Islamizácia, dehumanizácia a návratová politika. Migračný pakt rozdelil europoslancov

Migračný a azylový pakt EÚ, návratová politika aj príchod pracovníkov z tretích krajín vyvolali v relácii Európa od A po Z ostrú diskusiu medzi slovenskými europoslancami. Europoslanci Martin Hojsík (PS), Milan Uhrík (Republika), Miriam Lexmann (KDH) a Branislav Ondruš (Hlas-SD) sa sporili o bezpečnosť, solidaritu aj o to, ako má Európa riešiť migráciu.

Spor o kvóty, Ukrajincov a ochranu hraníc

Migračný a azylový pakt podľa Miriam Lexmann prišiel neskoro. Europoslankyňa KDH tvrdí, že Európska únia dlhé roky zanedbávala ochranu vonkajších hraníc a za chyby dnes platia členské štáty aj samotní migranti.

„Čo sa malo urobiť už dávno, je zvýšená ochrana hraníc,“ vyhlásila Lexmann. Kritizovala aj systém povinnej solidarity, podľa ktorého by sa mala zohľadňovať pomoc, ktorú Slovensko poskytlo utečencom z Ukrajiny. Podľa nej si Poľsko a Česko vyrokovali započítanie ukrajinských utečencov do svojich záväzkov, zatiaľ čo Slovensko takúto výnimku nezískalo. „Toto je absolútny fail vlády Roberta Fica,“ vyhlásila.

Branislav Ondruš oponoval, že Slovensko o výnimku požiadalo a proces ešte nie je uzavretý. Zároveň tvrdil, že za zlyhanie európskej migračnej politiky považuje aj obnovené kontroly na niektorých vnútorných hraniciach Schengenu. Martin Hojsík súhlasil, že pomoc Ukrajincom by sa mala započítavať. Podľa neho sa však migračná téma často využíva na domáce politické ciele.
„To, čo potrebujeme, je kvalitná ochrana spoločných vonkajších hraníc,“ povedal podpredseda Európskeho parlamentu.

Uhrík varoval pred islamizáciou, Hojsík pred kolektívnou vinou

Najostrejšia výmena názorov prišla pri téme legálnej migrácie a zahraničných pracovníkov.
Hojsík upozornil, že vláda hovorí o riadenej migrácii z krajín ako India či Uzbekistan. Podľa neho treba diskutovať o tom, ako zabezpečiť lepšie pracovné podmienky pre ľudí na Slovensku, namiesto toho, aby sa riešil dovoz ďalšej pracovnej sily.

Milan Uhrík naopak varoval pred príchodom veľkého počtu pracovníkov z moslimských krajín. „Odmietame aj to, aby sa na Slovensko teraz nosilo 100- až 150-tisíc nejakých moslimov z Uzbekistanu, ktorí si tam už robia pomaly nejakú neoficiálnu mešitu a modlia sa tam, čo je prvý krok k islamizácii,“ vyhlásil europoslanec Republiky. Podľa neho by príchod zahraničných pracovníkov mohol vytvárať tlak na pracovné miesta Slovákov.

Hojsík jeho argumentáciu odmietol. „Ja odmietam dehumanizáciu ľudí len preto, odkiaľ pochádzajú,“ reagoval. Zároveň upozornil, že jednotlivcov nemožno posudzovať podľa pôvodu ani prisudzovať kolektívnu vinu celým skupinám ľudí.

Lexmann: Nechcem, aby ľudia skončili na hraniciach

Do sporu sa zapojila aj Lexmann, ktorá sa postavila proti kolektívnemu posudzovaniu migrantov.
„V prvom rade každého človeka treba brať, že je to ľudská bytosť,“ zdôraznila. Zároveň však kritizovala Európsku úniu za to, že dokáže vyhostiť len približne jedného z piatich nelegálnych migrantov.

Podľa nej sa Únia musí viac sústrediť na riešenie príčin migrácie v krajinách pôvodu a na boj proti prevádzačským skupinám. Neskôr sa ostro ohradila voči Uhríkovým tvrdeniam, že KDH presadzuje podobný prístup ako niekdajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová.

„Ja ponúkam riešenia, aby tí ľudia neprišli na naše hranice,“ povedala. Uhríkovi zároveň odkázala: „Vy tu iba strašíte migráciou, pretože to funguje na vašich voličov.“

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Ondruš kritizoval ETS-2, Hojsík hovorí o nevyužitých miliardách

Zhodli sa na jednej veci

Napriek ostrým sporom našli europoslanci aj spoločný bod. Zhodli sa, že Európa potrebuje efektívnejšiu návratovú politiku pre ľudí, ktorí neuspejú v azylovom konaní. Rozdielne názory však panovali na to, ako ďaleko môže Únia pri vyhosťovaní zájsť a ako zabezpečiť ochranu základných práv migrantov.

Diskusia ukázala, že migrácia zostáva jednou z tém, ktorá rozdeľuje nielen členské štáty Európskej únie, ale aj samotných slovenských europoslancov.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.