Európa od A po Z: Ondruš hovorí o pretekoch v zbrojení. „Obránime sa papierom?“ reaguje Yar

Yar: Európa musí reagovať na bezpečnostné hrozby

Lucia Yar považuje zvýšenie výdavkov na obranu a bezpečnosť v pripravovanom rozpočte Európskej únie za opodstatnené. Pripomenula, že doteraz smerovalo z európskeho rozpočtu do tejto oblasti len minimum finančných prostriedkov. Nový sedemročný rozpočet, ktorý má začať platiť od roku 2028, by podľa nej mal zohľadňovať súčasnú bezpečnostnú situáciu.

„My, keď sa pýtame aj na Slovensku, ale v podstate v celej Európskej únii ľudí, čo ich najviac trápi a čo chcú, aby Európska únia omnoho viac riešila, tak je to práve bezpečnosť,“ uviedla europoslankyňa. Podľa Yar nejde o financovanie samotných vojakov, ale predovšetkým o podporu investícií do obranného priemyslu a technológií. Zdôraznila, že Európska únia musí vytvárať podmienky, aby sa jej obyvatelia aj podnikatelia cítili bezpečne.

Odmietla tiež Ondrušovo tvrdenie, že nové priority automaticky znamenajú rušenie sociálnych a regionálnych výdavkov. Vysvetľovala, že pripravovaný európsky rozpočet prechádza zmenou štruktúry a členské štáty by mali získať väčší priestor na rozhodovanie o využití pridelených prostriedkov.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Vojna sa šíri, zasiahla aj Sofiu. Analytik hovorí o novej úrovni provokácií

Ondruš varuje pred obmedzením sociálnych výdavkov

Branislav Ondruš naopak upozornil, že vyššie výdavky na obranu môžu ísť na úkor iných oblastí. Podľa jeho slov ľudia, s ktorými sa stretáva v slovenských regiónoch, požadujú skôr investície do bývania, sociálnych služieb a regionálneho rozvoja než ďalšie financovanie zbrojárskeho priemyslu. „Faktom zostáva, že tých peňazí je menej,“ vyhlásil Ondruš v súvislosti s navrhovanými prostriedkami na sociálne a regionálne politiky.

Kritizoval najmä podľa neho plánované znižovanie financií na regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo a sociálnu oblasť. Zároveň argumentoval, že obrana patrí predovšetkým do právomocí jednotlivých členských štátov. „My dnes nemáme na to, aby sme ako Európska únia financovali výdavky na zbrojenie bez toho, aby sme ubrali niekde inde,“ povedal. Ondruš tiež vyjadril presvedčenie, že zvýšené investície do zbrojárskeho priemyslu prospievajú najmä veľkým nadnárodným spoločnostiam, ktorých zisky podľa neho rastú.

Ostrý spor o bezpečnosť a riziko vojny

Najvýraznejší názorový stret nastal pri otázke, či zvyšovanie obranných výdavkov skutočne prispieva k bezpečnosti Európy. Ondruš argumentoval historickými skúsenosťami a zdôraznil potrebu diplomacie, komunikácie a znižovania medzinárodného napätia. „Preteky v zbrojení len zvyšovali napätie a zvyšovali nebezpečenstvo vojny. A to sa deje aj dnes,“ vyhlásil.
Podľa jeho názoru môže politika zameraná na posilňovanie vojenských kapacít viesť k ďalšiemu vyostrovaniu situácie. Varoval preto pred tým, čo označil za militarizáciu Európy.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Uhrík odmieta ďalšie zbrojenie, Karvašová pripomína otázku bezpečnosti

Yar jeho argumentáciu odmietla. Poukázala na pokračujúcu vojnu na Ukrajine a spochybnila predstavu, že samotné diplomatické rokovania dokážu za súčasných okolností zabezpečiť mier. „Európska únia investuje do výroby, aj obrannej. Pre svoju bezpečnosť,“ reagovala. Keď Ondruš namietol, že ide o výrobu zbraní, europoslankyňa mu položila otázku: „Čím sa máme  obraňovať, papierom?“ Yar zároveň zdôraznila, že Európska únia aj Ukrajina majú záujem na ukončení konfliktu, no podľa nej nemožno ignorovať pokračujúce útoky. V diskusii otvorila aj otázku neutrality Slovenska, ktorá by podľa jej odhadu znamenala podstatne vyššie výdavky na obranu než v súčasnosti.

Ondruš však trval na tom, že bezpečnosť Európy sa podľa neho nedá zabezpečiť iba posilňovaním vojenských kapacít. Za dôležitejšie označil obnovenie komunikácie medzi stranami konfliktu a hľadanie spôsobov, ako znižovať napätie.

Prečítajte si tiež

Von der Leyenová predstavila nový bezpečnostný plán EÚ. Prizvať chce aj Ukrajinu a Britániu

Rozdielne názory aj na podporu obranných startupov

Europoslanci sa nezhodli ani pri diskusii o európskom programe na podporu inovatívnych podnikov pôsobiacich v bezpečnostnej a obrannej oblasti. Yar vysvetlila, že cieľom je umožniť menším a stredným firmám získať financie na vývoj nových technológií. Spomenula napríklad systémy na ochranu pred dronmi, logistické riešenia či technológie určené na ochranu obyvateľstva.

„Ja verím, že a budem o tom rozprávať aj potom v najbližších mesiacoch, pretože tieto projekty by mali odštartovať začiatkom budúceho roka,“ uviedla. Vyjadrila nádej, že o európsku podporu sa budú uchádzať aj slovenské inovatívne podniky. Ondruš však nesúhlasí s tým, aby sa takéto projekty financovali prostredníctvom nenávratných dotácií. Podľa neho by mali firmy využívať predovšetkým pôžičky, ktoré by následne splácali aj s úrokmi. „Dobre, nech sa páči, požičajte im peniaze, zopakujem, požičajte im. Ak je to rizikový kapitál, požičajte im peniaze, ale žiadajte aj s úrokmi,“ povedal.

Argumentoval pritom finančnou situáciou veľkých európskych spoločností, ktoré podľa neho disponujú dostatočnými zdrojmi na podporu inovácií. Zároveň žiadal, aby sa pri poskytovaní verejných peňazí firmám dôslednejšie posudzovala ich finančná situácia. Yar jeho kritiku odmietla. Zdôraznila, že európske financovanie podlieha kontrolným mechanizmom a pomoc má smerovať najmä k menším inovatívnym podnikom, nie automaticky k veľkým zbrojárskym korporáciám.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.