Štúdio 24: Padne Vučičov režim? Srbsko čakajú voľby, historik hovorí o veľkej výzve

Srbsko čakajú v nedeľu (25. 10.) predčasné parlamentné voľby, ktoré môžu zásadne ovplyvniť politickú budúcnosť krajiny. Po takmer dvoch rokoch protivládnych protestov sa o návrat k moci v pozícii premiéra usiluje bývalý prezident Aleksandar Vučič. Jeho Srbskú pokrokovú stranu vyzýva kandidátka podporovaná študentským hnutím. O šanciach oboch táborov a možných dôsledkoch hlasovania hovoril v relácii Štúdio 24 historik a balkanista Boris Moskovič.

+7 fotiek

Protesty v Belehrade pred voľbami

Vučič sa vzdal prezidentskej funkcie, o moc však bojuje ďalej

Predčasné voľby sú vyústením dlhodobého napätia v srbskej spoločnosti. Protesty vypukli po tragédii z novembra 2024, keď sa na železničnej stanici v Novom Sade zrútil betónový prístrešok. Nešťastie si vyžiadalo 16 obetí a vyvolalo rozsiahle demonštrácie, ktorých účastníci obviňovali vládu z korupcie a požadovali politické zmeny. Aleksandar Vučič napokon odstúpil z prezidentskej funkcie a vyhlásil predčasné parlamentné voľby. Podľa Moskoviča však tento krok nemusí znamenať jeho odchod z politického života. Naopak, môže ísť o spôsob, ako si udržať rozhodujúci vplyv.

Historik pripomenul, že Srbsko nemá klasický prezidentský systém. Vučič tak môže prezidentský úrad prenechať svojmu spojencovi a sám sa uchádzať o zostavenie vlády. „Tie právomoci, to znamená mocenské oťaže, si môže bez akýchkoľvek väčších komplikácií previesť na ten premiérsky post,“ vysvetlil Moskovič.

Prečítajte si tiež

Do Belehradu dorazili tisíce demonštrantov. Študenti pred voľbami mobilizujú Srbsko

Študentské hnutie chce zmenu, jeho vládnutie by však bolo skúškou

Najväčším vyzývateľom Vučičovej Srbskej pokrokovej strany je kandidátka Študenti víťazia, ktorá vznikla z protivládneho protestného hnutia. Jej cieľom je ukončiť dlhoročnú dominanciu súčasnej vládnej garnitúry. Podľa Moskoviča je zaujímavé aj zloženie kandidátky. Študentské hnutie odmieta aktívnych členov Vučičovej strany, ale aj ďalších politických strán. Na kandidátke by sa nemali nachádzať ani samotní aktívni študenti. Priestor dostávajú osobnosti verejného života, univerzitní profesori či odborníci.

Týmto prístupom chcú študenti podľa historika ukázať, že im nejde o vlastné politické kariéry ani o získanie funkcií. Moskovič však upozornil, že prípadný volebný úspech by pre hnutie znamenal iba začiatok ďalšej náročnej etapy. Jeho program podľa neho zatiaľ obsahuje najmä všeobecné požiadavky na právny štát, transparentnosť a férovosť, pričom konkrétne predstavy o vládnutí zostávajú menej zreteľné. „Vlastne nevieme, čo od nich konkrétne očakávať, pretože samozrejme tí jednotliví kandidáti sú názorovo dosť, povedzme, pestrí,“ uviedol historik.

Výzvou by podľa neho bolo aj fungovanie štátu po viac ako desaťročí dominancie Srbskej pokrokovej strany. Tá si počas svojho pôsobenia vybudovala výrazný vplyv nielen na politické inštitúcie a médiá, ale aj na štátne podniky a hospodársky život krajiny.

O výsledku môžu rozhodnúť posledné dni kampane

Predvolebné prieskumy podľa moderátorky relácie tesne favorizujú Vučičovu stranu, zatiaľ čo podpora študentského hnutia rastie. Moskovič sa však nedomnieva, že výsledok v posledných dňoch rozhodnú konkrétne programové témy. Oveľa väčší význam môžu mať nečakané udalosti, prípadné incidenty či odhalenia, ktoré by mohli ovplyvniť náladu voličov. „Skôr si myslím, že vzhľadom na to, že máme do volieb ešte nejaké tri dni, budú skôr rozhodovať konkrétne udalosti,“ uviedol Moskovič. Podľa neho môže tesne pred hlasovaním dôjsť k incidentu, ktorý zvýhodní jednu alebo druhú stranu. „Ale nečakám, že sa to odohrá na pôdoryse nejakých programových stretov alebo nejakých úplne veľkých tematických rozbrojov,“ dodal.

Historik zároveň upozornil na rozsiahly mobilizačný aparát Srbskej pokrokovej strany. Ten jej podľa neho umožňuje oslovovať a aktivizovať priaznivcov vrátane srbských občanov žijúcich v susednej Bosne a Hercegovine. Pokiaľ ide o férovosť hlasovania, Moskovič nepredpokladá opakovanie jednoznačného falšovania volebných výsledkov známeho z deväťdesiatych rokov. Upozorňuje však na spôsoby, akými môže vládny tábor ovplyvňovať a mobilizovať svojich voličov.

Samotný Vučič podľa historika verejne očakáva výrazné víťazstvo svojej strany a možnosť zostaviť väčšinovú vládu. Prípadná porážka by tak znamenala zásadný obrat v politickom vývoji krajiny. Moskovič považuje za dôležitú otázku aj to, či by študentské hnutie dokázalo po prípadnom úspechu prekonať vnútorné názorové rozdiely a premeniť protestnú energiu na fungujúcu politickú alternatívu.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.