Novinár žijúci v Moskve: Transparentné voľby v Rusku? V žiadnom prípade

Jabloko Kremeľ neohrozovalo, problémom bola protivojnová rétorika

Ruský Najvyšší súd vylúčil liberálnu stranu Jabloko zo septembrových volieb do Štátnej dumy. Strana otvorene požaduje ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa Justa nebolo samotné rozhodnutie súdu veľkým prekvapením. Nečakané podľa neho bolo skôr to, že prokremeľská strana Vlasť podala návrh, ktorým žiadala vyradenie Jabloka.

„To, že rozhodol súd, ako rozhodol, to už vlastne potvrdilo aj náladu režimu, náladu ruského štátu voči protivojnovo naladeným aktivistom, proti samotnej strane Jabloko,“ povedal Just. Za prekvapujúce označil najmä to, že sa Kremeľ podľa neho rozhodol zasiahnuť do volieb a na poslednú chvíľu Jabloko odstrániť.

Prečítajte si tiež

Wlachovský: Tlak verejnosti na vedenie Ruska nie je taký citeľný ako na Ukrajine

Podľa novinára pritom nešlo o obavu, že by Jabloko mohlo vo voľbách poraziť vládne Jednotné Rusko. Preferencie liberálnej strany sa podľa neho pohybovali pod dvoma percentami. Problémom bola skôr jej protivojnová kampaň, hovorenie o mieri a snaha reagovať na strach, ktorý je podľa Justa v ruskej spoločnosti cítiť. Takáto rétorika mohla pred voľbami vytvárať tlak na režim či otvárať otázky, ktorým sa chcel Kremeľ vyhnúť.

Just poukázal aj na meniace sa nálady v ruskej spoločnosti. S odvolaním sa na prieskum nezávislého centra Levada uviedol, že podiel Rusov presvedčených, že vojna na Ukrajine prebieha pre Rusko priaznivo, mal za rok klesnúť zo 68 na 50 percent.

„A to je samozrejme znať a preto sa dá predpokladať, že skôr bol Kremeľ nervózny a nemohol tú situáciu kontrolovať, tak sa to rozhodol riešiť absolútnou kontrolou, teda vyradením Jabloka z volieb,“ uviedol.

Na snímke podporovatelia liberálnej strany Jabloko sa zhromaždili pred budovou Najvyššieho súdu v Moskve, ktorý posudzoval návrh na vylúčenie tejto strany zo septembrových volieb do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu.

TASR

Prečítajte si tiež

Ruský najvyšší súd vylúčil opozičné Jabloko z parlamentných volieb

Dôvody na vylúčenie? Podľa Justa iba zámienka

Jabloku boli vytýkané viaceré porušenia vrátane použitia umelej inteligencie v kampani či materiálov týkajúcich sa LGBT+ komunity. Just pripustil, že z pohľadu ruskej legislatívy mohli byť tieto skutočnosti formálnym dôvodom na zásah.

Za skutočný dôvod ich však nepovažuje. „Samozrejme všetci vedia, že to bola len zámienka, že keby sa nenašli tieto tri pochybenia, našli by sa ďalšie,“ povedal. Podľa neho si Kremeľ vzhľadom na situáciu v spoločnosti jednoducho neprial Jabloko na hlasovacom lístku.

Jabloko bolo podľa Justa zároveň poslednou registrovanou stranou v Rusku, ktorá mohla legálne vystupovať s protivojnovými postojmi. Ďalšie skupiny či jednotlivci vystupujúci proti vojne podľa neho nemajú možnosť otvorene pôsobiť alebo čelia označeniu za „zahraničných agentov“.

„Jabloko bol skutočne posledný, legálny, kto mohol verejne a bez nejakých reštrikcií, čo už teraz asi nemôžeme hovoriť, ale bez nejakých reštrikcií hovoriť o mieri a opatrne o konci vojny,“ skonštatoval.

Ani prípadné odvolanie strany podľa neho situáciu pravdepodobne nezmení. Just odhadol, že na 99 percent bude neúspešné, pretože návrat Jabloka na hlasovacie lístky by znamenal ústupok ruského režimu.

Prečítajte si tiež

Rusko pri útoku na Záporožie použilo severokórejské balistické rakety, tvrdí Zelenskyj

Jednotné Rusko podľa neho o výsledok obavy mať nemusí

Jabloku sa podľa Justa napriek protivojnovej rétorike nepodarilo vybudovať masovú podporu. Strana síce zaznamenala určitý rast preferencií, podľa novinára by však zrejme ani tak neprekročila päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Štátnej dumy.

Hlasy jej sympatizantov sa po vyradení môžu rozdeliť medzi ďalšie strany, napríklad Nových ľudí či komunistov. Výraznejšie ohrozenie Jednotného Ruska však Just neočakáva.

Štátna duma pritom podľa neho formálne disponuje právomocami, ktorými by mohla vládu či prezidenta kontrolovať. V praxi ju však ovláda Jednotné Rusko a ďalšie strany označil za kvázi opozičné. Parlament preto podľa neho svoje možnosti postaviť sa proti krokom Kremľa už dlhodobo nevyužíva.

Transparentné voľby? „V žiadnom prípade“

Vyradenie Jabloka má ešte jeden dôsledok – nezávislá scéna prichádza o možnosť vyslať vlastných pozorovateľov do volebných miestností. Na otázku, či možno očakávať transparentné voľby, odpovedal Just jednoznačne.

„Pokiaľ hovoríme o ruských voľbách, tak v žiadnom prípade. Samozrejme, že nie,“ povedal. Ruské voľby sú podľa neho kontrolované Kremľom a celou mocenskou vertikálou od najvyšších miest až po lokálnu úroveň. Iní pozorovatelia podľa neho nemajú reálnu možnosť prípadným manipuláciám výraznejšie zabrániť.

Ani bežní Rusi podľa Justa nevnímajú septembrové voľby ako zásadné hlasovanie o pokračovaní vojny. Ich prístup prirovnal skôr k podpore „svojho tímu“ než k presvedčeniu, že hlasovaním môžu zmeniť smerovanie krajiny. „Je to pokrivený stranícky systém, je to pokrivený volebný systém, avšak je to ruská realita,“ skonštatoval Just. Politické preferencie tak podľa neho v mnohých prípadoch pripomínajú skôr „športové fandenie“, keďže voliči neočakávajú, že by niektorá z ostatných strán mohla Jednotné Rusko reálne odstaviť od moci.

Predstavitelia Jabloka už čelia perzekúciám

Just napokon upozornil, že tlak na Jabloko sa nekončí jeho vyradením z volieb. Predstavitelia strany podľa neho už dlhšie čelia zatýkaniu a ďalším postihom pre protivojnové postoje či účasť na protestoch.

Ako príklad uviedol politika Jabloka Leva Šlosberga, ktorý upozorňoval na zapojenie ruských vojakov do bojov na Ukrajine už v roku 2014. V súčasnosti je podľa Justa vo väzení a hrozí mu dlhoročný trest. „Perzekúcie sú už namierené proti Jabloku,“ uzavrel novinár.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.