Štúdio 24: Ruské voľby prebiehajú aj na okupovaných územiach. Slúžia aj na propagandu, hovorí novinár
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / V Rusku sa konajú prvé voľby do Štátnej dumy od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022. Očakáva sa, že voľby vyhrá strana prezidenta Vladimira Putina, ktorého strana Jednotné Rusko dominuje politike krajiny od začiatku 21. storočia. Čo sa od volieb očakáva? Na to sa pozrela moderátorka JOJ 24 Aneta Parišková s novinárom a publicistom Jiřím Justom.
Vojna na Ukrajine
Voľby sú viac kontrolované, hovorí Just
Ruské voľby do Štátnej dumy prebiehajú aj v čase vojny na Ukrajine. Podľa novinára a publicistu Jiřího Justa sa vojna premieta aj do samotného priebehu volieb. Kremeľ ich podľa neho kontroluje výraznejšie než v minulosti a v kandidátnych listinách sa objavujú aj veteráni vojny.
"Znamenajú možno o niečo viac než tie predchádzajúce v roku 2021. Aj kvôli vojne, pretože vojna, samozrejme, preniká aj do týchto volieb,“ uviedol Just. Ako príklad spomenul vyradenie strany Jabloko z volieb či prítomnosť vojnových veteránov na kandidátnych listinách.
Strana Jabloko, ktorá otvorene vystupuje proti vojne a Putinovmu režimu, sa napokon môže zúčastniť volieb len prostredníctvom niektorých kandidátov v jednomandátových obvodoch. Podľa Justa to však nemení nič na charaktere volieb.
"Jabloko sa zúčastňuje, avšak iba kandidátmi v jednomandátových obvodoch, a rovnako to nič nemení na tom, že tieto voľby nie sú slobodné, nie sú pluralitné, nie sú také, ako ich poznáme zo Slovenska alebo z Českej republiky. jednoducho sú maximálne kontrolované,“ povedal.
Podľa neho sa na voľbách síce zúčastňujú aj ďalšie politické strany, ich účasť však automaticky neznamená reálnu šancu na výrazný politický úspech či zmenu smerovania krajiny.
Nesúhlas môžu voliči vyjadriť aj na hlasovacích lístkoch
Ľudia, ktorí nesúhlasia s vojnou alebo súčasným režimom, môžu svoj postoj vyjadriť napríklad priamo na hlasovacích lístkoch. Takýto hlas sa však následne stáva neplatným. "Na jednej strane áno, ľudia takto popisujú volebné lístky, píšu na ne svoje odkazy, ale tým vlastne volebné lístky znehodnocujú, takže ich hlas neplatí“ vysvetlil Just.
Za účinnejší spôsob protestu považuje podľa vlastných slov skôr podporu kandidátov, ktorí majú šancu uspieť v jednomandátových obvodoch, hoci ide aj o kandidátov systémových strán.
Voľby prebiehajú aj na okupovaných územiach
Hlasovanie sa koná aj na okupovaných územiach Ukrajiny, pričom v niektorých prípadoch prebieha priamo v teréne a za prítomnosti ozbrojených mužov. Just upozornil, že prítomnosť vojakov má podľa neho okrem kontroly aj praktický rozmer, keďže môžu chrániť volebné komisie.
Kremeľ tým podľa neho sleduje viacero cieľov. Jedným z nich je začlenenie okupovaných území do ruského politického systému. "Ide jednak o integráciu tých území prostredníctvom volieb, pretože ľudia majú možnosť voliť a majú si zvoliť svojho predstaviteľa, ktorý bude sedieť v Štátnej dume a v ruskom parlamente,“ povedal.
Ďalším cieľom je podľa Justa kontrola týchto území a mobilizácia obyvateľov, aby sa zapojili do politického procesu. Dôležitú úlohu však podľa neho zohráva aj propaganda. "Tým posledným a mimoriadne dôležitým aspektom je propaganda,“ uviedol Just.
Podľa neho sa Kremeľ snaží vytvárať obraz, že aj na územiach, kde stále prebieha vojna, je možné organizovať voľby a vyberať si svojich predstaviteľov. Zároveň to porovnáva s Ukrajinou, ktorá vzhľadom na pokračujúcu vojnu voľby neorganizuje.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.