Zároveň dodala, že zatiaľ nevidí dohodu medzi členskými štátmi o tom, ako by mali nové vlastné zdroje Európskej únie vyzerať. Podľa nej nie je vhodné tlačiť na rýchle uzavretie rokovaní, keďže štáty majú vlastné rozpočtové problémy a nemusia byť ochotné odvádzať na európsku úroveň ďalšie peniaze. Cifrová Ostrihoňová naopak argumentovala, že nové zdroje budú potrebné, ak má Európska únia financovať rastúci počet priorít. Zároveň upozornila, že bohatšie členské krajiny môžu byť menej ochotné prispievať, ak budú mať pochybnosti o hospodárnom využívaní európskych peňazí. Podľa nej je preto dôležité, aby členské štáty dokázali preukázať, že prostriedky z európskeho rozpočtu slúžia na účely, na ktoré boli určené.

Slovensko z európskeho rozpočtu výrazne profituje

Cifrová Ostrihoňová pripomenula, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré z rozpočtu Európskej únie dostávajú viac peňazí, než doň odvádzajú. Upozornila však, že pokračovanie tejto solidarity nemožno považovať za samozrejmosť, ak sa v niektorých členských štátoch objavujú pochybnosti o využívaní európskych prostriedkov. „Veď napokon naozaj Slovensko z extrémne profituje, že stále dostávame viac, ako dávame do európskeho rozpočtu,“ povedala.

Prečítajte si tiež

Slovenské regióny môžu prísť o časť eurofondov

Podľa europoslankyne sa aj v bohatších krajinách čoraz častejšie diskutuje o tom, či sú peniaze poskytované chudobnejším štátom využívané efektívne. Ak sa objavia podozrenia, že prostriedky smerujú na projekty, ktoré neprinášajú očakávaný úžitok, môže to podľa nej oslabiť ochotu ďalších krajín financovať spoločný rozpočet. Neveďalová v tejto súvislosti zdôraznila, že Európska únia čelí aj širším ekonomickým problémom. Kritizovala návrh rozpočtu, v ktorom podľa nej významnú časť predstavujú výdavky na obranu, a upozornila na spory o to, aké právomoci by mala mať Európska komisia pri rozhodovaní o peniazoch. Podľa nej členské štáty nechcú odvádzať viac prostriedkov na európsku úroveň, ak zároveň nebudú mať dostatočný vplyv na ich rozdeľovanie.

Rýchlejšie železnice aj pre Slovensko?

V závere relácie diskutovali europoslankyne o modernizácii železničnej dopravy. Európsky parlament sa zaoberá návrhom na urýchlenie budovania vysokorýchlostnej železničnej siete, ktorá má umožniť cestovanie vlakmi rýchlosťou najmenej 250 kilometrov za hodinu. Cifrová Ostrihoňová upozornila, že Slovensko má v tejto oblasti výrazné rezervy a potrebuje modernizovať existujúcu infraštruktúru. „My máme problém aj so základnými bezpečnostnými vecami,“ povedala a poukázala na zastarané trate aj potrebu zlepšiť zabezpečenie železničnej dopravy.

Roth Neveďalová však upozornila, že iniciatíva Európskeho parlamentu nie je záväzným rozhodnutím o výstavbe konkrétnych tratí. Podľa nej nemožno očakávať, že samotné prijatie správy automaticky prinesie vysokorýchlostné vlaky aj na Slovensko. Cifrová Ostrihoňová naopak zdôraznila, že súčasťou iniciatívy je aj snaha vyčleniť na vysokorýchlostné železnice peniaze v ďalšom viacročnom rozpočte EÚ. Slovensko by sa o ne podľa nej mohlo uchádzať, ak sa rozhodne modernizáciu podporiť.

Celú reláciu Európa od A po Z si môžete pozrieť v priloženom videu.