Majerský: Jedna z napadnutých zdravotníčok sa do práce nevrátila. Spoločnosť je agresívna

Jedna z napadnutých zdravotníčok sa už do práce nevrátila

František Majerský upozornil na to, že násilie na zdravotníkoch nie je problémom iba uplynulých týždňov. Ako bývalý zástupca záchranárov sa podľa vlastných slov tejto téme venuje približne desať rokov. Pripomenul prípady, keď záchranárov napadli priamo počas výjazdov, pričom jedna z jeho kolegýň utrpela vážne zranenia. Po týchto incidentoch sa podarilo presadiť, aby zdravotníci získali postavenie chránenej osoby. Majerský však upozornil, že ani prísnejšie tresty nedokázali útokom zabrániť.

Za mimoriadne vážne považuje aj psychické následky násilia. V relácii opísal skúsenosti svojich kolegýň, ktoré sa stali obeťami útokov. „Ja som sa rozprával so svojimi dvomi kolegyňami, ktoré boli napadnuté. Jedna z nich sa už nikdy nevrátila a ja som tiež zvedavý, či sa tie dievčatá vrátia naspäť do práce,“ povedal Majerský.

Prečítajte si tiež

Počty útokov rastú: Šaško a Šutaj Eštok podpísali memorandum o ochrane zdravotníkov

Podľa neho nie je jednoduché vrátiť sa na pracovisko, na ktorom zdravotník zažil fyzické napadnutie. Obáva sa preto, že zdravotníctvo môže prísť o ďalších zamestnancov, ktorých už dnes nemá dostatok. „Nie je jednoduché sa vrátiť do práce, keď vás napadne pacient a vy sa máte vrátiť zase do toho istého prostredia, kde ste boli napadnutí,“ povedal Majerský.

„Spoločnosť je paralyzovaná, rozdelená a agresívna“

Majerský v diskusii upozornil aj na celkovú atmosféru v spoločnosti. Podľa neho sa agresivita výrazne zhoršila po pandémii ochorenia COVID-19 a k napätiu prispieva aj spôsob komunikácie politikov. „Spoločnosť je paralyzovaná, rozdelená, je agresívna,“ vyhlásil s tým, že podľa neho nesú zodpovednosť najmä politici. Poslanec kritizoval hlavne rozdeľovanie spoločnosti a spôsob, akým sa politické konflikty prenášajú medzi ľudí. Podľa neho sa následne agresivita prejavuje aj v nemocniciach, kde pacienti pod vplyvom alkoholu či drog útočia na personál, ktorý im prišiel pomôcť.

Pripomenul, že len na urgentnom príjme v bratislavskom Ružinove evidovali za rok 354 prípadov fyzického alebo verbálneho napadnutia zdravotníkov. „To je jeden prípad za deň,“ upozornil Majerský. Zároveň zdôraznil, že štát nedokáže zaručiť, že sa podobné incidenty už nikdy nezopakujú. Podľa neho však musí urobiť maximum pre to, aby zdravotníci mali pri práci väčšiu ochranu.

Polícia eviduje desiatky útokov, pribúdajú aj zásahy mestských policajtov

Na rastúci problém upozorňujú aj údaje bezpečnostných zložiek. Podľa informácií, ktoré polícia zverejnila 26. októbra, evidovala za prvých desať mesiacov roka 32 prípadov napadnutia zdravotníckych pracovníkov. V 23 prípadoch išlo o trestný čin, v deviatich o priestupok. Najviac skutkov zaznamenali v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji. Kým v Banskobystrickom kraji sa útoky odohrávali prevažne v zdravotníckych zariadeniach, v Trenčianskom kraji išlo častejšie o napadnutia posádok záchrannej zdravotnej služby mimo nemocníc.

Zvýšenú agresivitu evidujú aj mestskí policajti v Bratislave. Podľa údajov zverejnených 30. októbra zasahovali od začiatku roka do 1. októbra celkovo 844-krát, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 200 zásahov. S problémami sa stretávajú aj nemocnice mimo hlavného mesta. Zvýšený počet agresívnych pacientov potvrdili zdravotnícke zariadenia v Banskej Bystrici aj v Prešove.

Ministri podpísali memorandum o ochrane zdravotníkov

Na nedávne útoky v bratislavských nemocniciach reagovali minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (obaja Hlas-SD). V pondelok 26. októbra podpísali memorandum o spolupráci pri ochrane zdravotníckeho personálu. Jeho cieľom je posilniť bezpečnosť na rizikových oddeleniach, zlepšiť koordináciu nemocníc s políciou a zabezpečiť rýchlejšiu reakciu na nebezpečné situácie. Súčasťou spolupráce má byť pravidelné vyhodnocovanie bezpečnostných rizík, výmena informácií a spoločná pracovná skupina, ktorá bude pripravovať konkrétne opatrenia.

Minister vnútra vtedy zdôraznil, že zdravotníci majú pri výkone svojho povolania postavenie chránenej osoby, a útočníkom preto môžu hroziť prísnejšie tresty. „Na útoky si nebudeme v spoločnosti zvykať. Našou úlohou je predchádzať im, systémovo posilňovať ochranu a dôsledne postupovať voči páchateľom,“ uviedol Matúš Šutaj Eštok.

