Geopolitika 24: Koniec Trumpovej éry?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Môže sa z amerického prezidenta, jedného z najsilnejších mužov planéty, stať po blížiacich sa voľbách len štatista? Ako Trump vo svojom druhom funkčnom období zmenil pravidla geopolitiky, diplomacie a svetový poriadok? Na čo sa má svet pripraviť, ak Donald Trump po voľbách stratí senát a kongres? Viac v relácii Geopolitika 24 s moderátorom Lukášom Dzivým povedali bývalí diplomati Pavol Hamžík a Peter Weiss.
Americké voľby budú referendom o Trumpovi
Blížiace sa novembrové voľby do amerického Kongresu môžu ukázať, akú podporu má Donald Trump po dvoch rokoch svojho druhého funkčného obdobia. Podľa bývalého diplomata Pavla Hamžíka bude výsledok predovšetkým odrazom spokojnosti amerických voličov s prezidentovým pôsobením. Zároveň sa ukáže, či demokrati dokážu posilniť svoje zastúpenie v Kongrese a vytvoriť protiváhu Trumpovej administratíve. „Ukážu, akú podporu má medzi obyvateľmi Spojených štátov amerických Donald Trump. Či tá podpora klesla. Uvidíme, či sa Kongres bude schopný postaviť určitým opatreniam, ktoré presadzuje Donald Trump,“ uviedol Hamžík.
Peter Weiss však upozornil, že od výsledkov volieb netreba očakávať okamžitú zásadnú zmenu americkej politiky. Aj keby demokrati získali väčšinu v oboch komorách Kongresu, prezidentovi zostanú rozsiahle právomoci. Podľa neho preto nemožno predpokladať, že by sa automaticky zmenilo aj smerovanie zahraničnej politiky Spojených štátov. „Niektorí od volieb očakávajú podľa mňa príliš veľa. Ale keď sa pozrieme na tie kompetencie amerického prezidenta, netreba podliehať nejakým euforickým predstavám, že keby aj získali demokrati obidve komory, tak dôjde k dramatickej zmene napríklad v zahraničnej politike,“ vysvetlil Weiss.
Voľby podľa neho ovplyvní predovšetkým ekonomická situácia domácností, rast životných nákladov a ceny energií. Do popredia sa však dostali aj otázky fungovania demokracie, migrácie a samotného štýlu Trumpovej politiky. Časť verejnosti ho totiž vníma ako príliš radikálneho a spochybňuje, či plní svoje predvolebné sľuby. Hamžík súhlasil, že práve ekonomická situácia bude pre voličov rozhodujúca. Američania podľa neho pociťujú rast cien vrátane pohonných hmôt, čo je v krajine mimoriadne citlivá téma. Zároveň však časť spoločnosti podporuje Trumpa aj preto, že ho vníma ako politika, ktorý chce narušiť zaužívaný systém.
„Myslím si, že môžeme konštatovať, že ľudia sú nespokojní tak, ako boli pred dvomi rokmi, pretože ceny rastú. Teraz vidíme, že rastú ceny pohonných hmôt. To je veľmi citlivé pre Američanov,“ povedal bývalý diplomat. Trumpovu schopnosť ovplyvňovať verejnú mienku označil za významný faktor nadchádzajúcich volieb. Prezident podľa neho dokáže meniť svoje postoje podľa aktuálnej situácie a využívať vlastnú interpretáciu udalostí na vysvetľovanie problémov krajiny. Ako príklad uviedol aj jeho vyjadrenia o cenách palív, ktoré spájal s ukrajinskými útokmi na ruské rafinérie. Hamžík však poukázal na to, že za rastom cien stojí predovšetkým vojna s Iránom a situácia v Hormuzskom prielive. „Uvidíme, či sa mu podarí tých Američanov oklamať dostatočne, alebo nie,“ dodal.
Trump stráca dôveru aj medzi vlastnými voličmi
Peter Weiss poukázal na rozdiel medzi veľkými sľubmi, s ktorými Trump nastupoval do druhého funkčného obdobia, a aktuálnym vnímaním jeho politiky. Prezident pri inaugurácii hovoril o začiatku zlatého veku Ameriky, jeho dôveryhodnosť však podľa Weissa postupne klesala. „Dochádza ku konfrontácii tých až megalomanských sľubov, ktoré Donald Trump dal svojim voličom,“ uviedol bývalý diplomat.
Nespokojnosť sa podľa neho neprejavuje iba medzi demokratmi a nerozhodnutými voličmi. Pochybnosti o prezidentovi majú aj niektorí republikáni. Trumpovi vyčítajú nedodržiavanie sľubov, konflikty záujmov a spôsob, akým využíva prezidentskú funkciu. Weiss zároveň pripomenul, že samotní demokrati nemajú jednoduchú situáciu, keďže potrebujú nájsť novú politickú orientáciu a presvedčivú alternatívu. Zmeny v náladách voličov sa podľa neho môžu prejaviť aj v tradične republikánskych štátoch. Osobitne spomenul Texas, kde mal demokratický kandidát reálnu šancu uspieť v senátnych voľbách po približne štyroch desaťročiach.
