Ondrášik k 11. septembru: Terorizmus nie je minulosťou

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Od teroristických útokov z 11. septembra 2001 uplynulo 25 rokov, ich dôsledky však svet pociťuje dodnes. Útoky zmenili bezpečnostné opatrenia, americkú zahraničnú politiku aj spôsob, akým štáty pristupujú k ochrane svojich občanov. O príčinách útokov, vojnách, ktoré po nich nasledovali, konšpiračných teóriách aj o súčasnej hrozbe terorizmu hovoril v relácii Štúdio 24 odborník na zahraničnú politiku USA Branislav Ondrášik.

Americké služby mali indície, nedokázali ich však spojiť

Jedným z faktorov, ktoré umožnili uskutočnenie útokov, bolo podľa Ondrášika zlyhanie amerických tajných služieb a bezpečnostných zložiek. Spojené štáty síce nemali informáciu, že 11. septembra teroristi unesú lietadlá a použijú ich pri útokoch, bezpečnostné zložky však disponovali viacerými čiastkovými poznatkami.

„Tie informácie neboli, že 11. septembra sa zaútočí a unesú sa lietadlá. O tom americká vláda informácie nemala, ale mala nejaké menšie informácie, ktoré sa im nepodarilo spojiť dokopy,“ vysvetlil Ondrášik.

Ako príklad uviedol informácie o ľuďoch blízkovýchodného pôvodu, ktorí navštevovali letecké školy, či poznatky o niektorých neskorších únoscoch. Do Bieleho domu sa podľa neho dostala aj informácia, že Usáma bin Ládin pripravuje útok proti Spojeným štátom. Chýbali však konkrétne údaje o jeho podobe.

Príčiny útokov podľa Ondrášika nemožno zúžiť iba na zlyhanie bezpečnostného aparátu. Poukázal aj na geopolitickú situáciu po vojne v Perzskom zálive a výraznejšiu prítomnosť amerických vojsk a základní v regióne, proti ktorej sa radikalizované džihádistické skupiny vymedzovali. Spojené štáty sa tak stali jedným z hlavných nepriateľov al-Káidy.

Vojna proti terorizmu priniesla ďalšie konflikty

Bezprostrednou odpoveďou na 11. september bola vojenská operácia v Afganistane. Tá mala podľa Ondrášika spočiatku podporu spojencov a vzhľadom na pôsobenie al-Káidy z územia kontrolovaného Talibanom ju bolo možné do istej miery vnímať ako obrannú vojnu. Pôvodné úspechy však vystriedal dlhoročný konflikt. Spojené štáty z Afganistanu odišli počas prezidentovania Joea Bidena a Taliban sa následne rýchlo vrátil k moci.

„Čiže výsledok americkej operácie v Afganistane bol od Talibanu k Talibanu a státisíce mŕtvych,“ skonštatoval Ondrášik. Poukázal pritom aj na obrovské finančné náklady konfliktu a civilné obete. V roku 2003 nasledovala invázia do Iraku, ktorá sa stala súčasťou širšej americkej vojny proti terorizmu. Ani tento konflikt podľa odborníka nepriniesol očakávanú stabilitu. Irak následne čelil občianskej vojne a neskôr aj vzostupu teroristickej organizácie Islamský štát.

Bezpečnostné opatrenia pocítili aj bežní ľudia

Útoky zmenili aj každodenný život ľudí ďaleko za hranicami Spojených štátov. Najviditeľnejšie je to podľa Ondrášika v leteckej doprave. Kontroly na letiskách sa výrazne sprísnili, pribudli obmedzenia týkajúce sa predmetov a tekutín v príručnej batožine a cestujúci musia prichádzať na letiská s väčším časovým predstihom.

Bezpečnostné opatrenia sa ďalej rozširovali aj po teroristických útokoch v Madride, Londýne či Paríži. V západných metropolách sa podľa odborníka stala bežnejšou aj prítomnosť ozbrojených policajtov či vojakov. Zmeny sa však dotkli aj rovnováhy medzi bezpečnosťou a súkromím. Spojené štáty prijali Patriot Act a vytvorili ministerstvo vnútornej bezpečnosti, aby jednotlivé bezpečnostné a spravodajské zložky lepšie spolupracovali.

Niektoré opatrenia boli podľa Ondrášika kontroverzné, pretože štátu uľahčili získavanie informácií o občanoch či odpočúvanie. Diskusia o hranici medzi bezpečnosťou a právom na súkromie pokračuje aj po štvrťstoročí a s rozvojom umelej inteligencie, kamerových systémov či elektronickej komunikácie získava ďalší rozmer.

„Preto je dôležité, sú tie demokratické vlády, ktoré dokážu strážiť to, že my máme právo na naše súkromie,“ povedal.

Konšpirácie podľa neho parazitujú na smrti nevinných

Rozhovor sa venoval aj konšpiračným teóriám, ktoré sa okolo útokov z 11. septembra rozšírili. Ondrášik pripomenul tvrdenia o údajnom kontrolovanom zrútení dvojičiek či teóriu, podľa ktorej mali byť židovskí obyvatelia vopred varovaní, aby v deň útokov neprišli do práce.

Takéto tvrdenia odmietol. Zdôraznil, že medzi obeťami boli ľudia rôznych vierovyznaní a pôvodu. „Každá konšpiračná teória, ktorá takto parazituje na smrti nevinných ľudí, je mimoriadne nebezpečná,“ uviedol Ondrášik.

Terorizmus nie je minulosťou

Napriek tomu, že od útokov na Spojené štáty uplynulo štvrťstoročie, teroristickú hrozbu podľa Ondrášika nemožno považovať za uzavretú kapitolu. Spôsob páchania útokov sa môže meniť a teroristi dnes využívajú aj iné prostriedky. „Určite sa nedá povedať, že je minulosťou, veď sme toho svedkami pomerne často,“ povedal o terorizme.

Spoločnosť sa podľa neho musí naučiť s týmto bezpečnostným rizikom žiť bez toho, aby ľudia podriadili svoj každodenný život strachu. Práve strach totiž môžu využívať aj extrémistické politické hnutia. „Nemôžeme žiť v agónii strachu. Žijeme len raz. Žijeme na tomto svete a mali by sme ho žiť tak, aby sme si ho čo najlepšie a najbezpečnejšie užili. A strach nám v tom nepomôže,“ uzavrel Ondrášik.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.