Európa od A po Z: Uhrík vyčíta Blahovi nedostatočnú ochranu záujmov krajiny pri migrácii

Uhrík kritizuje ministerstvo vnútra

Milan Uhrík v diskusii upozornil na finančné dôsledky európskeho migračného paktu, ktorý podľa neho zatiaľ neprináša očakávané výsledky. Kritizoval najmä skutočnosť, že opatrenia zamerané na návrat migrantov či zoznamy bezpečných krajín podľa jeho slov ešte nie sú účinné, zatiaľ čo mechanizmus solidarity už pre Slovensko predstavuje finančné záväzky.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Svetový deň utečencov a pakt EÚ

„Je to najmä vina Eštoka, keď poviem úprimne, že Slovensko takisto napríklad ide teraz platiť pokuty rádovo v miliónoch eur za to, že sme neprijali imigrantov, utečencov v rámci migračného paktu,“ vyhlásil Uhrík. Za hlavný problém označil postup ministerstva vnútra, ktoré podľa neho nepožiadalo o uznanie pomoci poskytovanej ukrajinským utečencom. Argumentoval tým, že Slovensko už pomohlo veľkému počtu ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny, no napriek tomu má zaplatiť ďalšie milióny eur za neprijatie migrantov. Pripomenul, že podobná pomoc bola podľa jeho informácií uznaná napríklad Maďarsku či Poľsku.

„Jednoducho ministerstvo zabudlo požiadať o výnimku. To je absolútne katastrofálne zlyhanie z našej strany,“ povedal Uhrík. Ministra vnútra za tento postup podľa vlastných slov kritizoval už v minulosti a na svojich výhradách trvá aj naďalej. Zároveň zdôraznil, že ak by bola Republika súčasťou vlády, odmietla by platiť Európskej únii za neprijímanie migrantov.

Prečítajte si tiež

EÚ plánuje sprísniť migračnú politiku, predstaví ju tento týždeň

Blaha: Slovensko neplatí nič

Ľuboš Blaha Uhríkovu kritiku odmietol. Pripomenul, že Slovensko nesúhlasí s princípom povinnej solidarity, podľa ktorého majú členské štáty namiesto prijatia migrantov prispievať finančne. V prípade Slovenska by podľa jeho slov išlo o približne štyri milióny eur. Zdôraznil však, že vláda zatiaľ žiadnu platbu neuskutočnila. „Neplatíme, nič,“ vyhlásil Blaha v reakcii na Uhríkove tvrdenia.

Prečítajte si tiež

Islamizácia, dehumanizácia a návratová politika. Migračný pakt rozdelil europoslancov

Uhrík mu oponoval, že peniaze majú byť uhradené až koncom roka. Počas diskusie sa odvolal aj na augustovú správu o tom, že Slovensko má do konca roka poslať do Bruselu milióny eur za neprijatých utečencov. Blaha však trval na tom, že vláda peniaze posielať neplánuje. „Vláda povedala, že nebude platiť nič. A áno, hrozí infringement,“ uviedol Blaha. Pripustil tak možnosť konania zo strany Európskej únie pre nesplnenie povinností. Podľa neho je však slovenská vláda pripravená obhajovať svoj postoj právnou cestou.

Europoslanci sa nezhodli ani v otázke výnimky pre ukrajinských utečencov. Uhrík tvrdil, že ministerstvo vnútra o ňu zabudlo požiadať, Blaha naopak argumentoval, že takýto postup nebol technicky možný. „To nie je pravda, že to, že to Matúš Eštok opomenul, nebolo to technicky možné,“ reagoval Blaha. Konkrétne dôvody, pre ktoré podľa neho nebolo možné o výnimku požiadať, však bližšie nevysvetlil. Odvolal sa na informácie zo slovenského zastúpenia pri Európskej únii.

