Štúdio 24: Blanárova cesta do Moskvy nedáva absolútne žiadny zmysel, tvrdí Duleba

Trumpove ústupky podľa Dulebu otvorili cestu k rokovaniam

Rusko prejavilo ochotu obnoviť trojstranné rokovania so Spojenými štátmi a Ukrajinou o ukončení vojny. Podľa politológa Prešovskej univerzity a analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu zohrali rozhodujúcu úlohu nedávne kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa.

+50 fotiek

Donald Trump

Duleba poukázal na oznámený nákup 300-tisíc ton ruskej nafty a pozastavenie pripravovaného sprísnenia sankcií proti ruskej ekonomike. Práve tieto ústupky podľa neho vytvorili podmienky, za ktorých Moskva prejavila záujem o návrat k rokovaciemu stolu. „Stal sa absolútny opak. Rusko si podľa mňa ani nemohlo dovoliť ignorovať takúto ponuku, a preto sme svedkami toho, že ruská strana prejavila záujem o obnovenie trojstranných mierových rokovaní, teda Spojené štáty americké, Rusko a Ukrajina. Mali by sa uskutočniť v najbližších týždňoch, presný termín však ešte nie je jasný,“ uviedol Duleba.

Analytik predpokladá, že by sa rokovania mohli uskutočniť ešte pred novembrovým summitom skupiny G20. Zároveň upozornil na meniaci sa prístup amerického prezidenta k Ukrajine. Trumpove kritické vyjadrenia na adresu Volodymyra Zelenského podľa neho sprevádzali aj konkrétne opatrenia, ktoré komplikovali ukrajinské vojenské operácie. Spomenul obmedzenie fungovania systému Starlink či problémy so zdieľaním satelitných spravodajských informácií. Situácia sa však podľa jeho slov medzičasom zmenila a spolupráca bola obnovená.

Prečítajte si tiež

Trump a Putin spolu telefonovali: Kremeľ označil rozhovor za úprimný a konštruktívny

Ukrajina sa podľa neho svojich území nevzdala

Duleba v rozhovore reagoval aj na otázku možných územných ústupkov Ukrajiny. Zdôraznil, že vyjadrenia prezidenta Zelenského nemožno interpretovať ako súhlas s dobrovoľným odovzdaním okupovaných území Rusku. „Zelenskyj nepripustil to, že by sa Ukrajina mala dobrovoľne vzdávať svojich území. On len povedal jednu vec, že o územných otázkach sa môže rokovať iba na najvyššej úrovni. Čiže ak aj začnú nejaké rokovania na expertnej úrovni, bude sa rokovať o veciach, ale nie o územiach,“ vysvetlil. Ukrajinský prezident podľa neho presadzuje stretnutie na najvyššej úrovni za účasti Donalda Trumpa, Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského.

Duleba zároveň upozornil, že prípadné rokovania by sa nemali obmedziť iba na súčasnú frontovú líniu. Dôležité bude podľa neho diskutovať aj o budúcnosti európskeho bezpečnostného systému a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. V súvislosti s ruskými tvrdeniami o spoločnej identite Rusov a Ukrajincov poukázal na schopnosť Ukrajiny brániť svoju nezávislosť. „Ukrajina ukazuje, že má životaschopné inštitúcie, životaschopnú armádu. Ukrajinci vedia mobilizovať piaty rok, odolávajú obrovskej ruskej presile z hľadiska počtu ľudí a zbraní. Žiadny blitzkrieg sa nekonal, Ukrajina sa vie brániť a bráni sa veľmi účinne. Rusko má stále väčšie ekonomické problémy a platí stále väčšiu cenu za túto vojenskú agresiu,“ zdôraznil.

Prečítajte si tiež

Územia, o ktorých Kyjev hovorí, že o ne prišiel, boli odjakživa ruské, vyhlásil Putin

Kto by mal zastupovať Európu pri rokovaniach?

Jednou z otvorených otázok zostáva zastúpenie Európy pri prípadných mierových rokovaniach. Duleba považuje za nevyhnutné, aby európske krajiny mali pri rokovacom stole svojho predstaviteľa. Spomedzi spomínaných kandidátov by uprednostnil fínskeho prezidenta Alexandra Stubba. „Na prvom mieste by som dal fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, pretože bol prítomný pri všetkých rokovaniach, ktoré sa doteraz viedli za účasti európskej strany. Myslím si, že má najväčší prehľad zo všetkých spomínaných lídrov o tom, kde je tá agenda. Fíni sú oveľa citlivejší na ruskú tému a vnímajú Rusko ako svojho suseda komplexnejšie než niektorí ďalší lídri,“ povedal Duleba.

Za ďalšiu vhodnú kandidátku označil taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú. Za relevantné považuje aj ďalšie mená vrátane českého prezidenta Petra Pavla. Samotný politický predstaviteľ však podľa analytika nebude stačiť. Európa by mala vytvoriť aj odborný vyjednávací tím, ktorý by sa zapájal do rokovaní na expertnej úrovni. Na jeho príprave by sa podľa Dulebu mohla podieľať aj šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Prečítajte si tiež

Kto bude rokovať s Putinom o konci vojny? V hre je aj český prezident Petr Pavel

Mier nesmie znamenať iba zastavenie bojov

Duleba zdôraznil, že cieľom rokovaní musí byť dlhodobé usporiadanie bezpečnosti v Európe. Samotné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou podľa neho nemusí zabrániť ďalšiemu konfliktu. „Táto vojna by nemala skončiť iba nejakým rusko-ukrajinským prímerím. Mala by skončiť obnovou európskeho bezpečnostného poriadku. Mali by sme mať jasnú predstavu o tom, ako chceme riešiť kontrolu jadrových zbraní a ako chceme rekonštruovať zmluvu o konvenčných silách. Rusko musí byť súčasťou tohto systému a musia byť dohodnuté jasné pravidlá,“ uviedol.

