Štúdio 24: 35 rokov ukrajinskej nezávislosti

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Pred 35 rokmi, presne 24. augusta 1991, prijala Najvyššia rada vtedy ešte Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky akt vyhlásenia nezávislosti Ukrajiny. Naplnili sa tak túžby generácií Ukrajincov po vlastnej štátnosti. Výročie je však stále smutné, v tieni vojenského konfliktu, ktorý ničí územie nášho východného suseda i jej perspektívy do budúcnosti. Tento míľnik sme si pripomenuli s Alexandrom Dulebom, politológom Prešovskej univerzity a analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Ukrajina vyhlásila nezávislosť 24. augusta 1991 v čase rozpadu Sovietskeho zväzu. Duleba však pripomína, že snahy o vlastnú ukrajinskú štátnosť majú oveľa staršie korene. Ukrajinci sa podľa neho vo svojich dejinách hlásia napríklad ku Kyjevskej Rusi či Záporožskej Siči.

Moderná ukrajinská štátnosť vznikla v turbulentnom období rozpadu Sovietskeho zväzu. "Napriek tejto snahe súčasného Ruska zničiť túto štátnosť, Ukrajina žije a vlastne to je ten hlavný štátny sviatok, ktorý slávia dnes," uviedol Duleba.

Putinovo tvrdenie o jednom národe odmieta

Politológ odmieta tvrdenie, že Rusi a Ukrajinci tvoria jeden národ. Podľa neho ide o dva samostatné národy s vlastným jazykom, kultúrou a historickým vývojom.

"Nikto dnes nehovorí o tom, že neexistujú Poliaci, Česi, Slováci a takisto to platí aj o Bielorusoch, Ukrajincoch a Rusoch," povedal Duleba.

Za argumentáciou o historickej jednote Rusov a Ukrajincov vidí podľa vlastných slov snahu ospravedlniť ruské nároky na ukrajinské územia.

Prečo sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní?

Po rozpade Sovietskeho zväzu zostala na území Ukrajiny časť sovietskeho jadrového arzenálu. Kyjev sa ho napokon vzdal, čo sa po ruskej anexii Krymu a začiatku vojny stalo predmetom kritiky. Duleba upozorňuje, že udržiavanie jadrových zbraní bolo mimoriadne nákladné a Ukrajina zároveň čelila vážnej ekonomickej kríze.

Rozhodnutie Ukrajiny sa podľa neho nedá hodnotiť iba dnešnou optikou. "V dejinách neexistujú jednoduché rozhodnutia. Ťažko súdiť z dnešného uhla pohľadu, čo vlastne bolo lepšie," skonštatoval.

Ukrajinci podľa Dulebu bojujú za európsku krajinu

Dôležitým momentom novodobých dejín bol podľa Dulebu aj Majdan. Ukrajinská spoločnosť podľa neho postupne smerovala k užšej spolupráci s Európskou úniou a snažila sa zbaviť sovietskych politických pomerov. "Ukrajinci sú tak trošku chaotickí. Jedna z ďalších čŕt, ktoré odlišujú Ukrajincov od Rusov, je, že oni sú milovníci slobody," povedal.

Podľa neho Ukrajinci vnímajú štát inak ako obyvatelia Ruska. "Ukrajinci chcú meniť štát, pretože štát má slúžiť občanom. V Rusku je to naopak, tam vlastne občan slúži štátu."

Súčasná vojna podľa Dulebu zároveň definitívne posilnila ukrajinskú politickú identitu. "Ukrajinci bojujú za lepší život. Oni chcú mať európsku krajinu, chcú sa stať súčasťou Európskej únie," uviedol.

Za jeden z najvýraznejších dôsledkov vojny považuje práve formovanie jednotnejšej spoločnosti. "Táto vojna vlastne dokončila sformovanie politického ukrajinského národa," tvrdí Duleba.

Problémom zostáva korupcia

Ukrajina však podľa neho čelí aj vážnym vnútorným problémom, najmä korupcii a klientelizmu. Rozdiel oproti Rusku vidí v existencii slobodných médií a inštitúcií, ktoré korupciu odhaľujú.

"Ukrajina má slobodné médiá, ale hlavne Ukrajina má špecializované inštitúcie, ktoré jednoducho monitorujú túto korupciu. A tá korupcia sa prejavuje. A s touto korupciou sa bojuje," povedal Duleba.