18°
Bratislava
Ekonomika 24: Dve hodiny, ktoré zmenili svet. Ako 11. september zasiahol ekonomiku?
Ekonomika 24: Dve hodiny, ktoré zmenili svet. Ako 11. september zasiahol ekonomiku?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Dve hodiny, ktoré zmenili svet a ekonomiku. Útoky z 11. septembra ochromili leteckú dopravu, zasiahli cestovný ruch, spustili obrovské výdavky na bezpečnosť a ovplyvnili aj úrokové sadzby. Ich následky sa pritom premietli do svetových trhov a podľa niektorých ekonómov nepriamo aj do podmienok, ktoré prispeli ku kríze v roku 2008. Ako sa tento šok podpísal pod ekonomiku a naše peňaženky? Viac povedal analytik VÚB banky Michal Lehuta v rozhovore s Richardom Jurišom.
Útoky z 11. septembra 2001
Burzy zostali zatvorené šesť dní
Samotné útoky mali na finančné trhy okamžitý dopad. Investori začali prehodnocovať riziká a očakávania ďalšieho vývoja. "Vždy keď príde nejaký taký obrovský šok, tak sa finančné trhy trasú. Ono prečo to tak vlastne je? Tí investori začnú prehodnocovať určité pravdepodobnosti nejakých udalostí a nejaké dopady,“ vysvetlil Lehuta.
Newyorská burza NYSE aj Nasdaq preto zostali zatvorené niekoľko dní. Podľa analytika išlo o mimoriadne opatrenie, ktoré malo zabrániť ďalším problémom na finančných trhoch. "Stalo sa to vlastne na také dlhšie obdobie, šesť dní myslím prvýkrát od veľkej hospodárskej krízy v roku 1933, čiže naozaj išlo o veľkú udalosť,“ povedal.
Útoky zároveň poškodili aj infraštruktúru finančných inštitúcií, ktoré mali svoje sídla v okolí Svetového obchodného centra. Aj preto mohlo byť podľa Lehutu zatvorenie búrz potrebné na to, aby sa situácia stabilizovala.
Letecká doprava sa spamätávala roky
Jedným z najviac zasiahnutých odvetví bola letecká doprava. V Spojených štátoch bola po útokoch na niekoľko dní úplne zastavená letecká prevádzka a ľudia sa začali lietania obávať. "To bolo asi to priamo najpostihnutejšie odvetvie. Na niekoľko dní sa úplne zrušila letová prevádzka v USA, čo sa nikdy nestalo dovtedy, a ľudia sa báli lietať,“ uviedol Lehuta.
Letecké spoločnosti následne zavádzali nové bezpečnostné opatrenia. Dôsledky sa podľa analytika prejavili aj v ich hospodárení a na obnovenie predchádzajúcej úrovne leteckej dopravy bolo potrebných niekoľko rokov. Niektoré spoločnosti dokonca skrachovali a ďalším musela pomôcť americká vláda.
Dôsledky sa však neobmedzili len na letectvo. Škody v desiatkach miliárd dolárov zasiahli aj poisťovníctvo. Zmeny v bezpečnostných pravidlách sa zároveň premietli do ďalších druhov dopravy. "Tie regulácie sa sprísnili aj pri lodnej doprave, tie tovary sa musia dodnes skenovať voči nejakým hrozbám. Takže nielen letecká doprava, ale trebárs lodná, kamiónová a železničná doprava,“ vysvetlil.
Vojny výrazne zvýšili americké výdavky
Za najväčší dlhodobý ekonomický dôsledok 11. septembra považuje Lehuta náklady spojené s vojnami v Afganistane a Iraku. Tie podľa odhadov mohli spolu s nepriamymi dôsledkami stáť americké verejné financie bilióny dolárov. "Odhaduje sa, že tie vojny v Afganistane a potom v Iraku aj so všetkými tými nepriamymi dôsledkami mohli stáť verejné financie 6 až 8 biliónov dolárov,“ uviedol.
Výdavky pritom nesmerovali iba na samotné vojenské operácie. Spojené štáty výrazne investovali aj do vnútornej bezpečnosti a vytvorili nové ministerstvo Department of Homeland Security. "Aj tieto výdavky na obranu, ale aj na vnútornú bezpečnosť, Amerika vôbec vytvorila nové ministerstvo Department of Homeland Security pre vnútornú bezpečnosť a všetky tieto výdavky potom naozaj stáli aj za tým, že začal výraznejšie rásť americký dlh,“ povedal Lehuta.
Útoky zároveň prišli v čase, keď americká ekonomika už smerovala do recesie po prasknutí takzvanej dot-com bubliny. Americká centrálna banka preto po znižovaní úrokových sadzieb pokračovala v uvoľňovaní menovej politiky. Lehuta však odmieta tvrdenie, že práve tieto kroky boli hlavným spúšťačom finančnej krízy v roku 2008.
"Skôr by som potom tú vinu za finančnú krízu datoval až do tých neskorších rokov aj smerom na samotné banky, ktoré mali veľmi laxný alebo veľmi ľahký prístup k úverom a rozdávali ich mnohým ľuďom, ktorí na to nemali,“ vysvetlil. Podľa analytika teda nemožno samotný 11. september považovať za priamu príčinu neskoršej globálnej finančnej krízy.
Dopad útokov na ekonomiku bol podľa neho najvýraznejší bezprostredne po udalostiach. Ľudia v Spojených štátoch boli vystrašení a časť z nich odkladala väčšie nákupy. Americká spotreba sa však podľa Lehutu pomerne rýchlo zotavila a už v roku 2002 sa krajina dostala z recesie.
Celú reláciu si môžete pozrieť vo videu.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
