Politický súhrn 24: Vláda môže prežívať aj bez väčšiny. Lenč vysvetlil, ako

Vláda stratila väčšinu, no pokračuje ďalej

Po prestupe poslanca Romana Malatinca k politickému zoskupeniu okolo Tomáša Tarabu sa opäť otvorila otázka stability vládnej koalície. Tá podľa aktuálnych počtov nedisponuje potrebnými 76 hlasmi v Národnej rade SR. Politologička Aneta Világi však pripomenula, že podobná situácia nemusí automaticky viesť k pádu vlády. "Vládne stále tá istá koalícia, ktorú tu máme vlastne od volieb 2023. Aj keď je pravdou, že je to aktuálne vláda bez stabilnej väčšiny, čo je zase ale vec, ktorá aj vo svete má svoje obdoby,“ vysvetlila.

Ako príklad uviedla Nórsko, kde sú menšinové vlády bežnou súčasťou politického systému. Pripomenula aj skúsenosti zo Slovenska vrátane druhej vlády Mikuláša Dzurindu.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Stratila vládna koalícia väčšinu?

​Podľa Jozefa Lenča je rozhodujúce najmä to, že vláde dosiaľ nebola vyslovená nedôvera. "Vláda síce možno oficiálne podľa tých počtov alebo vyjadrení má 75 poslancov, ale faktom je, že jej nebola vyslovená nedôvera. Takže stále vládne vláda Roberta Fica, voči ktorej nie je v parlamente dostatok poslancov, aby ju odvolali,“ uviedol Lenč.

Koalícia môže fungovať aj bez 76 poslancov

Politológ zároveň upozornil, že na schválenie bežných zákonov nie je vždy potrebná podpora 76 poslancov. Rozhodujúci môže byť aj počet zákonodarcov prítomných pri hlasovaní. Podľa Lenča preto nie je vylúčené, že vláda bude pri presadzovaní jednotlivých návrhov využívať neprítomnosť niektorých poslancov. Takýto spôsob fungovania by podľa neho mohol koalícii umožniť pokračovať aj bez stabilnej väčšiny. "V zásade takýmto spôsobom môže vláda žiť, alebo kritickejšie povedané, prežívať až do obdobia volieb a aj po nich,“ skonštatoval Lenč.

Aneta Világi doplnila, že významnú úlohu bude v tejto situácii zohrávať aj opozícia a jej schopnosť zabezpečiť účasť vlastných poslancov na hlasovaniach. "Naozaj to závisí aj od tej disciplíny opozície, či bude držať to kvórum vysoko,“ uviedla.

Prečítajte si tiež

Malatinec sa pridáva k Tarabovi. Huliak reaguje: "Skoro som spadol zo stoličky druhýkrát"

​Jednotliví poslanci získali výrazne väčší vplyv

Podľa Világi súčasné volebné obdobie ukazuje, akú silnú pozíciu môžu získať jednotliví poslanci v situácii, keď vláda disponuje iba tesnou väčšinou. Pripomenula, že slovenský volebný systém je založený predovšetkým na politických stranách. V praxi však môže jeden odchod z poslaneckého klubu výrazne ovplyvniť fungovanie celej koalície. "Práve tá individualita a dôležitosť jednotlivých poslancov je v tomto volebnom období zviditeľnená. A to je kvôli tomu, lebo má vládna koalícia veľmi tesnú väčšinu a takú mala vlastne od samého začiatku,“ vysvetlila Világi.

Ak by podľa nej koalícia disponovala pohodlnou väčšinou, odchod jedného či viacerých poslancov by nemusel predstavovať zásadný problém. Lenč vidí príčiny súčasného stavu aj v spôsobe, akým sa vytvárali kandidátne listiny vládnych strán, predovšetkým SNS. Podľa neho už samotné zloženie kandidátky naznačovalo možnosť budúcich konfliktov medzi jednotlivými politickými osobnosťami.

Hlas a SNS podľa politológov nezvládli udržať poslancov

V diskusii sa otvorila aj otázka zodpovednosti predsedov koaličných strán za súdržnosť ich poslaneckých klubov. Aneta Világi pripomenula, že počas súčasného volebného obdobia odišlo z Hlasu päť poslancov a z SNS štyria. Podľa nej patrí zabezpečenie stabilnej parlamentnej podpory medzi základné úlohy predsedov vládnych strán. "Primárnou úlohou každého lídra politickej strany, akonáhle vstúpi do koalície, je zabezpečovať stabilnú vládnu väčšinu v parlamente. A toto sa nepodarilo,“ upozornila Világi.

Prečítajte si tiež

SNS: Vyjadrenie Fica je priznaním vlastnej chyby. „Zradcov“ odmeňoval ministerstvami

​Kriticky sa vyjadrila aj k prístupu Andreja Danka a Matúša Šutaja Eštoka k vnútrostraníckym konfliktom. "Aj ten prístup obidvoch lídrov, či už Andreja Danka alebo pána Šutaja Eštoka, k tým problémom bol, ako keby sa ich to netýkalo, ako keby to nebol ich problém, pričom to bol problém samotnej politickej strany,“ povedala.

Podobne situáciu hodnotí aj Lenč. Podľa neho predseda Hlasu niektoré spory namiesto upokojovania ešte viac vyostroval. Ako príklad spomenul vylúčenie Samuela Migaľa a ďalších poslancov zo strany či konflikt s Jánom Ferenčákom. "On tie konflikty, tie problémy ešte viac generoval, na rozdiel od toho, aby ich utlmoval. A to je možno to, čo Roberta Fica na tom ešte obzvlášť hnevá,“ uviedol Lenč.

Lenč: Fico môže hľadať niekoho, na koho prenesie zodpovednosť za pád vlády

Politológovia sa venovali aj ostrej kritike koaličných partnerov zo strany premiéra Roberta Fica. Podľa Lenča je jeho nespokojnosť pochopiteľná, keďže po predchádzajúcich náročných rokovaniach sa mu podarilo obnoviť parlamentnú väčšinu, no následné konflikty v Hlase a SNS situáciu opäť skomplikovali. "Takže sa nečudujem, že Robert Fico je podráždený, že Robert Fico volí ten slovník smerom ku koaličným partnerom taký, ako volí,“ uviedol.

Politológ však pripustil, že premiérova ostrá rétorika nemusí byť iba prejavom frustrácie. Môže podľa neho sledovať aj konkrétny politický cieľ. "Možno sa snaží vyprovokovať tých svojich koaličných partnerov, aby niektorý z nich urobil také zásadné rozhodnutie, ktoré aj Robertovi Ficovi môže potenciálne pomôcť,“ povedal Lenč.

Prečítajte si tiež

Fico ostro kritizuje Hlas aj SNS: Odvolať s opozíciou vlastného ministra je svetový rekord

"Zobrať na seba zodpovednosť za rozpad a pád vlády, pretože s tým by potom Robert Fico mohol pracovať a mohol by niekoho označiť za toho, kto povalil vládu,“ vysvetlil. Podľa Lenča by takáto situácia mohla premiérovi pomôcť aj pri príprave predvolebnej kampane. "Na tom si postaviť kampaň pred parlamentnými voľbami, čo by bolo možno o niečo komfortnejšie, ako ísť do volieb s tým, že sa mu rozpadli vlády a nebol schopný ich udržať,“ dodal politológ.

Celú reláciu si môžete pozrieť vo videu.