Štúdio 24: Útoky z 11. septembra vychýlili svetové dianie iným smerom, hovorí historik
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Od teroristických útokov z 11. septembra 2001 uplynulo už 25 rokov. Útoky si vyžiadali takmer tritisíc obetí a výrazne ovplyvnili ďalší vývoj nielen v USA, ale aj vo svete. O ich dôsledkoch sa moderátorka JOJ 24 Andrea Pálffy Belányiová v Štúdiu 24 rozprávala s historikom a odborníkom na americkú zahraničnú politiku Jurajom Krížom.
Spomienka na obete teroristického útoku z 11. septembra
Teroristické útoky vychýlili celosvetové dianie iným smerom
Historik považuje 11. september za jednu z udalostí, ktoré zásadne zmenili smerovanie sveta po skončení studenej vojny. Obdobie relatívneho upokojenia podľa neho vystriedala nová éra konfliktov a neistoty.
"Myslím, že keď symbolicky týmito udalosťami začalo dvadsiate prvé storočie v tom zlom zmysle slova, žiaľ, a ako keby problémy, ktoré sme dovtedy riešili, alebo to obdobie po studenej vojne, také upokojenie, tak sa znovu rozbehli dejiny takpovediac,“ uviedol.
Útoky podľa neho nepriamo viedli k dvom veľkým vojnám, vyčerpaniu Spojených štátov a čiastočnej strate ich medzinárodnej kredibility. Zároveň upozorňuje, že keby k útokom nedošlo, vývoj sveta mohol vyzerať úplne inak.
Spätne sa podľa Kríža ukazuje, že americké bezpečnostné zložky mali k dispozícii určité indície. Problémom však bolo, že terorizmus v tom čase nepatril medzi ich hlavné priority. "Ja si myslím, že skôr išlo o to, čo bola priorita pre tajné služby. Tajné služby vtedy tomuto nevenovali pozornosť,“ povedal.
Americké služby sa podľa neho viac sústreďovali na medzištátne konflikty, organizovaný zločin a potenciálnych rivalov Spojených štátov. Meno Usámu bin Ládina pritom už v 90. rokoch nebolo neznáme a al-Káida mala za sebou viaceré útoky. "Čiže tá pozornosť vo vzťahu k teroristickým organizáciám nebola taká intenzívna, ako potom v dozvukoch na 11. septembra,“ vysvetlil.
Teroristi zaútočili na symboly Ameriky
Svetové obchodné centrum bolo jedným z najsilnejších symbolov americkej ekonomickej a globálnej moci.Okrem dvojičiek sa terčom stal aj Pentagon. Štvrté lietadlo sa zrútilo v Pensylvánii po tom, čo sa cestujúci pokúsili zabrániť únoscom v prevzatí kontroly nad strojom.
Útoky mali výrazný vplyv aj na americkú spoločnosť. Bezprostredne po tragédii sa podľa Kríža Američania výrazne zomkli a vtedajší prezident George W. Bush získal mimoriadne vysokú podporu verejnosti. "Na relatívne krátke obdobie niekoľkých mesiacov sa neuveriteľne zomkli okamžite. Vieme, že vtedajší prezident Spojených štátov George Bush mladší, ktorý bol čerstvo vo svojom prvom mandáte, tak mal podporu myslím 80 percent populácie,“ povedal.
Toto zomknutie však podľa neho nevydržalo. Následné vojenské operácie v Afganistane a Iraku postupne prehĺbili spoločenské rozpory. "Z dlhodobého hľadiska, žiaľ, ide o istú neurózu, keby sme chceli použiť ten výraz posttraumatickú stresovú poruchu pre celé Spojené štáty. Spôsobilo to polarizáciu, pretože to zomknutie netrvá večne,“ vysvetlil.
Bush pôvodne chcel skromnú zahraničnú politiku
Podľa Kríža by sa rozsiahle vojenské angažovanie Spojených štátov po svete bez útokov z 11. septembra pravdepodobne nezačalo v takej podobe, ako ho poznáme. "Ja si myslím, že s veľkou pravdepodobnosťou nie, pretože aj Bush kandidoval s tým, že nechce budovať nové národy a chce mať veľmi skromnú zahraničnú politiku,“ uviedol.
Bush sa podľa neho chcel sústrediť najmä na domácu politiku. Po útokoch sa však jeho agenda zásadne zmenila. "On nemal vôbec v pláne venovať sa zahraničnej politike, chcel sa venovať domácej politike, ale táto udalosť vlastne spôsobila, že jeho agendou sa stala najmä zahraničná politika,“ povedal historik. Spojené štáty následne vstúpili do vojny v Afganistane a neskôr aj do Iraku.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.