Štúdio 24: Prečo Slováci nechcú odísť za rovnakým platom? Sociologička hovorí o rodine aj zakorenenosti

Výsledky prieskumu ukazujú, že pre väčšinu Slovákov by rovnaký zárobok v zahraničí nebol dostatočným dôvodom na opustenie krajiny. Viac ako 63 percent respondentov uviedlo, že za takýchto podmienok by zo Slovenska neodišli.

Približne 18 percent by naopak pracovnú ponuku v zahraničí prijalo. Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej však nemožno výsledok automaticky interpretovať tak, že väčšina ľudí je so životom na Slovensku spokojná.

"Určite by som to tak nezjednodušovala, že tých 63 percent sú jednoznačne spokojní, šťastní a nič by nemenili," uviedla.

Prečítajte si tiež

Stredoškolákov láka štúdium na vysokých školách v zahraničí

Ľudí držia na Slovensku rodina aj väzby

Dôvodom, prečo ľudia zostávajú, môžu byť podľa nej aj silné osobné väzby. Pre niekoho je rozhodujúca rodina, partner, deti, príbuzní či priatelia, pre iného zase spôsob života alebo vzťah k miestu, kde žije.

"To, čo nás drží v našej vlasti, súvisí s našimi mnohými identitami. Pre niekoho to môže byť láska k rodine, k partnerovi, k deťom, k príbuzným, kamarátom, jednoducho láska k rodnej hrudi," vysvetlila Porubänová. Rozhodnutie zostať pritom nemusí podľa nej znamenať ani spokojnosť so situáciou v krajine.

Rovnako môže ísť o nedostatok príležitostí alebo o osobné dôvody, ktoré prevážia nad prípadnou nespokojnosťou. 

Vyšší plat by rozhodovanie zmenil

Otázka v prieskume bola postavená na rovnakom zárobku. Ak by však bola ponuka v zahraničí spojená s niekoľkonásobne vyšším platom, výsledok by bol podľa sociologičky pravdepodobne odlišný. Zároveň však upozorňuje, že rovnaká mzda v zahraničí nemusí znamenať rovnakú životnú úroveň. Rozhodovať môžu aj vyššie životné náklady.

"Tých 18 percent ľudí, ktorí aj za rovnakým zárobkom by odišli, si určite musia byť plne vedomí toho, že rovnaký zárobok v podmienkach, ktoré môžu predstavovať omnoho vyššie životné náklady, z materiálneho hľadiska nemusí byť výhrou," povedala. Za rozhodnutím odísť tak podľa nej môžu byť aj iné motivácie, hodnoty či predstavy o šťastí.

Mladí sú ochotnejší odísť

Výraznejšia ochota pracovať v zahraničí sa podľa prieskumu objavuje vo vekovej skupine od 18 do 33 rokov. Podľa Porubänovej to však automaticky neznamená, že mladí ľudia sú frustrovaní zo života na Slovensku. Mladosť je podľa nej prirodzene spojená s hľadaním nových možností, skúseností a vlastného miesta v živote.

Zároveň sa posúva aj hranica toho, koho spoločnosť považuje za mladého človeka. "Pre mladého človeka bez ohľadu na to, či má osemnásť alebo tridsaťpäť, je dôležité spoznávať, objavovať, zisťovať, hľadať to svoje miesto, hľadať svoje identity vo svete," uviedla. Odchod mladých do zahraničia preto podľa nej nemusí byť problémom sám o sebe.

Dôležité je, aby sa skúsenosti, ktoré získajú v zahraničí, neskôr využili aj na Slovensku. "Problémom nie je, aby tí mladí ľudia odchádzali. Nech študujú, pracujú, zbierajú skúsenosti. Ale nech tá definitíva aj potom, keď sa už ten vek preklopí do toho stredného takzvaného, nie je mimo nás," zdôraznila.

Celý rozhovor si vypočujete vo videu.