Európa od A po Z: Europoslanci Smeru neodsúdili ruské voľby. Hojsík: Neboli demokratické

Beňová považuje ruské voľby za demokratické

Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) odmietla potrebu odsudzovať voľby v Rusku. Spochybnila dôvody, pre ktoré by mal Európsky parlament prijímať uznesenie o ich nedemokratickosti, a poukázala na samotný priebeh hlasovania. „V čom boli nedemokratické podľa vás mali hlasovacie lístky? Prišli do volebných miestností? Spočítal to niekto tak, keď toto vnímame ako demokratické, tak to asi bolo demokratické,“ vyhlásila Beňová.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Ruské voľby prebiehajú aj na okupovaných územiach. Slúžia aj na propagandu, hovorí novinár

Jej stranícky kolega Erik Kaliňák sa zameral predovšetkým na význam uznesenia Európskeho parlamentu. Podľa neho podobné vyhlásenia nemajú reálny dosah na dianie v Rusku a ich opakované prijímanie nepovažuje za zmysluplné. „Načo vôbec je táto debata? Načo Európsky parlament k tomuto prijíma uznesenie?“ pýtal sa Kaliňák. Následne ironicky poznamenal, že ďalšie odsúdenie ruských volieb podľa neho nepovedie k ich opakovaniu pod medzinárodným dohľadom. Beňová zároveň zdôraznila, že odsudzuje ruský útok na Ukrajinu a pokračujúcu vojnu. Odmietla však, aby sa Európsky parlament podľa nej opakovane zaoberal prijímaním rezolúcií bez konkrétneho účinku. 

Hojsík prirovnal ruské voľby k obdobiu pred rokom 1989

Odlišný postoj zaujal europoslanec Martin Hojsík (PS), ktorý avizoval, že uznesenie podporí. Ruské voľby podľa neho nemožno považovať za demokratické len preto, že voliči mali k dispozícii hlasovacie lístky a volebné miestnosti. „Aj za totality bol lístok a moji rodičia ho tam hádzali a demokratické to nebolo,“ reagoval Hojsík na argumentáciu Beňovej.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Je to fraška demokratického procesu, hovorí k ruským voľbám Wiezik

Poukázal tiež na situáciu ruskej opozičnej strany Jabloko, ktorej nebolo umožnené kandidovať s protivojnovým programom. Hovoril aj o údajných manipuláciách s výsledkami volieb, na ktoré podľa neho upozorňovali opozičné a nezávislé médiá. „Čiže to boli v zásade voľby, ako boli u nás pred rokom 89, čiže to rozhodne nemalo s demokraciou nič spoločného,“ vyhlásil Hojsík.

Europoslanec zároveň obhajoval právo Európskeho parlamentu vyjadrovať sa k dodržiavaniu demokratických princípov aj mimo Európskej únie. Pripomenul napríklad odsúdenie policajného zásahu proti sviečkovej demonštrácii v bývalom Československu. Podľa neho je dôležité, aby európske inštitúcie upozorňovali na porušovanie ľudských práv a slobôd.

Prečítajte si tiež

Rozhovory 24: V okupovaných územiach nešlo o slobodné voľby, tvrdí analytik Vins

Progresívne Slovensko avizovalo podporu uzneseniu

Za uznesenie chce hlasovať aj europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS). Podľa nej samotná existencia volebných urien a hlasovacích lístkov ešte nezaručuje slobodný a demokratický priebeh volieb. „Lebo len to, že máte urny, hlasovacie lístky neznamená, že máte slobodné voľby,“ zdôraznila.

Cifrová Ostrihoňová uviedla, že prijatie uznesenia predstavuje vyjadrenie postoja Európskeho parlamentu k demokratickým princípom. Hoci podľa nej takéto rozhodnutia nemusia mať priamy dosah, považuje ich za dôležitý nástroj podpory ľudských práv vo svete. Hojsík v tejto súvislosti poukázal na prípady politických väzňov, pri ktorých podľa neho medzinárodný tlak vrátane aktivít Európskeho parlamentu prispel k ich prepusteniu. „Je to o živote a slobode,“ zdôraznil.

Kaliňák však tento argument odmietol. Európskemu parlamentu vyčítal podľa neho selektívny prístup k ľudským právam a poukázal na situáciu v Pásme Gazy a konanie Izraela v okolitých štátoch.

Prečítajte si tiež

Novinár žijúci v Moskve: Transparentné voľby v Rusku? V žiadnom prípade

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.