Mazurek spochybnil postoj vlády pri hlasovaní

Milan Mazurek upozornil na rozdiel medzi hlasovaním proti migračnému paktu a zdržaním sa pri hlasovaní. Reagoval tak na Blahove tvrdenie, že Slovensko bolo proti prijatiu migračného paktu. Podľa Mazureka sa minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pri konečnom hlasovaní na Rade EÚ zdržal. „Byť proti je úplne iný principiálny postoj,“ zdôraznil Mazurek.

Blaha následne vysvetľoval, že Slovensko hlasovalo proti jednotlivým častiam migračného paktu vrátane povinnej solidarity. Pri záverečnom hlasovaní sa však podľa neho rozhodovalo o celom balíku, ktorý zahŕňal aj posilnenie ochrany vonkajších hraníc a agentúry Frontex. „To znamená, že na konci dňa sme sa museli zdržať, lebo by sme boli vlastne aj proti tomu sprísneniu hraníc,“ argumentoval Blaha.

Mazurek napriek tomu kritizoval samotný princíp migračného paktu. Podľa jeho názoru ide o migračné kvóty v inej podobe, ktorých cieľom je prinútiť členské štáty prijímať migrantov. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Európa musí výraznejšie obmedziť nelegálnu migráciu.

Prečítajte si tiež

„Keby dali prácu Slovákom.“ Na Slovensku pracuje 150-tisíc cudzincov

Laššáková: Európa migráciu nezvládla

Judita Laššáková označila doterajší prístup Európskej únie k migrácii za neúspešný. Podľa nej členské štáty v minulosti nepristupovali k riešeniu migračných problémov zodpovedne a dnes čelia dôsledkom vlastných rozhodnutí. „Dnes hásime problém, ktorý sme ale zapríčinili my,“ uviedla Laššáková. Za jednu z príčin migračných problémov označila aj zahraničnú politiku Spojených štátov amerických a konflikty na Blízkom východe či v Afrike.

V súvislosti s ukrajinskými utečencami pripomenula, že otázka zohľadňovania migrantov prichádzajúcich z východu sa na európskej úrovni otvárala už v minulosti. Podľa jej slov sa o podobnej situácii diskutovalo ešte pred súčasnou migračnou krízou. Laššáková zároveň kritizovala Nemecko, ktoré podľa nej nedokázalo zvládnuť dôsledky svojej migračnej politiky. Poukázala na obnovené kontroly na hraniciach a rastúcu podporu politických strán kritizujúcich migráciu. Uhrík jej v tejto súvislosti oponoval, že nemecké hraničné kontroly považuje skôr za politické gesto než za skutočne účinné opatrenie.

Rozdielne názory aj na legálnu migráciu

Diskusia sa následne presunula k legálnej pracovnej migrácii na Slovensku. Uhrík a Mazurek upozorňovali, že podľa nich môže príchod väčšieho počtu zahraničných pracovníkov z kultúrne odlišných krajín v budúcnosti priniesť problémy. Kritizovali najmä zamestnávanie pracovníkov z Indie a Uzbekistanu. Uhrík vyjadril obavy, že aj legálna migrácia môže postupne meniť kultúrny charakter slovenských miest. Poukázal tiež na možnosť, že budúce vlády umožnia zahraničným pracovníkom zostať na Slovensku natrvalo.

Prečítajte si tiež

Počet pracovníkov z tretích krajín narástol od januára o 10-tisíc. Najviac ich je z Indie

Blaha naopak pripomenul, že slovenské firmy potrebujú pracovnú silu a v niektorých odvetviach majú záujem zamestnávať aj ľudí zo zahraničia. „Keď riešite problémy firiem, ktorým chýba pracovná sila, tak oni naozaj majú záujem doviesť sem možno aj nejakých reálnych odborníkov aj z krajín, ktoré sa nám možno nepáčia,“ uviedol Blaha.

Mazurek argumentoval, že zamestnávatelia by mali nedostatok pracovníkov riešiť predovšetkým zvyšovaním miezd, nie dovozom lacnejšej pracovnej sily zo zahraničia. Podľa neho by vláda mala dôslednejšie chrániť slovenský pracovný trh.

Záznam z celej relácie nájdete vo videu.