Štúdio 24: Čo čaká poslancov parlamentu po prestávke?

Približne 200 bodov a čas do polovice decembra

Pokračovanie parlamentnej schôdze je naplánované až do 18. decembra. Poslanci tak majú približne mesiac a pol na prerokovanie zvyšných bodov programu. Vzhľadom na ich množstvo však nie je isté, či sa podarí všetky stihnúť. Okrem samotných legislatívnych návrhov čakajú parlament aj nevyriešené návrhy na odvolanie ministrov. Pri nich bude potrebné vytvoriť priestor na rozpravu, čo môže rokovanie výrazne predĺžiť.

Ak bude chcieť vedenie parlamentu zrýchliť prijímanie zákonov, môže pristúpiť k predĺženiu rokovacích dní do večerných hodín alebo skráteniu obedňajších prestávok. Do programu navyše môžu pribudnúť ďalšie vládne návrhy vrátane legislatívy v skrátenom konaní. Nie je preto vylúčené, že schôdza potrvá aj dlhšie, než sa pôvodne plánovalo. Časť neprebratých bodov sa môže opäť presunúť na ďalšie rokovania. Situáciu komplikuje aj blížiaci sa predvolebný rok, počas ktorého sa očakáva menší počet parlamentných schôdzí.

Zmeny pre kajúcnikov môžu preveriť koalíciu

Jedným z významných bodov programu je návrh z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý prináša ďalšie zmeny pravidiel pre spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov. Legislatíva prichádza krátko po tom, ako Ústavný súd SR označil časť predchádzajúcej novely v tejto oblasti za protiústavnú. Išlo o úpravu, ktorá bola do zákona doplnená koncom minulého roka v rámci takzvaného horalkového zákona. Parlament ju vtedy schválil vo veľmi krátkom čase a opozícia následne napadla jej ústavnosť.

Prečítajte si tiež

Ústavný sud: Časť novely Trestného poriadku týkajúcej sa tzv. kajúcnikov je protiústavná

​Ministerstvo spravodlivosti a predstavitelia koalície tvrdia, že aktuálny návrh zohľadňuje nedostatky, na ktoré upozornil Ústavný súd. Opozícia však s ďalšími zmenami nesúhlasí a hovorí o opakovaných pokusoch presadiť úpravu pravidiel pre kajúcnikov. Niektorí opoziční predstavitelia spájajú legislatívnu iniciatívu aj s prebiehajúcim súdnym procesom podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Prijatie návrhu môže byť zároveň skúškou koaličnej väčšiny. Po návrate Tomáša Tarabu disponuje koalícia v parlamente 76 hlasmi. Na schválenie zákona tak potrebuje prakticky všetkých svojich poslancov. Stačí neprítomnosť jediného zákonodarcu a hlasovanie sa môže skomplikovať. Koalícia preto musí pred každým dôležitým hlasovaním počítať s tým, či má v rokovacej sále dostatok poslancov. Ak návrh nezíska potrebnú podporu, jeho opätovné predloženie môže byť možné až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Zmeny vo voľbe poštou zo zahraničia

Na programe sú aj dva návrhy týkajúce sa volebných pravidiel. Prvý pochádza z dielne ministerstva vnútra a okrem iného rieši možnosť skracovania volebného obdobia. Ide o tému, pri ktorej sa koaličné strany už v minulosti nedokázali zhodnúť. Hlas-SD sa ešte pred letnými prázdninami pokúšal presadiť zmenu ústavy týkajúcu sa referenda o skrátení volebného obdobia. Na jej schválenie však potreboval aj podporu opozície, ktorú nezískal. Nie je preto isté, či sa podarí nájsť dostatočnú zhodu ani pri aktuálnom návrhu.

Ďalšou diskutovanou zmenou je úprava hlasovania poštou zo zahraničia. Súčasný systém by podľa návrhu koalície mali nahradiť voľby na slovenských ambasádach a zastupiteľských úradoch. Takáto zmena však môže skomplikovať účasť Slovákov žijúcich v zahraničí. Nie všetci majú zastupiteľský úrad v dostupnej vzdialenosti a pre časť voličov by osobná cesta na ambasádu znamenala značnú časovú aj finančnú záťaž. Otázky vyvoláva aj praktická organizácia hlasovania, najmä zabezpečenie volebných komisií a kontrola priebehu volieb na jednotlivých zastupiteľských úradoch.

Prečítajte si tiež

Fico pripúšťa zmeny pri voľbe zo zahraničia. Hovorí o riziku manipulácie

Koalícia obhajuje zmenu potrebou zabezpečiť väčšiu transparentnosť a tajnosť hlasovania. Podľa jej predstaviteľov súčasná voľba poštou tieto požiadavky nemusí dostatočne spĺňať, keďže s hlasovacími lístkami by podľa nich mohlo dochádzať k manipulácii. Opozícia namieta, že doterajší systém fungoval roky a neexistujú oficiálne sťažnosti, ktoré by spochybňovali jeho priebeh. V diskusii sa objavili aj skoršie vyjadrenia predsedu poslaneckého klubu SNS Romana Michelka o tom, že koalícia si analyzovala, ktorým stranám prinášajú hlasy zo zahraničia najväčšiu podporu. Predstavitelia koalície takéto interpretácie následne odmietali.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť v priloženom videu.