Hamžík v tejto súvislosti otvoril ďalšiu otázku, ktorou je rastúci vplyv bohatých podnikateľov na americkú politiku. Päťdesiat najväčších sponzorov podľa neho investovalo do aktuálnych volieb 2,8 miliardy dolárov. Elon Musk mal na podporu republikánskeho kandidáta v Texase vynaložiť 200 miliónov dolárov. „Čiže táto oligarchizácia je veľmi negatívnym javom. Ja myslím, že je to cesta k likvidácii demokracie. Je to priamy vplyv oligarchov ako Elon Musk a ďalší na dianie vo svete,“ upozornil Hamžík.
Weiss súhlasil, že prepojenie ekonomickej a politickej moci predstavuje čoraz väčší problém. Musk podľa neho nezasahuje iba do technologických či hospodárskych otázok, ale jeho rozhodnutia môžu mať dosah aj na medzinárodné konflikty.
Donald Trump
Trumpova politika mení vzťahy s Európou aj postavenie Ukrajiny
Výrazná časť diskusie sa venovala vojne na Ukrajine a Trumpovmu prístupu k jej ukončeniu. Hamžík pripomenul prezidentov predvolebný sľub, že konflikt dokáže zastaviť do 24 hodín. Podľa neho však išlo o nereálne vyhlásenie, ktoré nezohľadňovalo skutočnú situáciu na bojisku ani postoje oboch strán. „Ani sa to nesnažil pochopiť. Proste nafukuje bubliny a klame ľudí veľkohubými vyjadreniami, ktoré ani nemôže naplniť. Proste to bolo nereálne,“ vyhlásil Hamžík.
Trumpovu politiku voči Ukrajine označil za nepredvídateľnú a v mnohých ohľadoch výhodnejšiu pre Rusko. Kritizoval aj návrhy na rokovania, pri ktorých podľa neho nebola dostatočne zohľadnená účasť samotnej Ukrajiny a Európy. „Jeho politika voči Ukrajine je nevypočítateľná. Dá sa dnes povedať, že je proruská. Že pomáha skôr Putinovi ako Ukrajine,“ povedal.
Weiss vníma Trumpov prístup k Ukrajine ako súčasť širšej zmeny americkej zahraničnej politiky. Podľa neho sa Spojené štáty vzďaľujú od tradičného spojenectva s Európou, ktoré bolo založené na spoločných hodnotách, historických väzbách a dlhodobých bezpečnostných záujmoch. Namiesto toho prezident presadzuje transakčný prístup. Vzťahy so spojencami vníma predovšetkým cez vzájomné výhody a očakáva, že partneri za americkú podporu poskytnú protihodnotu. Tento prístup sa podľa Weissa prejavuje aj vo vzťahu k NATO. Trump zároveň podľa neho podceňuje historické a bezpečnostné dôvody, pre ktoré Ukrajina odmieta pristúpiť na územné ústupky Rusku. Ukrajinci totiž nechcú prísť o svoju štátnu nezávislosť a ich postoj nemožno zmeniť jednoduchou obchodnou dohodou medzi veľmocami.
Bývalý diplomat preto považuje za dôležité, aby Európa dokázala vystupovať ako samostatný geopolitický aktér a nebola závislá od aktuálneho politického vedenia Spojených štátov. Hamžík sa vyjadril aj k možnosti obnovenia dodávok ruského plynu do Európy cez Ukrajinu, pričom sprostredkovateľom by mali byť Spojené štáty. Takýto model by podľa neho nemal podporiť Kyjev ani Európska únia. Hoci by mohol byť pre Slovensko z ekonomického hľadiska výhodný, z bezpečnostného a strategického pohľadu by predstavoval problém. „Toto nie je riešenie, ktoré by som považoval za reálne. Znamenalo by zradu Ukrajiny,“ vysvetlil Hamžík.
Zdôraznil, že pomoc Ukrajine nie je iba prejavom solidarity s napadnutou krajinou, ale súvisí aj s bezpečnosťou Slovenska a celej Európy. „My pomáhame Ukrajine, pretože tento konflikt ohrozuje aj nás. Ohrozuje Európu, ohrozuje Slovensko,“ dodal.
Obaja bývalí diplomati sa zhodli na potrebe posilňovania európskej spolupráce. Hamžík však zdôraznil, že samotné investície do obrany nebudú stačiť. Európa potrebuje aj hlbšiu politickú integráciu vrátane diskusie o spoločných daniach a ďalších oblastiach finančnej politiky. „Európa je slabá, je stále soft power. My potrebujeme, aby Európa bola hard power,“ vyhlásil Hamžík. Weiss pripomenul, že tlak Spojených štátov na väčšiu európsku zodpovednosť za vlastnú obranu nie je novým javom. Európska únia však podľa neho musí rozhodnúť, či bude naďalej závislá od toho, kto práve stojí na čele americkej administratívy, alebo posilní svoje vlastné schopnosti. Spojené štáty pritom naďalej zostávajú spojencom Európy v rámci Severoatlantickej aliancie. Výzvou však bude zabezpečiť, aby Európa dokázala čeliť bezpečnostným aj ekonomickým tlakom a vystupovať jednotne.
Celý rozhovor s bývalými diplomatmi Pavlom Hamžíkom a Petrom Weissom si môžete pozrieť v priloženom videu.