Od zatvorených búrz po bilióny za vojny. Ako 11. september zmenil ekonomiku?

Burzy zostali niekoľko dní zatvorené

Veľké a neočakávané udalosti dokážu podľa Lehutu v krátkom čase výrazne rozhýbať finančné trhy. Investori totiž začnú prehodnocovať riziká a možné dôsledky udalosti, čo môže viesť k prudkým pohybom cien. „Vždy keď príde nejaký taký obrovský šok, tak sa finančné trhy trasú,“ vysvetlil Lehuta.

Po teroristických útokoch zostali newyorské burzy niekoľko dní zatvorené. Dôvodom nebola iba snaha zabrániť nekontrolovaným výkyvom na trhoch. Pád budov na dolnom Manhattane poškodil aj časť infraštruktúry finančných inštitúcií, čo mohlo komplikovať samotné uskutočňovanie transakcií. „Stalo sa to vlastne na také dlhšie obdobie, šesť dní myslím, prvýkrát od veľkej hospodárskej krízy v roku 1933, čiže naozaj išlo o veľkú udalosť,“ povedal analytik.

Americká centrálna banka zároveň poskytovala komerčným bankám likviditu, aby pomohla stabilizovať finančný systém a upokojiť trhy.

Letecká doprava sa spamätávala približne dva roky

Medzi odvetvia, ktoré útoky zasiahli najvýraznejšie, patrilo letectvo. V Spojených štátoch bola na niekoľko dní úplne zastavená letecká prevádzka a po jej obnovení sa časť ľudí lietania obávala. „Samotné letecké spoločnosti chceli ich ubezpečiť, zavádzali nové bezpečnostné opatrenia a ten prepad globálnej leteckej dopravy sa potom obnovil až niekde v roku 2003,“ priblížil Lehuta.

Prečítajte si tiež

Prísnejšie letiská aj nedôvera v štát. Ako 11. september zmenil každodenný život?

Viaceré letecké spoločnosti podľa neho skrachovali a ďalším musela finančne pomáhať americká vláda. Výrazné škody zaznamenalo aj poisťovníctvo. Priame škody v New Yorku na dolnom Manhattane odhadol Lehuta približne na 40 miliárd dolárov. Útoky zasiahli aj cestovný ruch, maloobchod a reštaurácie, pričom najvýraznejšie dôsledky pocítila miestna newyorská ekonomika.

Bezpečnostné opatrenia zvýšili aj náklady na dopravu

Ekonomický vplyv sa neskončil pri lietadlách. Bezpečnostné pravidlá sa sprísnili aj v lodnej, kamiónovej či železničnej doprave. Tovar musel prechádzať dodatočnými kontrolami a skenovaním, čo zvýšilo náklady. „To sprísnenie podmienok sa potom pretavilo čiastočne aj do zvýšenia cien. A bolo to vidno aj pri tých letenkách, leteckých spoločnostiach a pri tom poistení najmä,“ uviedol Lehuta.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Štvrťstoročie od pádu dvojičiek. Pamätám si pocit neistoty, spomína redaktor

Nie všetky firmy však na zmenách prerobili. Analytik pripomenul, že každá kríza vytvára porazených aj víťazov. Nové bezpečnostné požiadavky zároveň vytvorili dopyt po technológiách a službách, ktoré dovtedy neboli potrebné v takom rozsahu.

Vojny mohli stáť až osem biliónov dolárov

Za pravdepodobne najväčší dlhodobý ekonomický následok útokov označil Lehuta náklady spojené s následnými vojnami a bezpečnostnou politikou Spojených štátov. „Odhaduje sa, že tie vojny v Afganistane a potom v Iraku aj so všetkými tými nepriamymi dôsledkami mohli stáť verejné financie 6 až 8 biliónov dolárov,“ povedal.

Analytik tento objem porovnal so súčasným americkým dlhom, ktorý podľa jeho slov prekročil 40 biliónov dolárov. Náklady spojené s vojenskými operáciami preto podľa neho predstavujú nezanedbateľnú časť dlhodobého zaťaženia amerických verejných financií.

