Jasno
2°
Bratislava
Klement
23.11.2024

Parlamentné voľby 2023

Táto stránka je zameraná výhradne na voľby! U nás nájdete najaktuálnejšie a najdôveryhodnejšie informácie o parlamentných voľbách, prezidentských voľbách, miestnych voľbách a ďalších dôležitých volebných udalostiach. Naša redakcia je zložená z tímu skúsených novinárov a politických analytikov, ktorí vás informujú o kľúčových momentoch vo volebných kampaniach, výsledkoch exit polls, hlasovaní a konečných výsledkoch. Sledujeme a analyzujeme politické tendencie, prezentujeme politické strany a ich programy a zverejňujeme exkluzívne rozhovory s kandidátmi.

Často kladené otázky o predčasných parlamentných voľbách 2023

Parlamentné voľby sú typom všeobecných volieb, ktoré sa konajú v mnohých krajinách na získanie zástupcov do parlamentu, legislatívneho zboru alebo podobného zákonodarného orgánu. Ich cieľom je umožniť občanom daného štátu vybrať si svojich zástupcov do parlamentu, ktorí budú rozhodovať o zákonoch, nariadeniach a iných dôležitých záležitostiach krajiny. Parlamentné voľby sa zvyčajne konajú v pravidelných intervaloch, každé štyri roky, a umožňujú občanom volebnú účasť, kde si môžu vybrať politickú stranu alebo kandidáta, ktorého podporujú. Na základe výsledkov volieb sa následne pridelená zastúpenie jednotlivým politickým stranám alebo kandidátom v parlamente podľa percentuálneho získaného hlasovacieho podielu. Voľby do parlamentu sú dôležitou súčasťou demokratického procesu, pretože umožňujú občanom mať hlas pri rozhodovaní o politickom vedení krajiny a pri tvorbe zákonov a politík, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život.

Politická strana je organizácia, ktorá zastupuje určité politické presvedčenie, ideológiu alebo program. Jej cieľom je získavať podporu od občanov a snažiť sa dosiahnuť politickú moc na úrovni vlády alebo parlamentu. Politické strany majú zvyčajne volebné programy, ktoré obsahujú politické zámery a ciele, ktoré by chceli dosiahnuť, ak by boli zvolené. Politické strany sa zúčastňujú volebných kampaňí, organizujú mítingy a iné podujatia, aby oslovovali voličov a presviedčali ich, že ich politické názory a riešenia sú najlepšie pre krajinu. Po voľbách sa politické strany, ktoré získali väčšinu hlasov, môžu stať súčasťou vlády a zodpovedajú za formovanie politík a rozhodovanie o kľúčových otázkach v krajine.

Volebná účasť je percento voličov, ktorí sa zúčastnia volebného procesu a odovzdajú svoj hlas počas volebného dňa. Meria sa ako pomer počtu odovzdaných hlasov k počtu oprávnených voličov v danom volebnom obvode alebo krajine. Vysoká volebná účasť naznačuje aktívny a záujmový občiansky základ a väčšiu legitímnosť volieb. Nízka volebná účasť môže znamenať apatiu alebo nespokojnosť s politickým systémom, a tým aj oslabenie demokratickej reprezentácie. Volebná účasť je preto dôležitým ukazovateľom demokratickej angažovanosti občanov v spoločnosti.

Hlasovací lístok je oficiálny dokument, ktorý sa používa počas volebného procesu na zaznamenanie hlasov voličov. Slúži na to, aby voliči mohli vyjadriť svoj výber a podporu pre politické strany, kandidátov alebo referendové otázky. Na volebnom lístku sú uvedené všetky politické strany, kandidáti alebo možné odpovede na referendové otázky, ktoré sa zúčastňujú volieb alebo referenda. Voliči potom začiarknutím, vyfarbením alebo iným spôsobom označením na lístku vyberú svojho preferovaného kandidáta, stranu alebo možnosť. Volebný lístok je dôležitým nástrojom pre zabezpečenie transparentnosti a dôveryhodnosti volebného procesu, pretože umožňuje jednoznačne zaznamenať výber každého voliča a následne prepočítať a vyhlásiť výsledky hlasovania.

Voličský preukaz (alebo volebný preukaz) je oficiálny dokument, ktorý oprávňuje voliča, aby hlasoval v parlamentných voľbách, prezidentských voľbách, miestnych voľbách alebo iných volebných udalostiach.

