Štúdio 24: Ide v Poľsku „iba“ o ústavný súd? V pozadí je hlbší politický spor

Spor o ústavný súd je súčasťou širšieho politického konfliktu

Aktuálny konflikt v Poľsku nemožno vnímať iba ako osobný spor prezidenta Karola Nawrockého a premiéra Donalda Tuska. Podľa Tomáša Strážaya ide o stret dvoch odlišných predstáv o budúcnosti krajiny, fungovaní právneho štátu a postavení súdnych inštitúcií. Na jednej strane stojí súčasná vláda vedená Občianskou koalíciou a Občianskou platformou Donalda Tuska, na druhej hlavná opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosława Kaczyńského a ďalšie pravicové politické zoskupenia.

Spor má korene ešte v predchádzajúcich volebných obdobiach, keď Poľsku vládla strana PiS. Jej kroky v oblasti justície kritizovala vtedajšia opozícia aj inštitúcie Európskej únie, ktoré upozorňovali na porušovanie princípov právneho štátu. Po nástupe Tuskovej vlády v roku 2023 sa kabinet pokúsil niektoré zmeny napraviť a obnoviť nezávislosť súdnych inštitúcií. Práve snaha o zmenu pomerov na ústavnom súde však podľa Strážaya namiesto upokojenia situácie priniesla ďalšiu eskaláciu. „Ten spor je oveľa širší. Týka sa v podstate dvoch koncepcií Poľska. (...) Ich vízia rozvoja Poľska aj úlohy právneho štátu v Poľsku je dosť odlišná,“ vysvetlil odborník.

Prezident Nawrocki pritom vyhral prezidentské voľby a jeho legitimitu podľa Strážaya nemožno spochybňovať. Otázkou je skôr rozsah jeho právomocí pri menovaní ústavných sudcov. Tých vyberá a schvaľuje parlament, prezident by mal následne ich vymenovanie potvrdiť. V aktuálnom spore však odmietol postupovať podľa predstáv vládnej koalície. Z ôsmich nových ústavných sudcov umožnil zložiť prísahu iba piatim. Práve tento krok sa stal jedným z hlavných bodov konfliktu medzi prezidentom a vládou.

Prečítajte si tiež

Pri ústavnom súde v Poľsku zasahovala polícia. Prezident prerušil let do Senegalu

Poľsko má dvoch predsedov ústavného súdu

Napätie sa prenieslo aj priamo do fungovania najvyššej súdnej inštitúcie. Situácia vyústila do faktického dvojitého vedenia ústavného súdu. Väčšina sudcov totiž podporila postup najstaršej členky súdu, ktorá navrhla pozastaviť výkon kompetencií dovtedajšiemu predsedovi a jeho zástupcom. Tí však takéto rozhodnutie odmietli rešpektovať. Do konfliktu následne vstúpil aj prezident. Podľa Strážaya umožnil pôvodnému vedeniu ústavného súdu dostať sa do budovy inštitúcie napriek odporu druhej skupiny sudcov. Situácia sa tým ešte viac vyostrila.

Výsledkom je inštitúcia, ktorej vedenie a právomoci sú predmetom protichodných interpretácií. Takýto stav môže podľa odborníka pretrvávať dlhší čas a negatívne ovplyvniť nielen poľskú spoločnosť, ale aj medzinárodnú reputáciu krajiny. „Tento v úvodzovkách dualizmus tu môže pokračovať pomerne dlho, s veľmi nedobrými dôsledkami pre poľskú spoločnosť a pre reputáciu Poľska ako krajiny jedného z lídrov Európskej únie,“ upozornil Strážay.

Spor sa pritom neobmedzuje iba na politikov a sudcov. Do ulíc vyšli aj podporovatelia jednotlivých politických táborov. Na protestoch pred ústavným súdom sa zhromaždili najmä prívrženci opozície a nacionalisticky orientovaných politických strán. Pozornosť vyvolalo aj konanie prezidenta Nawrockého, ktorý bol v čase eskalácie konfliktu na ceste do Afriky. Počas cesty sa však rozhodol zmeniť program a vrátiť sa, aby sa osobne zapojil do diania okolo ústavného súdu.

Kríza nemá jednoduché riešenie, potrebná by bola ústavná väčšina

Podľa Strážaya je súčasný stav predovšetkým dôsledkom hlbokej polarizácie poľskej spoločnosti. Vzhľadom na rozdielne postoje politických táborov zatiaľ nevidí veľký priestor na kompromisné riešenie. Právnici v Poľsku podľa neho diskutujú aj o možnosti úplného reštartu ústavného súdu, teda o jeho novom nastavení od začiatku. Takýto zásah by si však vyžadoval ústavnú väčšinu v Sejme, ktorou súčasná vládna koalícia nedisponuje. Ani jeden z politických táborov tak nemá dostatok hlasov na presadenie vlastnej predstavy.

Premiér Donald Tusk preto navrhuje jednoduchšie riešenie. Prezident by podľa neho mal potvrdiť mandáty sudcov, ktorých nominovala vládna koalícia a následne ich schválil parlament. Takýto postup by si nevyžadoval zásadnú zmenu ústavy. Prezident Nawrocki však zatiaľ nie je ochotný na tento krok pristúpiť. Zaujímavé je, že podobný výklad prezidentských právomocí ponúkol aj jeho predchodca Andrzej Duda, ktorý pochádzal z politického prostredia strany PiS. Podľa neho má prezident po schválení kandidátov parlamentom len obmedzený priestor na ďalšie rozhodovanie a ich nominácie by mal potvrdiť. Strážay zároveň upozornil, že do sporu vstupujú aj zahraničné politické hlasy. Kým Európska komisia vyjadrila podporu krokom Tuskovej vlády, na stranu prezidenta sa postavili aj niektorí zahraniční politici vrátane bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána či francúzskej političky Marine Le Penovej.

Odborník však varoval pred ďalším politickým zasahovaním do situácie. Podľa neho by sa riešenie malo hľadať predovšetkým na právnej úrovni, pretože ďalšie politické vyostrovanie môže krízu ešte prehĺbiť. „Akékoľvek politické ohýbanie tejto situácie môže ju ešte zhoršiť a naozaj môže viesť k určitému stavu až bezprávia v Poľsku, čo nie je želateľný vývoj pre žiadnu z týchto strán,“ uzavrel Strážay. Podľa neho by cestou vpred malo byť hľadanie kompromisu, v súčasnosti však prevláda skôr snaha jednotlivých politických táborov získavať body na úkor protivníkov než hľadanie spoločného riešenia.

Celý rozhovor s Tomášom Strážayom si môžete pozrieť v priloženom videu.