Analýzy 24: Reformou sme nevyriešili základný problém v sociálnych službách, kritizuje Marcinková
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Parlament stále rokuje o štátnom rozpočte, no nielen o ňom. Prebieha septembrová schôdza parlamentu, keďže zákonov, ktoré sa prijali ešte pred rozpočtom, bolo viacero a niektoré sa dotkli aj sociálnej oblasti. Pozreli sme sa na sociálne služby, ale aj na to, čo čaká či nečaká rodičov, prípadne budúcich rodičov. Venovali sme sa aj tomu, ako to vyzerá s víziou ukončenia konfliktov na Blízkom východe či na Ukrajine. V diskusnej relácii Analýzy 24 sme privítali poslancov NR SR Vladimíru Marcinkovú (SaS) a Michala Stušku (Smer-SD).
Novela prináša nárast lôžok, no aj pochybnosti
Jednou z hlavných zmien, ktorá aktuálne ovplyvňuje sociálne služby, je novela zákona a s ňou súvisiace zvýšenie kapacity v niektorých zariadeniach. Poslanec Michal Stuška označil navýšenie počtu miest na sto lôžok za kompromisné riešenie. Upozornil, že pôvodný limit bol štyridsať lôžok, a preto ide o významný nárast, ku ktorému dospelo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny po rokovaniach s verejnými aj neverejnými poskytovateľmi služieb a ďalšími zainteresovanými stranami.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková však vyjadrila presvedčenie, že táto reforma nie je dostatočná. Za najväčší problém v systéme označila pretrvávajúci nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Zdôraznila, že na Slovensku existujú aj moderné zariadenia, ktoré napriek tomu zostávajú čiastočne prázdne, pretože v nich chýba personál. Príčinu vidí v nízkych mzdách, ktoré nie sú atraktívne pre nových záujemcov o prácu v sektore. Marcinková zároveň upozornila, že navýšenie kapacity sa týka iba dvoch špecifických typov sociálnych zariadení. V tejto súvislosti vyjadrila otázku, prečo sa táto zmena neuplatňuje aj na ďalšie zariadenia, ktoré podľa jej názoru čelia rovnakým problémom s finančnou udržateľnosťou.
Stuška na to reagoval argumentom, že výnimka bola pripravená prioritne pre zariadenia s najväčším počtom klientov a zároveň s najdlhšími čakacími lehotami na umiestnenie. Pripomenul tiež, že štát nie je jediným zriaďovateľom všetkých sociálnych zariadení a značná časť ich financovania je zodpovednosťou samospráv či neverejných poskytovateľov.
Peniaze idú za klientom: Nový model financovania
Ďalšou zásadnou zmenou v oblasti sociálnych služieb je podľa Michala Stušku nový spôsob financovania. Po novom má príspevok viac „nasledovať klienta“, čo má do systému priniesť dodatočných takmer pol miliardy eur ročne. Poslanec zároveň pripomenul, že s ohľadom na starnutie populácie sa dajú očakávať ďalšie nárasty nákladov na sociálne služby. Vladimíra Marcinková túto zmenu vo financovaní vníma pozitívne.
Zároveň však trvá na tom, že štát by mal pri prijímaní sociálnych opatrení efektívnejšie sledovať ich reálne výsledky. Kriticky sa vyjadrila k zvyšovaniu jednotlivých príspevkov bez jasne definovaného cieľa, čo majú konkrétne dosiahnuť.
Flexibilnejšia rodinná politika pre moderné rodiny
Poslankyňa Marcinková tiež volá po flexibilnejšej rodinnej politike. Ako príklad uviedla možnosť, aby si rodina sama rozhodla, či chce rodičovskú podporu čerpať počas dlhšieho obdobia s nižšou mesačnou sumou, alebo vo vyššej mesačnej sume počas kratšieho času. Podotkla, že slovenské zákony podľa jej názoru nedostatočne reflektujú rôzne podoby a potreby súčasných rodín. Návrat do práce a spoločné riešenia: Možnosť rozdeliť si OČR
Podpora rodičov pri návrate na pracovný trh
Obaja poslanci sa dotkli aj témy návratu rodičov do pracovného života. Marcinková v tejto oblasti presadzuje rozšírenie možností práce na kratší úväzok či zdieľaných pracovných miest. Argumentuje, že ženy často nechcú byť postavené pred voľbu medzi kariérou a starostlivosťou o deti, ale potrebujú systém, ktorý im umožní tieto dve oblasti úspešne kombinovať. Michal Stuška pripustil dôležitosť flexibility. Zároveň však upozornil na špecifické limity slovenského trhu práce a na to, že ďalšie zásahy do pracovného práva nemusia automaticky viesť k želanému výsledku. Podľa neho je nevyhnutné hľadať rovnováhu medzi ekonomickými záujmami, kariérnym rastom rodičov a potrebami starostlivosti o deti.
Dohoda na rozdelení OČR: Príklad možnej spolupráce
Konkrétnu oblasť, kde našli potenciál pre spoluprácu, predstavuje ošetrovné (OČR). Marcinková informovala, že predložila návrh zmeny, ktorý by rodičom umožnil rozdeliť si obdobie krátkodobej OČR pri chorom dieťati. V súčasnosti môže nastať problém, ak má dieťa zostať doma napríklad štrnásť dní. Nový návrh by umožnil rodičom rozdeliť si toto obdobie medzi sebou, napríklad tak, že prvú časť zostane s dieťaťom jeden rodič a následne ho vystrieda druhý. Poslankyňa uviedla, že návrh konzultovala s ministrom práce a očakáva, že koalícia ho predloží v parlamente.