Preferencie politických strán sú miera podpory alebo preferencie, ktorú občania prejavujú politickým stranám prostredníctvom rôznych prieskumov verejnej mienky. Tieto prieskumy sa uskutočňujú pred voľbami alebo v pravidelných intervaloch a pomáhajú odhadnúť popularitu a silu jednotlivých politických strán v danom čase. Preferencie môžu ovplyvňovať výsledky volieb a politické strategie strán.

Volebný program je súbor politických zámerov, cieľov a priorit, ktoré politická strana alebo kandidát prezentuje voličom pred voľbami. Obsahuje opatrenia a plány, ktoré by strana alebo kandidát chceli uskutočniť, ak by získali politickú moc a boli zvolení do parlamentu alebo iných vládnych funkcií. Volebný program slúži na komunikáciu s voličmi a vysvetlenie, akým smerom by sa politika mala vyvíjať, ak by daná strana alebo kandidát získali mandát. Obsahuje témy, ktoré sú pre danú stranu alebo kandidáta dôležité, ako ekonomika, sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo, vzdelávanie, životné prostredie, zahraničná politika atď. Volebný program je dôležitým nástrojom pre voličov pri rozhodovaní, koho podporiť, pretože umožňuje porovnať politické zámery a smerovanie jednotlivých strán a kandidátov. Po voľbách sa politická strana, ak získala vládnu väčšinu, zaväzuje realizovať opatrenia uvedené vo svojom volebnom programe.

Koalícia a opozícia sú pojmy, ktoré súvisia s politickým systémom a organizáciou parlamentu v mnohých krajinách. Koalícia je spojenectvo medzi dvoma alebo viacerými politickými stranami, ktoré sa spájajú s cieľom dosiahnuť väčšinu v parlamente a vytvoriť vládu. Strany v koalícii sa dohodnú, že budú spolupracovať a podporovať vládu s určitým programom a politickými cieľmi. Týmto spôsobom sa snažia dosiahnuť politickú stabilitu a väčšiu silu pri prijímaní rozhodnutí. Opozícia je skupina politických strán, ktoré nezískali väčšinu hlasov vo voľbách a nevytvorili vládu. Strany v opozícii sa nachádzajú v protiklade s vládnou politikou a kritizujú ju. Ich úlohou je kontrolovať a dohliadať na činnosť vlády a predkladať alternatívne návrhy a riešenia. Tieto pojmy sú základné pilire politického systému v mnohých parlamentných demokraciách, kde vláda a opozícia tvoria dôležitú súčasť politického procesu a rozhodovania.

Volebné moratórium je obdobie pred voľbami alebo referendom, počas ktorého sa obmedzujú verejné prejavy politických kampaní a prezentácie výsledkov prieskumov verejnej mienky. Cieľom volebného moratória je zabezpečiť, aby voliči mohli v posledných dňoch pred voľbami alebo referendom rozhodovať na základe už dostupných informácií a aby sa minimalizoval vplyv posledných momentových výzv a kampaní. V tomto období sa napríklad zakazujú politické reklamy, rozhovory s politickými lídrami v médiách, zverejňovanie výsledkov prieskumov verejnej mienky, a podobne. Dĺžka volebného moratória sa líši v rôznych krajinách a môže sa pohybovať od niekoľkých hodín do niekoľkých dní pred skutočným dňom volieb alebo referenda.

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky je členom parlamentu, ktorý získal mandát od občanov Slovenskej republiky vo voľbách do Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky (skrátene NR SR) je jednokomorový parlamentný zákonodarný orgán Slovenskej republiky. Poslanci NR SR majú za úlohu zastupovať občanov a ich záujmy v parlamente. Participujú na tvorbe zákonov, schvaľujú rozpočet a rozhodujú o dôležitých politických otázkach krajiny. Poslanci sú členovia rôznych politických strán, ktoré získali voľby a majú vo vláde väčšinu, alebo sú v opozícii a kritizujú vládu a navrhujú alternatívne riešenia. Mandát poslanca NR SR trvá obvykle 4 roky, pričom parlamentné voľby sa konajú v pravidelných intervaloch. Poslanci majú povinnosť pracovať v prospech občanov, dodržiavať etický kódex a dbať na záujmy Slovenskej republiky.

Odporúčame