Šaško sľubuje panikové tlačidlá aj nepretržitú ochranu

Minister zdravotníctva Kamil Šaško v Analýzach 24 zdôraznil, že ochrana zdravotníkov musí byť spoločnou prioritou bez ohľadu na politické rozdiely. „Naši zdravotníci od záchranárov, sanitárov, sestier po lekárov sú nedotknuteľní,“ vyhlásil. Podľa ministra sa niektoré bezpečnostné opatrenia už zavádzajú. Do konca roka majú byť vo všetkých nemocniciach povinne dostupné panikové tlačidlá prepojené so zvukovým alarmom.

Rovnako má byť zabezpečená nepretržitá fyzická prítomnosť bezpečnostnej služby, aby zdravotníci nemuseli v prípade útoku čakať na príchod pracovníkov z iného pracoviska. „Fyzická prítomnosť SBS 24 hodín denne, sedem dní v týždni. To už sa deje, do konca roka povinne všade,“ uviedol Šaško. Posilňujú sa aj policajné hliadky počas rizikových hodín. Nemocnice majú mať zároveň určeného kontaktného policajta, s ktorým budú môcť riešiť bezpečnostné incidenty. Rezort začína aj bezpečnostné audity jednotlivých nemocníc. Ich výsledky chce mať ministerstvo hotové v prvom štvrťroku budúceho roka. Na základe nich sa má rozhodnúť o ďalších úpravách vrátane kamerových systémov či zabezpečenia rizikových priestorov.

Prečítajte si tiež

Útok na sestru na Kramároch: Prokurátor navrhol pre obvineného väzbu

Majerský: Ochranka musí byť schopná zasiahnuť

Majerský plánované opatrenia privítal, upozornil však, že samotná prítomnosť bezpečnostnej služby nemusí stačiť. Podľa neho je dôležité, aby na urgentných príjmoch pracovali fyzicky zdatní a odborne pripravení pracovníci, ktorí dokážu zasiahnuť proti agresívnemu človeku. „To nemôže byť jeden človek, ktorý predtým plnil funkciu, že bol na vrátnici alebo niečo také,“ povedal Majerský.

Za potrebné považuje aj legislatívne zmeny, ktoré by zdravotníkom umožnili účinnejšie reagovať na situácie, keď pacient ohrozuje personál. Upozornil, že súčasné pravidlá v niektorých prípadoch obmedzujú možnosti použitia ochranných opatrení. Poslanec zároveň prisľúbil podporu prípadným zmenám zákonov, pokiaľ budú skutočne smerovať k vyššej bezpečnosti zdravotníkov. „Ak ten návrh zákona bude dobrý a bude pomáhať ochrane zdravotníkov, ktorých súrne potrebujeme, určite v KDH za to zahlasujeme,“ vyhlásil.

Školenia nemajú zdravotníkov učiť bojovať

Ďalším z pripravovaných opatrení sú bezpečnostné školenia zamerané na zvládanie konfliktných situácií. Majerský odmietol kritiku, podľa ktorej sa majú zdravotné sestry učiť bojové umenia. Pripomenul, že záchranári podobné školenia absolvujú už niekoľko rokov. Ich cieľom podľa neho nie je naučiť zdravotníkov fyzicky bojovať s pacientmi, ale predchádzať konfliktom a správne reagovať pri agresívnom správaní.

Prečítajte si tiež

Útok na sestru odhalil alarmujúce čísla: V jednej nemocnici riešili vyše 200 fyzických napadnutí

„Nie je to kvôli tomu, aby sme sa vedeli biť, ale aby sme vedeli predchádzať konfliktným situáciám,“ vysvetlil. Šaško školenia podporil a zdôraznil, že ide o legitímne preventívne opatrenie. Podľa ministra môžu zdravotníkom pomôcť pri práci s pacientmi, ktorí sú agresívni, pod vplyvom alkoholu alebo sa nachádzajú v psychicky náročnom stave. Podobné vzdelávanie už prebieha aj v niektorých slovenských nemocniciach. Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici absolvovalo  314 zamestnancov spolu 32 kurzov a školení zameraných na ochranu mäkkých cieľov, deeskaláciu konfliktov a šetrnú sebaobranu.

Majerský žiada aj prísnejšie dôsledky pre útočníkov

V diskusii sa Majerský vrátil aj k tomu, ako sa útoky na zdravotníkov posudzujú. Podľa jeho skúseností sa viaceré incidenty z minulosti skončili ako priestupky napriek tomu, že zdravotníci majú postavenie chránenej osoby. Za dôležité preto považuje, aby násilné činy mali pre páchateľov skutočné následky. „Ja si myslím, že už konečne musí byť niekto exemplárne potrestaný za to, že si kopol, udrel a spôsobil nielen poranenie fyzické, ale aj duševné,“ vyhlásil.

Zopakoval, že útok môže zdravotníka poznačiť natoľko, že sa už nedokáže vrátiť k svojej profesii. Podľa Majerského preto nestačí riešiť iba tresty. Rovnako dôležité je vytvoriť také pracovné podmienky, aby sa zdravotníci cítili bezpečne a nemuseli mať strach z ďalšieho napadnutia.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.