Kaliňák: Väčšina peňazí EÚ má ísť na zbrojenie. „To nie je fakt,“ hovorí Ostrihoňová

Zdielať na

10.10.2026 Európa od A po Z

Kaliňák: Väčšina peňazí EÚ má ísť na zbrojenie. „To nie je fakt,“ hovorí Ostrihoňová

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

ŠTRASBURG / Rokovania o novom dlhodobom rozpočte Európskej únie sprevádzajú rozdielne predstavy členských štátov o financovaní poľnohospodárstva, kohéznej politiky a nových európskych priorít. Robert Fico sa pripojil k iniciatíve 17 krajín, podľa ktorých by nové priority nemali byť financované na úkor poľnohospodárstva a vyrovnávania regionálnych rozdielov. O rozdelení financií diskutovali v relácii Európa od A po Z s moderátorom Adamom Zavřelom europoslanci Monika Beňová a Erik Kaliňák (obaja Smer-SD), ako aj Veronika Cifrová Ostrihoňová a Martin Hojsík (obaja PS). Kým zástupcovia Smeru upozorňovali na riziko presúvania peňazí do zbrojárskeho priemyslu, europoslanci PS zdôrazňovali potrebu investícií do bezpečnosti a konkurencieschopnosti Európy.

Beňová očakáva kompromis medzi členskými štátmi

Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že rokovania o viacročnom finančnom rámci sprevádza rozdelenie členských štátov do skupín s odlišnými záujmami. Zatiaľ čo niektoré krajiny požadujú zachovanie podpory poľnohospodárstva a kohéznej politiky, iné nesúhlasia s výrazným navyšovaním spoločného rozpočtu.

Podľa Beňovej Európska komisia predstavila návrh rozpočtu približne na úrovni 1,8 bilióna eur, pričom Európsky parlament podľa jej slov presadzoval jeho navýšenie nad dva bilióny eur. Upozornila, že medzi štátmi odmietajúcimi vyššie výdavky sú aj významní prispievatelia do európskeho rozpočtu vrátane Nemecka a Rakúska. Beňová zároveň argumentovala, že v čase viacerých kríz nemožno oslabovať financovanie oblastí, od ktorých sú niektoré členské štáty stále závislé. Poukázala najmä na očakávané zdražovanie potravín a potrebu podpory poľnohospodárstva.

„Jednoducho máme tu krajiny, ktoré ešte stále potrebujú využívať financovanie prostredníctvom kohéznej politiky,“ uviedla. Napriek rozdielnym stanoviskám očakáva, že členské štáty napokon dospejú ku kompromisu. Pripustila však, že schvaľovanie rozpočtu sa môže predĺžiť. „Nájde sa nejaká zlatá stredná cesta, aby bol každý trochu spokojný, aby to každý mohol vydávať za nejaký svoj aspoň čiastočný úspech,“ povedala Beňová.

Smer upozorňuje na zbrojenie, PS zdôrazňuje bezpečnosť

Europoslanec Erik Kaliňák (Smer-SD) podporil iniciatívu 17 krajín, ku ktorej sa pridal aj Robert Fico. Podľa neho by mal európsky rozpočet reagovať predovšetkým na ekonomické problémy, rast cien energií a potravín či potrebu zachovať podporu regiónov a poľnohospodárov. Kritizoval pritom dôraz, ktorý podľa neho Európska komisia kladie na obranné výdavky. „A toto všetko sa tvárime, že Európska rada nemá riešiť, zatiaľ čo jediné, čo Európska komisia chce presadzovať, je to zbrojenie, zbrojenie, zbrojenie,“ vyhlásil Kaliňák.

Neskôr svoje obavy vysvetľoval aj skúsenosťami s čerpaním prostriedkov z európskych programov. Tvrdil, že niektoré plánované investície do konkurencieschopnosti a energetiky sa nepodarí uskutočniť v predpokladanom rozsahu. Za dôležitú preto považuje aj podporu jadrovej energetiky. Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) naopak zdôraznila, že Európa musí popri tradičných výdavkoch investovať aj do svojej obrany. Argumentovala pokračujúcou ruskou vojnou proti Ukrajine a neistou geopolitickou situáciou. „Máme nové priority, do ktorých musíme investovať. Tá obrana je jednou z tých priorít,“ uviedla.

