Politický súhrn 24: Kto z politikov dokáže zjednotiť Slovensko?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Existuje na Slovensku ešte vôbec politik, ktorý by dokázal zjednotiť našu polarizovanú spoločnosť? Na túto otázku sa agentúra AKO pýtala našich respondentov, a to v exkluzívnom prieskume pre spravodajskú televíziu JOJ24. Na koho ľudia ukázali, že by to dokázal? Po horúcom lete nás čaká ešte horúcejšia politická jeseň. Smer a Hlas sa sporia o výstavbu novej jadrovej elektrárne a SNS chce hlavu svojho ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. A čo na to všetko naša opozícia? Viac povedali odborníci na politický marketing Simona Bubánova a Karol Wolf.
Slovenská spoločnosť zostáva výrazne polarizovaná a podľa odborníkov na politický marketing sa zatiaľ neobjavuje politik, ktorý by mal jednoznačný potenciál osloviť väčšinu spoločnosti. Ukázal to aj prieskum agentúry AKO pre JOJ 24, v ktorom sa respondenti vyjadrovali k tomu, kto by podľa nich dokázal Slovensko zjednotiť.
Najvyššie sa umiestnil líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka so 6,1 percenta. Nasledovali Robert Fico s 3,6 percenta, Peter Pellegrini s 3,4 percenta a Igor Matovič s 3,2 percenta. Milan Uhrík získal 2,4 percenta, Alojz Hlina 2,5 percenta a Ivan Korčok 2,3 percenta. Branislav Gröhling a Zuzana Čaputová dosiahli zhodne približne 1,9 percenta, Ľudovít Ódor 1,7 percenta, Milan Mazurek a Milan Majerský po 1,6 percenta. Tomáš Taraba získal jedno percento.
Omnoho výraznejším výsledkom však bolo, že 47,3 percenta opýtaných na otázku nevedelo odpovedať. Ďalších 21,6 percenta respondentov uviedlo, že slovenskú spoločnosť podľa nich nedokáže zjednotiť nikto zo súčasných politikov.
Bubánová: Spoločnosť rozdeľuje najmä konfliktná komunikácia
Odborníčka na politický marketing Simona Bubánová za jeden z hlavných zdrojov súčasnej polarizácie označila spôsob politickej komunikácie premiéra Roberta Fica. „V súčasnosti si myslím, že to je premiér Fico, ktorý postavil svoju komunikáciu práve na konflikte,“ povedala Bubánová. Podľa nej takýto spôsob komunikácie udržiava časť voličov pri politických stranách, ktoré využívajú výrazne konfliktnú rétoriku.
Zároveň však upozornila, že polarizácia sa podľa nej nespája iba so súčasnou vládnou politikou. Spomenula aj Milana Uhríka a jeho vystupovanie vo verejnom priestore, ale tiež Igora Matoviča. „Nemôžem zabudnúť na to, že Igor Matovič už počas svojej vlády, respektíve aj predtým, ale aj počas toho, kým bol premiér, bol rovnako štváčom populácie a samozrejme aj politických strán,“ uviedla.
Wolf: Problémom je predstava boja dobra so zlom
Karol Wolf vidí problém širšie. Podľa neho sa slovenský politický a spoločenský diskurz v posledných rokoch začal formovať ako konflikt medzi „dobrom a zlom“. „V tom boji dobra so zlom, kde ide viac o odboj ako o riešenia, keď sa definujete ako dobro, tak tým pádom legitimizujete všetky svoje metódy, ktoré používate v boji so zlom,“ povedal.
Takýto spôsob politickej súťaže podľa neho spôsobuje, že ustupujú pravidlá politickej diskusie a jednotliví aktéri sa namiesto hľadania riešení sústreďujú na vzájomný konflikt. Dôsledkom je podľa Wolfa spoločnosť, ktorá je „rozhádaná a vzájomne si nedôveruje“.
Šimečkov výsledok prekvapil odborníkov
Obaja odborníci sa zhodli, že výsledok Michala Šimečku v prieskume je zaujímavý. Bubánovú prekvapil najmä jeho náskok pred ostatnými politikmi. „Celkom ma prekvapil ten odskok Michala Šimečku od ostatných,“ uviedla. Rozdiely medzi ďalšími menami podľa nej dosahujú veľmi nízke hodnoty, ktoré sú na hranici štatistickej chyby. Za významné však považuje, že Šimečka podľa nej dokázal prekročiť hranice vlastnej politickej skupiny.
Wolf výsledky interpretuje opatrnejšie. Podľa neho nízke čísla všetkých kandidátov ukazujú predovšetkým na slabý potenciál súčasných politikov spoločnosť skutočne zjednotiť. „Podľa tohto prieskumu bohužiaľ nemá nikto zo súčasných politikov takýto potenciál,“ uviedol.
Bubánová však upozornila, že samotná otázka bola podľa nej mimoriadne náročná. Aj preto považuje výsledok 6,1 percenta pre Šimečku za relatívne výrazný.
Politici zatiaľ skôr mobilizujú vlastné tábory
Podľa Wolfa súčasní politickí lídri fungujú v prostredí, v ktorom musia predovšetkým obhajovať svoje vlastné voličské základne. Prípadné oslovovanie voličov iných strán preto nepovažuje automaticky za snahu o spoločenské zmierenie. „Nenazval by som to pokusom o zjednocovanie, skôr pokusom, ako zvýšiť svoje volebné zisky,“ uviedol.
Bubánová však pripomína, že politika môže podľa nej vytvárať aj nové spoločenské potreby a očakávania. Ak politici zvolia vhodnú marketingovú stratégiu, podľa nej nemusia iba reagovať na existujúcu politickú komunikáciu. „Úlohou marketingu nie je reagovať na rôzne PR aktivity, ale vyvolávať tie túžby,“ povedala.
Spor SNS s Tarabom je podľa odborníkov neprehľadný
Ďalšou témou bola situácia v koalícii a spor SNS s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom. Predseda SNS Andrej Danko požaduje jeho odchod, čo vyvoláva aj špekulácie o ďalších personálnych zmenách vo vláde.
Bubánová situáciu označila za veľmi neprehľadnú. Podľa nej je pritom možné, že samotní aktéri presne nevedia, ako sa spor skončí. Wolf očakáva, že riešenie príde pomerne rýchlo a bude závisieť od pomerov v parlamente, predovšetkým od situácie v klube SNS. Pre verejnosť však podľa neho celý konflikt pôsobí komplikovane.
Opozícia podľa odborníkov nevyužíva príležitosti
Kritiku si v diskusii vyslúžila aj parlamentná opozícia. Bubánová podľa vlastných slov nevidí v jej doterajšom pôsobení dostatočne silné témy, ktoré by dokázali určovať politickú diskusiu.
Wolf bol ešte ostrejší. Podľa neho opozícia opakovane nedokázala využiť príležitosti, ktoré jej poskytla samotná vládna koalícia. Podľa neho nejde iba o jednotlivé udalosti posledných dní. Opozícia podľa jeho hodnotenia nevyužíva príležitosti dlhodobo.
Bubánová s týmto pohľadom súhlasila, zároveň však upozornila, že dnešná opozícia má v porovnaní s Robertom Ficom v čase jeho opozičného pôsobenia náročnejšiu pozíciu.
Pripomenula najmä obdobie pandémie, keď podľa nej vznikla mimoriadne emocionálne vypätá situácia.