Ódor: Slovensko dostalo z EÚ takmer 30 miliárd. Slabšie regióny však výrazne nedobiehajú

Slovensko dostalo takmer 30 miliárd eur

Slovensko patrí medzi čistých prijímateľov európskych peňazí. Podľa Ódora už z Európskej únie dostalo v čistom takmer 30 miliárd eur. Výsledky však podľa neho nezodpovedajú objemu peňazí, ktoré do krajiny smerovali.

„Aj Slovensko dostalo už takmer tridsať miliárd čistom z Európskej únie. Ale že by sme videli veľké dobiehanie našich slabších regiónov, to nemôžeme povedať,“ skonštatoval. Práve výsledky využívania kohéznych peňazí sú podľa neho jedným z dôvodov, prečo sa v krajinách, ktoré do európskeho rozpočtu viac prispievajú, objavuje tlak na ich obmedzenie. Ódor upozornil, že Slovensko by prípadné výrazné škrty pocítilo.

Približne 80 percent nevojenských verejných investícií na Slovensku podľa neho pochádza z eurofondov. Pri výraznom obmedzení kohéznej politiky by tak krajina mohla dostať o niekoľko miliárd eur menej. „Samozrejme, že my by sme boli najradšej, keby tie peniaze už nemáme, lebo to znamená, že sme dobehli,“ povedal Ódor. Európske peniaze sme podľa neho mali od začiatku vnímať ako vzácny a dočasný zdroj a cielene ich investovať najmä do rozvoja regiónov.

Prečítajte si tiež

Europarlament schválil rezolúciu o Slovensku. Kritizuje právny štát aj eurofondy

„Za posledných 15 rokov takmer vôbec nedobiehame“

Za problém považuje Ódor aj spôsob rozhodovania o eurofondoch. Tvrdí, že slovenské regióny majú príliš malý vplyv na to, kam peniaze smerujú. „Ja naozaj, keď sa pozerám na tie výsledky, tak za posledných 15 rokov takmer vôbec nedobiehame. To znamená, že nielenže málo, ale takmer vôbec,“ povedal.

Ako príklad uviedol Poľsko, kde sa podľa neho o podstatne väčšej časti zdrojov rozhodovalo na regionálnej úrovni. Na Slovensku podľa Ódora regióny rozhodujú o menej ako 20 percentách. Za vhodné by považoval zvýšenie ich podielu na 30 až 40 percent. „Predsa Košice, Medzilaborce vedia lepšie, čo oni potrebujú ako minister v Bratislave,“ skonštatoval.

Beňová takisto poukázala na pretrvávajúce rozdiely medzi západnou a strednou či východnou časťou Únie. Upozornila však aj na ďalšie faktory, napríklad podľa nej stále nedokončený jednotný európsky trh. Tvrdí, že podnikatelia z niektorých členských štátov nemajú rovnaké možnosti poskytovať služby naprieč celou Úniou.

Rozpočet EÚ je podľa Ódora každoročne vyrovnaný

Hostia sa venovali aj otázke, ako financovať rastúce európske výdavky. Ódor v tejto súvislosti zdôraznil, že bežné fungovanie rozpočtu Európskej únie nemožno podľa neho porovnávať so zadlžovaním jednotlivých členských štátov. „Európska únia funguje na vyrovnanom rozpočte každý rok viac-menej. To znamená, že to, čo pozbierame, rozdáme. To znamená, že netvorí sa dlh,“ vysvetľoval.

Prečítajte si tiež

Eurokomisia žaluje Slovensko, hrozia mu dve súdne žaloby v ekonomickej oblasti

Za výnimku označil dlh spojený s plánom obnovy. Za väčší problém považuje to, že jeho splácanie môže v budúcnosti vytláčať z európskeho rozpočtu peniaze, ktoré by inak smerovali na kohéznu alebo spoločnú poľnohospodársku politiku. EÚ podľa neho zároveň pribúdajú nové priority, napríklad v obrane, energetike či konkurencieschopnosti. Ak ich chce financovať bez obmedzenia tradičných politík, bude podľa Ódora potrebovať dodatočné zdroje. „Bohaté krajiny nechcú dať viac a chudobné krajiny zase nechcú čerpať menej,“ opísal spor medzi členskými štátmi.

Beňová má výhrady k objemu peňazí na obranu

Práve pri nových prioritách sa názory hostí čiastočne rozchádzali. Beňová podporila väčší dôraz na konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Výhrady však vyjadrila k tomu, koľko peňazí má smerovať na obranu. „Ja osobne mám trochu problémy s tým zbrojením. Ja rozumiem tomu, že momentálne nemáme žiadne zbrane. Rozumiem, aká je zlá situácia aj z pohľadu bezpečnosti a tak ďalej. Ale ten objem peňazí mi príde naozaj veľmi, veľmi veľký,“ povedala.

Prečítajte si tiež

Krajiny NATO zvýšia výdavky na obranu na 5 percent HDP, na samite bol aj Pellegrini

Upozornila tiež, že časť peňazí môže podľa nej v konečnom dôsledku smerovať do veľkých ekonomík, ako sú Nemecko, Francúzsko či Taliansko, alebo k výrobcom mimo Európskej únie.
Beňová by väčšiu pozornosť venovala aj zdravotníctvu, vodárenskej infraštruktúre či modernizácii elektrických sietí. Ak chce EÚ podľa nej vážne hovoriť o prechode na zelenšiu ekonomiku, bude musieť investovať značné prostriedky aj do energetických sietí.

Ódor naopak zdôraznil potrebu investovať do strategickej bezpečnosti v širšom zmysle. Európa je podľa neho zraniteľná napríklad pri najmodernejších čipových technológiách alebo kritických surovinách, ktoré sama nemá k dispozícii. Ak chce Únia obstáť voči veľkým globálnym hráčom zo Spojených štátov či Číny, časť spoločných zdrojov by podľa neho mala smerovať do projektov s celoeurópskym významom. „Ja by som bol radšej, keby časť zdrojov sme mohli venovať tým najlepším. A teraz bez ohľadu na to, z ktorej krajiny prichádzajú, aby sme sa mohli stať naozaj konkurencieschopnými voči týmto mega hráčom na globálnom poli,“ uzavrel Ódor.

Celú reláciu Európa od A po Z s Monikou Beňovou a Ľudovítom Ódorom si môžete pozrieť vo videu.