Zároveň odmietla predstavu, že by sa nové bezpečnostné výdavky mali financovať výrazným obmedzovaním podpory poľnohospodárov alebo regiónov. Podľa nej je potrebné hľadať dohodu, ktorá zohľadní záujmy jednotlivých členských štátov. „Rozhodne nehovoríme, že treba sekať napríklad peniaze pre pôdohospodárov, ale tie peniaze, ktoré idú na vyrovnávanie regionálnych rozdielov,“ povedala. Cifrová Ostrihoňová tiež pripomenula, že Slovensko musí byť schopné európske financie nielen získať, ale aj efektívne využiť. Nedostatky pri ich čerpaní podľa nej môžu oslabovať ochotu bohatších členských štátov prispievať do spoločného rozpočtu.

Hojsík navrhuje zdanenie veľkých digitálnych platforiem

Otázku, odkiaľ získať peniaze na nové európske priority, otvoril europoslanec Martin Hojsík (PS). Podľa neho sú rokovania o rozpočte dlhodobo poznačené sporom medzi čistými prispievateľmi a prijímateľmi európskych financií. Jednou z možností, ako posilniť vlastné príjmy Európskej únie, by podľa neho mohlo byť zdanenie veľkých digitálnych platforiem. „Pre mňa jedna veľmi konkrétna oblasť, kde sa podľa mňa máme pozrieť je danenie veľkých digitálnych platforiem,“ uviedol Hojsík.

Argumentoval tým, že jednotlivé členské štáty majú obmedzené možnosti zdaňovať spoločnosti pôsobiace v online priestore. Spoločný európsky postup by podľa neho mohol priniesť ďalšie zdroje aj pre Slovensko. Hojsík zároveň odmietol tvrdenia, že väčšina nového rozpočtu má smerovať na zbrojenie alebo podporu Ukrajiny. Poukázal na plánovaný fond konkurencieschopnosti, v ktorom má byť podľa jeho slov približne 350 miliárd eur. Jeho úlohou má byť okrem iného posilnenie európskeho hospodárstva a znižovanie závislosti od dovážaných fosílnych palív. „My sme závislí od dovozov a momentálne tie svetové ceny ropy sú. A vôbec dostupnosť ropy a plynu je obmedzená kvôli vojnovým konfliktom,“ upozornil Hojsík.

Ako príklad krajín investujúcich do domácich zdrojov energie spomenul Lotyšsko a Španielsko. Podľa neho by aj Slovensko malo výraznejšie podporovať obnoviteľné zdroje a modernizáciu energetickej infraštruktúry. Beňová však spochybnila, či sa európske energetické ambície darí napĺňať v praxi. Poukázala na technické a administratívne prekážky pri modernizácii elektrických sietí a obhajovala význam jadrovej energetiky. Hojsík jej argumentáciu odmietol a kritizoval prekážky pri rozvoji obnoviteľných zdrojov na Slovensku.

Dohoda o rozpočte zostáva otvorená

Europoslanci sa zhodli, že rokovania o viacročnom finančnom rámci budú náročné. Rozdielne názory však mali na rozsah financovania obrany, energetickú politiku aj možnosti získavania nových príjmov. Beňová pripomenula, že spory sprevádzali aj predchádzajúce rokovania o dlhodobých rozpočtoch Európskej únie, no členské štáty sa napokon dokázali dohodnúť.

„Vždy sa dohodnú nakoniec,“ skonštatovala. Cifrová Ostrihoňová zdôraznila, že popri hľadaní kompromisu je potrebné pracovať aj na nových zdrojoch príjmov. Pripustila pritom, že napríklad prípadné zavedenie digitálnej dane by bolo dlhodobým procesom, ktorý si vyžaduje politickú dohodu.

Celú diskusiu europoslancov nájdete vo videu.