Za dôležité označil obnovenie pravidiel kontroly jadrových zbraní, riešenie konvenčných ozbrojených síl a vytvorenie bezpečnostných mechanizmov, ktorých súčasťou by bolo aj Rusko. Bez takýchto dohôd by podľa neho hrozilo, že sa vojenský konflikt po určitom čase zopakuje.

Blanárovu cestu do Moskvy považuje za ekonomicky nezmyselnú

Výraznú časť rozhovoru venoval Duleba návšteve slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára v Moskve a obnoveniu fungovania slovensko-ruskej medzivládnej komisie. Šéf slovenskej diplomacie cestu odôvodňoval potrebou zabezpečiť energetické a hospodárske záujmy krajiny. Duleba však tento argument odmieta. Podľa neho sú skutočné ekonomické záujmy Slovenska spojené predovšetkým s členstvom v Európskej únii a prístupom na jej jednotný trh. „Kľúčové ekonomické záujmy Slovenskej republiky, to je Európska únia. Sme druhá krajina v poradí medzi členskými krajinami EÚ za Luxemburskom, ktorá najviac profituje z toho, že sme súčasťou jednotného trhu. Bez tohto trhu je to mínus 20 percent nášho HDP. To sú obrovské peniaze, ktoré vám nevie kompenzovať žiadny kontakt ani s Čínou, ani s Ruskom,“ povedal.

Prečítajte si tiež

Blanár odcestoval do Moskvy. Opozícia hovorí o vlastizrade a pokynoch z Ruska

Analytik poukázal aj na význam európskych fondov pri financovaní verejných investícií a rozvoji infraštruktúry. Zároveň spochybnil argument, že spolupráca s Ruskom zabezpečuje Slovensku lacnejšie energie. Pri rope pripomenul, že Slovnaft využíva aj alternatívne zdroje a podiel ruskej ropy podľa jeho slov predstavuje približne polovicu. V prípade zemného plynu hovoril o približne tretinovom podiele ruských dodávok. „Na našich pumpách vidíme, že tie ceny nie sú nižšie. Nie je to žiadna lacná ruská ropa, ktorá by nám uľahčovala život a šetrila peniaze. V prípade plynu dostávame plyn cez TurkStream, nie cez Ukrajinu. Žiadne bilaterálne rokovania s Ruskom to nezmenia. Je to ekonomický nezmysel,“ skonštatoval. Obnovenie bilaterálnej hospodárskej komisie preto označil za iracionálne z pohľadu slovenských ekonomických záujmov.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: „Lacná ruská ropa neexistuje,“ hovorí Karvašová. Uhrík má iný názor

Slovensko sa podľa analytika dostáva do konfliktu so spojencami

Duleba upozornil, že obnovenie spolupráce s Moskvou sa odohráva v čase, keď európski partneri považujú Rusko za významnú bezpečnostnú hrozbu. Pripomenul vyjadrenia nemeckého kancelára Friedricha Merza o ruských nepriateľských aktivitách a hybridných hrozbách. „Je to iracionálne z pohľadu kľúčových ekonomických záujmov Slovenskej republiky, lebo my sa dostávame do konfliktu s kľúčovými partnermi, od ktorých závisí naša prosperita a bezpečnosť. My teraz ideme spolupracovať s Ruskom, s vojenským agresorom, ktorý začal túto vojnu proti Ukrajine, pokračuje v nej a útočí na našich kľúčových spojencov,“ povedal Duleba.

Kriticky vníma aj ďalšie kroky spojené s návštevou Moskvy vrátane vojenských a diplomatických kontaktov. Podľa jeho názoru môžu tieto aktivity súvisieť aj s domácou politickou situáciou a blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Rétorika orientovaná na spoluprácu s Ruskom podľa neho oslovuje časť slovenských voličov.

Prečítajte si tiež

Premiér plánuje ďalšiu cestu do Moskvy. Minuloročná návšteva vyvolala ostrú kritiku

Môže sa Bratislava stať novým centrom ruskej diplomacie?

V závere rozhovoru sa Duleba vyjadril aj k tvrdeniam opozície, podľa ktorých by Rusko mohlo mať záujem o zvýšenie počtu svojich diplomatov na Slovensku. Analytik túto možnosť spojil so zmenenou politickou situáciou v Maďarsku. Budapešť podľa neho v minulosti slúžila ako významné centrum pôsobenia ruskej diplomacie v Európe. „Museli veľa diplomatov stiahnuť z Budapešti, keďže tam bolo po parlamentných voľbách najviac ruských diplomatov, úplne nepomerne k počtu obyvateľov Maďarska. Budapešť bola takým centrom pôsobenia ruskej diplomacie v európskych krajinách. Zrejme nemajú kam tých diplomatov dať, tak možno by bolo vhodné presunúť ich z Budapešti do Bratislavy,“ uviedol Duleba.

Bratislava by sa tak podľa jeho úvah mohla stať ďalším významným miestom pôsobenia ruskej diplomacie a jej aktivít voči Európskej únii. Nejde však o potvrdený plán Moskvy. Obnovenie spolupráce s Ruskom podľa Dulebu vyvoláva otázky nielen o ekonomickom prínose pre Slovensko, ale aj o jeho zahraničnopolitickom smerovaní a vzťahoch s európskymi spojencami.