Gašpar chce zachrániť zákon o zrušení voľby poštou. "Pravidlá sú jasné," reaguje Kolíková

Gašpar tvrdí, že ako predkladateľ bol v sále

Novela volebného zákona z dielne Smeru-SD sa v stredu nedostala na rokovanie parlamentu. Keďže sa tak stalo už druhýkrát, opozičný poslanec Ondrej Dostál (SaS) upozornil, že podľa rokovacieho poriadku by sa návrh mohol opäť prerokovať až na schôdzi zvolanej najskôr o šesť mesiacov. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar však v relácii Mimoriadne Analýzy 24 vysvetlil, že podľa jeho názoru podmienky na takýto odklad neboli splnené. Tvrdí totiž, že hoci v čase prerokúvania návrhu predsedal schôdzi, zároveň bol jedným z jeho predkladateľov.

„Ja sa domnievam, že ja ako jeden z navrhovateľov spĺňam podmienku, že som v sále bol. Čo je ale komplikácia, je, že som súčasne bol predsedajúci,“ uviedol Gašpar. Podľa jeho slov sú pod návrhom podpísaní všetci poslanci Smeru-SD vrátane neho. Ostatní sa však v čase, keď sa novela dostala na rad, venovali prípravám aktivít plánovaných na 17. novembra. Rokovanie parlamentu navyše postupovalo rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo. Gašpar zdôraznil, že pri posudzovaní následkov neprítomnosti je rozhodujúca účasť navrhovateľov, nie spravodajcu. Keďže sám v sále sedel, nepovažuje za správne automaticky uplatniť šesťmesačný odklad.

Prečítajte si tiež

Návrh na zrušenie voľby poštou v parlamente prepadol. V sále chýbali jeho navrhovatelia

O výklad rokovacieho poriadku chce požiadať ústavnoprávny výbor

Podpredseda parlamentu preto plánuje požiadať predsedu Národnej rady SR, aby sa obrátil na ústavnoprávny výbor. Ten by mal podľa neho zaujať stanovisko k tomu, či sa prítomnosť predsedajúceho, ktorý je zároveň predkladateľom zákona, môže považovať za splnenie podmienky účasti navrhovateľa. „Ja sa domnievam, že tento zákon prepadol z hľadiska jeho poradia na koniec schôdze, ale to neznamená, že nemôžeme o ňom rokovať na tejto schôdzi a že by platilo pravidlo, že to musí byť o šesť mesiacov,“ vysvetlil.

Gašpar pripustil, že zvažoval aj možnosť požiadať niektorého z ďalších podpredsedov parlamentu, aby ho pri vedení schôdze vystriedal. Napokon sa však rozhodol pokračovať v predsedaní. Odmietol tiež, že by išlo o zámerný politický krok s cieľom získať viac času na rokovania v koalícii. Podľa neho išlo o situáciu spôsobenú rýchlejším priebehom schôdze a neprítomnosťou ďalších predkladateľov. „Ja nemôžem prerušovať schôdzu každú polhodinu tým, že budeme čakať dvadsať minút na navrhovateľov alebo spravodajcov,“ argumentoval. Zároveň pripomenul, že podobné problémy s neprítomnosťou predkladateľov sa počas dňa týkali aj opozičných návrhov.

Kolíková: Pravidlá sú jasné, ide o veľkú prehru Smeru

Poslankyňa SaS Mária Kolíková s Gašparovým výkladom nesúhlasí. Podľa nej nemôže poslanec pri vedení schôdze súčasne vystupovať v úlohe navrhovateľa prerokúvaného zákona. „Pravidlá sú jasné. Niekto je predsedajúci, ten nemôže súčasne byť navrhovateľom,“ vyhlásila Kolíková. Pripomenula, že Gašpar ako predsedajúci sám skonštatoval neprítomnosť predkladateľov a presunutie bodu programu. Podľa nej tak nastali okolnosti, pri ktorých sa má uplatniť šesťmesačný odklad vyplývajúci z rokovacieho poriadku.

Kolíková zároveň poukázala na to, že prísnejšie pravidlá pri opakovanej neprítomnosti navrhovateľov presadila samotná vládna koalícia. „To, že si poriadne nenaštudoval pán predsedajúci rokovací poriadok, ktorý prijali a v ktorom chceli vlastne sankcionovať hlavne opozíciu, je veľká prehra Smeru,“ uviedla. Podľa poslankyne mal Gašpar viacero možností, ako situácii predísť. Mohol napríklad vyhlásiť technickú prestávku alebo zabezpečiť prítomnosť niektorého z ďalších predkladateľov. Výhrady mala aj k prípadnému posudzovaniu sporu ústavnoprávnym výborom. Upozornila, že v ňom má väčšinu vládna koalícia, ktorá podľa nej môže presadiť vlastný výklad rokovacieho poriadku.

O ďalšom postupe zatiaľ nie je rozhodnuté

Gašpar trvá na tom, že jeho prítomnosť v rokovacej sále by sa mala zohľadniť bez ohľadu na to, že v tom čase predsedal schôdzi. Zároveň pripustil, že konečný postup bude závisieť od rozhodnutia predsedu parlamentu, ktorý môže, ale nemusí požiadať ústavnoprávny výbor o stanovisko. Kolíková naopak považuje vec za uzavretú a tvrdí, že novela sa môže opäť dostať na rokovanie až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Návrh Smeru-SD je v druhom čítaní. Počíta so zrušením hlasovania poštou zo zahraničia, ktoré by malo nahradiť hlasovanie na zastupiteľských úradoch. Zároveň navrhuje rozšíriť možnosť voľby zo zahraničia aj na prezidentské voľby. SNS k nemu predložila pozmeňujúce návrhy týkajúce sa preferenčného hlasovania.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.