Rýchlovlaky v EÚ? Neveďalová: „Nás sa to týkať nebude.“ Ostrihoňová kritizuje stav železníc

Európa chce vlaky s rýchlosťou najmenej 250 kilometrov za hodinu

Európsky parlament sa zaoberá návrhom na urýchlenie zavádzania vysokorýchlostnej železničnej siete. Cieľom je umožniť rýchlejšie cestovanie medzi európskymi regiónmi a podporiť železničnú dopravu ako alternatívu k iným spôsobom prepravy. Podľa Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej by moderné vysokorýchlostné trate mali umožňovať jazdu vlakov rýchlosťou najmenej 250 kilometrov za hodinu.

Europoslankyňa upozornila, že východná Európa má v tejto oblasti výrazné nedostatky. Slovensko podľa nej zaostáva nielen v budovaní vysokorýchlostných tratí, ale aj v modernizácii existujúcej infraštruktúry a zabezpečení železničnej dopravy. „No tak na Slovensku sme skôr zvyknutí, keď sa vrátime na Slovensko, že buď ten vlak mešká, alebo nebodaj sa pokazí alebo horí,“ povedala Ostrihoňová v relácii Európa od A po Z.

Podľa nej má Slovensko problémy aj so základnými bezpečnostnými prvkami železničnej dopravy. Poukázala na potrebu systému, ktorý dokáže vlak automaticky zastaviť, ak rušňovodič nerešpektuje červený signál. Súčasná železničná sieť je podľa nej stále výrazne závislá od zastaranej infraštruktúry. Ostrihoňová pripomenula aj dlhodobý cieľ Európskej komisie, podľa ktorého by sa do roku 2050 mala väčšina stredne dlhých ciest v Európe uskutočňovať vlakmi. Slovensko sa k tejto predstave podľa nej zatiaľ približuje len pomaly. „A je to škoda, pretože Európska komisia dala od roku 2014 100 miliárd eur na to, aby sme modernizovali naše železničné trate, a teda s rozličnými úspechmi. Keď hovoríme o Slovensku, tak skôr s menším,“ uviedla europoslankyňa.

Prečítajte si tiež

Neveďalová: Zastavme emisné povolenky. Wiezik pripomína nevyužité miliardy na pomoc ľuďom

Roth Neveďalová: Ide skôr o vôľu Európskeho parlamentu, problémy nemá len Slovensko

Katarína Roth Neveďalová upozornila, že iniciatíva Európskeho parlamentu sama osebe neznamená, že sa na Slovensku začnú budovať vysokorýchlostné trate. Ide podľa nej predovšetkým o vyjadrenie zámeru, aby sa takáto sieť v Európe postupne rozvíjala a aby sa hľadali zdroje na jej financovanie. „Ani celkom nie. Je to skôr taká vôľa Európskeho parlamentu, kde vyjadrí vlastne iniciatívne práve tú svoju nejakú myšlienku, že by chcela, aby sa niečo takéto dobudovalo, aby také niečo bolo vytvorené a kde by sa mali hľadať na to peniaze,“ vysvetlila europoslankyňa.

Roth Neveďalová zároveň pripomenula, že železničné spojenia na Slovensku nie sú dostatočne rozvinuté ani medzi niektorými regiónmi. Ako príklad uviedla Nitru, odkiaľ podľa nej nie je možné cestovať vlakom do Bratislavy s dostatočnou frekvenciou spojov. „Ale napríklad ani u nás tie prepojenia nie sú. Štandardne sú proste z východu na západ, ale také tie niektoré regióny ako napríklad Nitra, čo je absolútne kde ja pochádzam, z ktorého regiónu, tak my sme do Bratislavy. Nedokážete ísť z Nitry vlakom, pretože ten vlak ide jedenkrát za deň,“ povedala.

Podľa Roth Neveďalovej má východná Európa v rozvoji železničnej dopravy stále veľké rezervy. Zároveň však upozornila, že vysokorýchlostné trate sú mimoriadne nákladné a vzhľadom na geografickú polohu a veľkosť Slovenska nemusí byť ich výstavba v súčasnosti hlavnou prioritou. „Čiže je krásne, že Európsky parlament hovorí, že to chceme, ale bude sa to týkať prevažne západnej Európy a u nás možno nejaká veľká zmena nepríde,“ uviedla. Neveďalová zároveň argumentuje tým, že problémy so železničnou dopravou sa netýkajú iba Slovenska. Ako príklad spomenula Nemecko, kde podľa nej vlaky tiež meškajú a cestovanie je drahé. Zdôraznila, že modernizácia železníc si vyžaduje čas a zlepšenia sa nemôžu prejaviť okamžite.

Prečítajte si tiež

Roth Neveďalová: Nie všetko z Číny je zlé. Lexmann varuje pred bezpečnostnými rizikami

Slovensko môže o európske peniaze požiadať

Cifrová Ostrihoňová s Roth Neveďalovou sa nezhodli ani v tom, aký význam môže mať iniciatíva pre Slovensko. Kým Neveďalová upozorňovala na jej nezáväznosť a neistý dosah, Ostrihoňová zdôraznila, že budúcnosť slovenských železníc závisí aj od rozhodnutí domácej vlády. „No ja to je také čarovné, že kým sa to nestane, kým sa to nepostaví, kým sa to zmodernizuje tie železnice, to nie je samo sa to, to je vo vašich rukách,“ reagovala Ostrihoňová. Zároveň pripomenula, že Smer-SD je pri moci dlhé roky a podľa nej nesie zodpovednosť za stav železničnej infraštruktúry.

Europoslankyňa vysvetlila, že súčasťou iniciatívy je aj snaha vyčleniť na vysokorýchlostné železnice finančné prostriedky v ďalšom viacročnom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034. Slovensko by sa podľa nej mohlo o tieto zdroje uchádzať, ak sa rozhodne modernizáciu podporiť. „Súčasťou tejto správy je aj to, aby v tom boli, aby boli na túto konkrétnu časť vyčlenené prostriedky v ďalšom viacročnom finančnom rámci, teda od roku 2028 do roku 2034, o ktoré opäť bude môcť Slovenská republika žiadať. Ak teda bude mať tento záujem tá vláda, ktorá bude vládnuť, lebo samo sa to nestane,“ uviedla Cifrová Ostrihoňová.

Roth Neveďalová na záver opätovne zdôraznila, že ide o iniciatívnu správu Európskeho parlamentu, ktorá nemá záväzný charakter. Podľa nej preto nemožno očakávať, že by samotné prijatie dokumentu prinieslo na Slovensko vysokorýchlostné vlaky. „Táto správa je síce krásna, ale nás momentálne až tak veľmi týkať nebude a hlavne nemá žiadnu záväznosť, keďže je to iniciatívna správa, ktorá hovorí o nejakej pozícii, že ten Európsky parlament by niečo chcel. Takže nemôžeme očakávať, že sa niečo zmení,“ uzavrela Roth Neveďalová.

Celý záznam relácie Európa od A po Z nájdete v priloženom videu.