Po útokoch zároveň vzniklo americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti a výrazne sa zvýšili výdavky nielen na obranu, ale aj na bezpečnosť vo vnútri krajiny. Aj tieto náklady podľa Lehutu prispeli k rastu amerického dlhu.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Deň, ktorý zmenil svet. 11. september bol zlyhaním tajných služieb, hovorí odborník

Ľudia odkladali nákupy, ekonomika sa však zotavila

Bezprostredný strach sa prejavil aj na správaní domácností. V čase veľkej neistoty majú ľudia podľa Lehutu tendenciu viac šetriť a odkladať drahšie nákupy. Tento efekt však v Spojených štátoch netrval dlho. Americká ekonomika sa už v roku 2002 vrátila k rastu. Lehuta zároveň upozornil, že recesia nezačala samotnými teroristickými útokmi. USA sa do nej dostali už pred 11. septembrom po prasknutí takzvanej dot-com bubliny.

„Keď sa ľudia zľaknú, tak naozaj možno radšej šetria peniaze, lebo nevedia, čo bude. Odkladajú nejaké drahšie nákupy a podobne,“ vysvetlil.

Prečítajte si tiež

Ondrášik k 11. septembru: Terorizmus nie je minulosťou

Federálny rezervný systém v tomto období výrazne znižoval úrokové sadzby. Lehuta však nepovažuje reakciu centrálnej banky bezprostredne po útokoch za neprimeranú. Inflácia bola nízka a americká ekonomika potrebovala podporu. Ani 11. september podľa neho nemožno označiť za hlavnú príčinu finančnej krízy z roku 2008. Väčší problém vidí v neskoršom príliš voľnom poskytovaní úverov bankami a v nastavení menovej politiky v ďalších rokoch.

Slovensko útoky ekonomicky pocítilo menej

Na slovenské domácnosti nemal 11. september podľa analytika taký bezprostredný ekonomický vplyv ako na Američanov. Slovensko bolo v tom čase od svetového hospodárstva menej ekonomicky previazané ako o niekoľko rokov neskôr. „Samozrejme, vždy je to veľký šok. Ľudia nevedeli, čo sa bude diať. A tá spotreba trošku klesla. Ale napríklad na Slovensku sme to až tak veľmi nezaznamenali,“ povedal Lehuta.

Situácia bola preto odlišná od globálnej finančnej krízy v roku 2008. Medzi rokmi 2001 a 2008 výrazne pokročila globalizácia, rozšírila sa Európska únia a rástol medzinárodný obchod. Slovenská ekonomika tak bola v čase neskoršej finančnej krízy omnoho viac naviazaná na dianie vo svete.

Zároveň išlo o rozdielny typ šoku. Teroristické útoky zasiahli niekoľko odvetví veľmi tvrdo, no nespôsobili systémový kolaps finančného sektora podobný pádu Lehman Brothers v roku 2008.

Pri kríze netreba podľahnúť panike

Skúsenosť z 11. septembra podľa Lehutu ukazuje aj to, ako sa správať pri nečakaných ekonomických otrasoch. Domácnosti by mali mať finančnú rezervu, no pri dlhodobých investíciách podľa neho nie je vhodné reagovať panickým predajom.

„Ten pokles akciových trhov pritom 11. septembra bol značný, krátkodobý, ale potom sa znovu pozviechali. Čiže napríklad určite by nebolo dobré panikáriť a vyberať nejaké dôchodkové úspory alebo dlhodobé investície,“ upozornil. Pri investovaní by preto ľudia mali používať peniaze, ktoré dokážu ponechať investované aj počas kríz. Na nečakané výdavky má podľa Lehutu slúžiť skôr likvidná finančná rezerva.

Analytik zároveň vníma 11. september ako jeden z momentov, ktoré ukončili optimistické obdobie po páde socialistického bloku. Následné vojny, rast terorizmu a zhoršovanie medzinárodných vzťahov podľa neho postupne narušili predstavu sveta smerujúceho k čoraz väčšej stabilite. „Je možné, že to bol ako keby nejaký taký začiatok takého chaotického trendu v medzinárodných vzťahoch,“ uzavrel Lehuta.

Záznam z celej relácie Ekonomika 24 o 11. septembri 2001 a jeho vplyvoch na ekonomiku si môžete pozrieť vo videu.