Európa od A po Z: Slovensko rozpočet EÚ nezablokuje, tvrdí Ódor. Sú v hre aj nové dane?

Beňová očakáva hľadanie kompromisu

Slovensko sa pridalo k 17 členským štátom, ktoré odmietajú financovanie nových priorít Európskej komisie na úkor poľnohospodárstva a kohézie. Podľa Beňovej sa rokovania dostávajú do fázy, keď sa začnú obrusovať najväčšie rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Pripomenula, že skupina krajín vedená Nemeckom odmieta ďalšie navyšovanie peňazí na poľnohospodárstvo a kohéziu, zatiaľ čo 17 štátov trvá na zachovaní týchto priorít.

„Sedemnásť krajín povedalo, bez poľnohospodárstva, kohézie nebude žiaden rozpočet,“ povedala Beňová. Podobné spory sú podľa nej bežnou súčasťou rokovaní o viacročných finančných rámcoch a netreba z nich robiť tragédiu. Očakáva, že členské štáty budú musieť hľadať kompromis a určiť, z ktorých požiadaviek dokážu ustúpiť.

Ódor upozornil, že prípadné výrazné zníženie kohéznych peňazí by Slovensko pocítilo. Krajina podľa neho už získala z Európskej únie v čistom takmer 30 miliárd eur, napriek tomu sa nepodarilo výraznejšie znížiť rozdiely medzi regiónmi. „My máme zhruba 80 percent nevojenských verejných investícií z eurofondov,“ upozornil. Ak by sa kohézne zdroje výrazne obmedzili, Slovensko by podľa neho mohlo dostať o niekoľko miliárd eur menej. Aj jeho politická skupina a strana preto podporujú zachovanie peňazí na kohéziu.

Prečítajte si tiež

Európska komisia podniká právne kroky proti Slovensku. Čelíme štyrom konaniam

Eurofondy sme mali vnímať ako dočasný zdroj, tvrdí Ódor

Beňová pripomenula, že pri rozširovaní EÚ existovali krajiny, ktoré ekonomicky zaostávali a potrebovali pomoc. Predpokladá preto, že určitá forma podpory slabších štátov či regiónov zostane zachovaná aj pri ďalšom rozširovaní Únie. Ódor by však za ideálny stav považoval situáciu, keď by Slovensko už kohézne peniaze nepotrebovalo. Znamenalo by to totiž, že ekonomicky dobehlo vyspelejšie členské štáty.

Podľa neho nebolo dobré zvyknúť si na európske peniaze ako na trvalý zdroj. Slovensko ich malo vnímať ako vzácnu a dočasnú pomoc a výraznejšie ich využiť na rozvoj regiónov. Kritizoval pritom aj spôsob ich prerozdeľovania a presadzoval väčšie zapojenie samotných regiónov do rozhodovania o využití eurofondov.

Nové priority potrebujú nové peniaze

Problémom pripravovaného rozpočtu sú podľa Ódora nové priority EÚ, ale aj budúce splátky plánu obnovy. Ak sa nenájdu dodatočné príjmy, tieto výdavky môžu vytláčať peniaze, ktoré doteraz smerovali napríklad na kohéznu či spoločnú poľnohospodársku politiku. „Bohaté krajiny nechcú dať viac a chudobné krajiny zase nechcú čerpať menej,“ zhrnul situáciu Ódor.

Beňová v tejto súvislosti upozornila na rastúce finančné nároky a potrebu nájsť riešenie, ktoré by zároveň podporilo hospodársky rast. Obáva sa tiež, aby nové európske programy na podporu konkurencieschopnosti nekončili prevažne vo veľkých ekonomikách. Podľa nej by to mohlo ešte viac prehĺbiť rozdiely medzi západnou a strednou či východnou Európou.

