Zatiahnuté
17°
Bratislava
Bystrík
11.9.2026
Štúdio 24: Deň, ktorý zmenil svet. 11. september bol zlyhaním tajných služieb, hovorí odborník
Zdielať na

Štúdio 24: Deň, ktorý zmenil svet. 11. september bol zlyhaním tajných služieb, hovorí odborník

BRATISLAVA / 11. september 2001 bol utorok a ľudia v Bratislave či New Yorku si plánovali užiť ďalší slnečný deň. O trištvrte na 9 ráno sa však všetko zmenilo a svet zažil udalosti, ktoré dovtedy poznal iba z katastrofických filmov. O 11. septembri 2001 a jeho dopade sa moderátorka JOJ 24 Iveta Krupová rozprávala s odborníkom na zahraničnú politiku USA Branislavom Ondrášikom.

​Ako na 11. september spomína odborník?

Na ráno 11. septembra si zaspomínal aj odborník na zahraničnú politiku USA Branislav Ondrášik. V tom čase pracoval ako novinár a útoky sledoval spolu s kolegami v televízii.

"Museli sme začať prerábať noviny, boli sme prilepení na tie televízne obrazovky. Televízia bola vtedy primárnym zdrojom informácií, pretože internet nebol taký silný ako dnes,“ uviedol.

Situácia sa podľa neho definitívne zmenila v momente, keď do južnej veže narazilo druhé lietadlo. "V prvej chvíli nebolo jasné, či to bude nejaká zvláštna nehoda a lietadlo narazilo do výškovej budovy mrakodrapu v New Yorku. Ale o pár minút, keď sme videli to druhé lietadlo, tak to bolo už úplne jasné, že to nie je žiadna nehoda,“ povedal Ondrášik.

Američania mali varovné signály

Jedným z kľúčových problémov pred útokmi bolo podľa odborníka zlyhanie amerických tajných služieb a bezpečnostných zložiek. Vyšetrovanie po útokoch ukázalo, že jednotlivé úrady mali k dispozícii viacero informácií, nedokázali ich však včas prepojiť.

"Mali nejaké menšie informácie, ktoré sa im nepodarilo spojiť dokopy,“ vysvetlil. Americké úrady podľa neho napríklad vedeli o ľuďoch blízkovýchodného pôvodu, ktorí začali navštevovať letecké školy, a sledovali aj niektorých budúcich únoscov.

"Dokonca v Bielom dome dostali informáciu, že Usáma bin Ládin chystá útok na Spojené štáty americké, ale nebolo to, že konkrétne takto ide zaútočiť unesením lietadiel a nechá ich vraziť do mrakodrapov a do symbolov vojenskej moci,“ dodal.

Podľa Ondrášika však útoky nemožno vnímať iba cez zlyhanie bezpečnostných zložiek. Svoju úlohu mal aj širší geopolitický kontext. Al-Káida dlhodobo odmietala americkú vojenskú prítomnosť na Blízkom východe, ktorá výrazne narástla po vojne v Perzskom zálive v 90. rokoch.

"Bola tam vojna v Perzskom zálive v 90. rokoch, vznikla veľká prítomnosť amerických vojsk a základní v týchto štátoch. A toto je niečo, čo týchto radikalizovaných džihádistov ako al-Káida a iné tieto teroristické a extrémne skupiny dlhodobo štvalo,“ vysvetlil odborník.

Začala sa vojna proti terorizmu

Útoky spustili rozsiahlu americkú reakciu. Najskôr prišla vojna v Afganistane, kde mal al-Káida a jej vodca Usáma bin Ládin zázemie pod ochranou Talibanu. Operácia mala spočiatku podporu spojencov a podľa Ondrášika sa dala do istej miery vnímať ako obranná vojna. Nasledovalo však dvadsať rokov bojov, ktoré sa skončili odchodom amerických síl a návratom Talibanu k moci.

"Výsledok americkej operácie v Afganistane bol od Talibanu k Talibanu a státisíce mŕtvych, samozrejme, civilistov, obrovské náklady v biliónoch dolárov,“ skonštatoval.

​V roku 2003 nasledovala invázia do Iraku. Tá podľa odborníka nebola priamo napojená na 11. september, stala sa však súčasťou širšieho amerického ťaženia proti terorizmu. Dôsledkom boli ďalšie roky nestability, občianskej vojny a neskôr aj vzostup Islamského štátu.

Dlhodobé následky vidí Ondrášik aj v širšom regióne. Spomenul napríklad Arabskú jar, ktorá podľa neho nepriniesla očakávanú demokratizáciu Blízkeho východu. "Viedlo to k obrovským stratám na životoch a k nestabilite toho regiónu. To si treba priznať a to treba povedať,“ uviedol.

Zmenila sa aj bezpečnosť na letiskách

Dôsledky 11. septembra však ľudia pocítili aj v každodennom živote. Výrazne sa sprísnila najmä bezpečnosť v leteckej doprave. Zmenili sa kontroly cestujúcich, batožiny aj predmetov, ktoré si ľudia môžu vziať na palubu lietadla.

"Keď kedysi stačilo dôjsť naozaj relatívne krátko na letisko pred odletom, tak po 11. septembri sú ešte odporúčania oveľa dlhšie. Predĺžila sa tá letecká doprava po 11. septembri v Spojených štátoch amerických, ale aj po celom svete,“ povedal Ondrášik.

​Bezpečnostné opatrenia sa postupne rozšírili aj mimo letísk. V západných metropolách sa stali bežnejšími ozbrojení policajti či vojaci v uliciach. Spojené štáty zároveň prijali kontroverzný Patriot Act a vytvorili ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť.

Podľa odborníka išlo o snahu zabrániť tomu, aby sa opakovala situácia spred útokov, keď jednotlivé bezpečnostné zložky síce disponovali dôležitými informáciami, ale nedokázali ich včas spojiť.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.

Súvisiace články

Najčítanejšie