Štúdio 24: Vo V4 sme najdrahší, v Európe patríme medzi lepšie krajiny, hovorí analytik k cenám palív

Benzín mierne zlacnel, analytik očakáva ďalší pokles

Slovenskí motoristi zaznamenali v poslednom období mierne zníženie cien benzínu. Hoci ide o pozitívny vývoj, analytik upozorňuje, že zatiaľ nemožno hovoriť o výraznom zlacňovaní. Za zlepšením situácie vidí okrem iného uvoľňovanie zásob pohonných látok vo viacerých európskych krajinách. "Treba si uvedomiť, že takéto malé výkyvy nemôžeme považovať za nejaké výrazné zlacnenie, ale je to skôr prejav, ktorým sa v rámci Európy odzrkadľuje situácia, kde veľká časť európskych krajín pristúpila k uvoľňovaniu svojich zásob,“ vysvetlil.

Prečítajte si tiež

Nafta na Slovensku prekonala historický rekord. Benzín je najdrahší od leta 2022

​V najbližšom období pritom očakáva pokračovanie mierneho poklesu cien benzínu. Dôvodom je podľa neho aj zlacnenie ropy na svetových trhoch. Lednár upozornil, že od 30. októbra klesla cena ropy Brent zo 113 na 98 dolárov za barel. Tento vývoj spája najmä s výsledkami amerických volieb do Kongresu, v ktorých uspeli demokrati. Podľa jeho hodnotenia trhy očakávajú priaznivejší vývoj globálnej ekonomiky a možný pokrok v rokovaniach o konflikte s Iránom.

Analytik zároveň poukázal na význam Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza dôležitá časť svetového obchodu s energetickými surovinami. Práve vývoj konfliktu v tejto oblasti môže podľa neho výrazne ovplyvniť ďalšie ceny palív. "Trh očakáva lepšiu situáciu v rámci globálneho trhu a hlavne lepšiu situáciu v rámci vyjednávania mieru v Iráne týkajúcu sa Hormuzskeho prielivu," dodal.

Prečo tankujeme drahšie než v susedných krajinách?

Napriek miernemu zlacneniu benzínu patrí Slovensko podľa Lednára medzi najdrahšie krajiny Vyšehradskej štvorky. Rozdiely v cenách podľa neho nesúvisia iba s obchodnými maržami čerpacích staníc, ale aj s daňovým zaťažením, logistickými nákladmi, veľkosťou trhu a zásahmi štátu. "Treba si uvedomiť, že v rámci V4 patríme medzi tých najdrahších. Hlavne ak sa pozrieme na Poľsko, pretože cenu netvoria len marže, na ktoré sme siahli my v rámci Slovenska, ale sú to dane, DPH, logistika, štátna intervencia a takisto veľkosť trhu,“ vysvetlil.

Ako príklad uviedol Poľsko, ktoré pristúpilo k zníženiu DPH aj spotrebnej dane. Slovensko sa zatiaľ rozhodlo predovšetkým pre obmedzenie marží predajcov pohonných látok. "Poliaci pristúpili k zníženiu DPH a zároveň aj k zníženiu spotrebnej dane,“ uviedol Lednár.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Vláda bojuje s cenami palív. Obe opatrenia nenaplnia primárny cieľ, tvrdí Matej

​Hoci zníženie DPH alebo spotrebnej dane môže priniesť rýchlejšie zlacnenie pohonných látok, analytik upozornil aj na negatívne dôsledky takéhoto rozhodnutia. Výpadok daňových príjmov by sa totiž premietol do verejných financií a štát by musel hľadať spôsob, ako chýbajúce prostriedky nahradiť.

"Ak dôjde k zníženiu DPH a spotrebnej dane, pocíti to štát. To znamená, na jednej strane občania sú šťastní, že tankujú lacnejšie, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že tie prostriedky štát niekde bude musieť získať,“ povedal Lednár. Zdôraznil tiež, že slovenská vláda nedokáže sama rozhodovať o vývoji cien ropy. Tie sa totiž vytvárajú na globálnych trhoch v závislosti od ponuky a dopytu. Štát preto môže ovplyvňovať najmä daňové zaťaženie či niektoré ďalšie zložky konečnej ceny palív.

Zastropovanie marží prinieslo len mierny efekt

Slovensko sa rozhodlo proti vysokým cenám benzínu a nafty zasiahnuť aj obmedzením marží čerpacích staníc. Podľa Lednára malo toto opatrenie určitý účinok, jeho dosah však nebol výrazný. Dôvodom je podľa neho najmä to, že marže tvoria iba malú časť konečnej ceny pohonných látok a pri menších prevádzkovateľoch už pred zavedením opatrenia dosahovali nízke hodnoty.

"Ako sme všetci na to upozorňovali, malo to efekt, ale malo to mierny efekt, pretože marže hlavne pri menších poskytovateľoch, pri menších čerpacích staniciach, boli skutočne už v tej dobe minimálne,“ vysvetlil. Výraznejšie zlacnenie by podľa neho mohli priniesť zásahy do DPH alebo spotrebnej dane, tie by však zároveň znamenali väčšiu záťaž pre štátny rozpočet.

Kedy by mohla nafta zlacnieť?

Podstatne komplikovanejšia zostáva situácia pri motorovej nafte. Jej ceny sa podľa Lednára dostali na mimoriadne vysoké hodnoty. Hoci priemerná cena na Slovensku dosahovala počas 44. týždňa približne 1,79 eura za liter, na niektorých čerpacích staniciach už motoristi platili viac než dve eurá. "Dostali sme sa na najvyššiu cenu od roku 2009, čiže skutočne tá cena je, dá sa povedať, extrémna,“ uviedol analytik.

Za hlavný dôvod rozdielneho vývoja cien benzínu a nafty označil ich využitie. Zatiaľ čo spotreba benzínu sa môže výraznejšie meniť podľa sezóny, nafta má širšie uplatnenie naprieč hospodárstvom. "Nafta je síce aj palivo pre autá a pre motorové vozidlá, ale treba si uvedomiť, že poháňa kamiónovú dopravu, logistiku, poľnohospodárstvo, priemysel,“ vysvetlil. Dopyt po nafte preto zostáva podľa neho pomerne stabilný počas celého roka.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Ceny palív zostanú vysoké, analytik Pánis povedal o tom, čo ich tlačí nahor

​Ďalší vývoj cien nafty bude podľa Lednára závisieť predovšetkým od situácie na Blízkom východe a obnovenia dopravných trás, ktorými sa palivo dostáva na európsky trh. Dôležitým dodávateľom je podľa neho Saudská Arábia. Ak sa nepodarí stabilizovať situáciu v Hormuzskom prielive a obnoviť potrebné dodávky, výraznejšie zlacnenie nafty neočakáva.

V takom prípade by sa podľa jeho odhadu mohli ceny nafty naďalej pohybovať približne medzi 1,70 a dvoma eurami za liter. Napriek vysokým cenám však analytik pripomenul, že v celoeurópskom porovnaní Slovensko nepatrí medzi najdrahšie krajiny. "Áno, v rámci V4 sme najdrahší, ale v rámci Európy určite nepatríme medzi prémiantov a tie ceny sú, dá sa povedať, v tej spodnej polovici, to znamená, patríme medzi tie lepšie krajiny,“ uzavrel Lednár.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.