V hre sú aj nové dane

Jednou z možností financovania nových priorít sú nové vlastné zdroje Európskej únie. Beňová medzi diskutovanými možnosťami spomenula digitálnu daň, zdanenie veľkých spoločností či osobitný model zdaňovania tabakových výrobkov. „Určite, že to budú nové dane. Veď čo iné to môže byť ako nové dane,“ povedala Beňová. Podľa informácií, ktoré má k dispozícii, sa najväčšia zhoda zatiaľ črtá pri digitálnej dani.

Ódor zdôraznil, že pri nových príjmoch je podstatné aj to, kto ich v konečnom dôsledku zaplatí. Za vhodnejšie považuje zdroje, ktoré by čo najmenej poškodzovali konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. „Nie sú dane ako dane, ale závisí veľmi od toho, kto to zaplatí,“ skonštatoval. Okrem digitálnej dane poukázal aj na možnosť získať dodatočné príjmy lepším nastavením colných mechanizmov pri niektorých produktoch z Číny. Spomenul tiež tabak a hazard.

Beňová má výhrady k výdavkom na zbrojenie

Medzi nové priority Európskej únie patrí aj posilnenie konkurencieschopnosti či obrany. Beňová podporu konkurencieschopnosti označila za dobrý návrh, výhrady však má k objemu peňazí smerujúcich na zbrojenie. „Ja osobne mám trochu problémy s tým zbrojením,“ povedala. Upozornila, že veľká časť týchto zdrojov môže podľa nej skončiť vo veľkých ekonomikách, ako sú Nemecko, Francúzsko či Taliansko, prípadne za hranicami Európskej únie.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Uhrík odmieta ďalšie zbrojenie, Karvašová pripomína otázku bezpečnosti

Za oblasti, ktoré by podľa nej potrebovali väčšiu pozornosť, označila zdravotníctvo, vodárenskú infraštruktúru či modernizáciu elektrických sietí. Ódor medzi dôležité priority zaradil strategickú bezpečnosť Európy. Únia je podľa neho zraniteľná napríklad v oblasti najmodernejších čipových technológií či kritických surovín. Európske zdroje by preto podľa neho mali smerovať aj do oblastí, v ktorých EÚ potrebuje obstáť v globálnej konkurencii.

Ódor: Slovensko rozpočet nezablokuje

V závere relácie sa diskusia dostala aj k skoršiemu vyjadreniu premiéra Roberta Fica, podľa ktorého je kohézna politika pre Slovensko natoľko dôležitá, že pri výraznom zásahu do nej by krajina mohla európsky rozpočet zablokovať.

Prečítajte si tiež

EÚ hľadá, kde ušetriť stovky miliárd. Slovensko nechce, aby na to doplatili farmári a regióny

Beňová nechcela hovoriť za premiéra. Zdôraznila však, že lídri členských štátov by mali prichádzať na rokovania s vlastnými prioritami, ale zároveň s ochotou hľadať kompromis. „Európska únia je spoločenstvo 27 štátov. My nemôžeme fungovať, keď sa každý jeden zasekne na niečom,“ povedala. Zároveň upozornila, že menšie krajiny sa nemôžu nechať väčšími hráčmi úplne vytlačiť zo svojich priorít.

Ódor na otázku, či by podporil prípadné rozhodnutie Slovenska zablokovať európsky rozpočet, odpovedal jednoznačne. „Nezablokuje. Jasné, že nezablokuje, lebo my máme čo stratiť. Na rozdiel od tých, ktorí to platia a ktorí sú čistí prispievatelia,“ vyhlásil. Podľa neho síce každý štát vstupuje do rokovaní s tvrdými požiadavkami, pre Slovensko je však výhodnejšie dosiahnuť kompromis. „Ak ide o blaho Slovenska, tak je lepšie mať možno menší rozpočet ako žiadny rozpočet,“ dodal Ódor. Očakáva preto, že členské štáty napokon dohodu nájdu. Otvorenou otázkou podľa neho zostáva najmä to, ako budú nové spoločné európske projekty financované a či sa podarí dohodnúť na nových zdrojoch príjmov.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.