13°
Bratislava
Štúdio 24: Albánsko sa búri, nepokoje trvajú
Štúdio 24: Albánsko sa búri, nepokoje trvajú
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Ďalší deň protestov zachvátil Albánsko a predovšetkým hlavné mesto Tirana, kde sa odohrávajú tie najväčšie demonštrácie a strety s bezpečnostnými zložkami. O situácii vás priamo z Tirany informoujeme vďaka tomu, že tam je Branislav Ondrášik, odborník a aktívny pozorovateľ diania v zahraničí. Aktuálne udalosti priblížil v relácii Štúdio 24.
Protesty sprevádzajú požiare aj tvrdé policajné zásahy
Podľa Ondrášika sa utorkové demonštrácie začali už dopoludnia, keď univerzitní pedagógovia verejne vyjadrili podporu protestujúcim študentom. Zároveň upozornili na postup polície, ktorý považujú za neprimeraný.
Protestné zhromaždenia sa následne presunuli k sídlu premiéra a ďalším štátnym inštitúciám. Najvýraznejšie strety sa odohrávali v okolí ministerstva školstva, kde polícia opakovane nasadila vodné delá a slzný plyn.
Ondrášik opísal poškodené budovy, vyhorené autobusové zastávky aj úseky ciest, z ktorých demonštranti vytrhali dlažobné kocky a hádzali ich na policajtov.
Ondrášik pocítil zásah na vlastnej koži
Zásahy bezpečnostných zložiek pocítil aj osobne. Počas pohybu v uliciach ho zasiahol slzný plyn aj voda z vodného dela. Podľa jeho pozorovaní však násilie nevychádza iba z jednej strany. Niektorí demonštranti aktívne vyhľadávajú konflikty a útočia na policajtov. Zároveň bol svedkom situácií, keď bezpečnostné zložky zasiahli aj ľudí, ktorí sa do stretov nezapájali.
Ako príklad uviedol použitie vodného dela, ktoré podľa neho zasiahlo cyklistov na chodníku aj ľudí nachádzajúcich sa pri kaviarni.
Zranených ošetrujú dobrovoľníci priamo v uliciach
Pomoc účastníkom protestov poskytujú aj dobrovoľní lekári a zdravotníci. Podľa informácií, ktoré Ondrášik získal priamo na mieste, ich v uliciach pôsobí približne päťdesiat.
Ošetrujú najmä ľudí zasiahnutých slzným plynom, vodnými delami či ďalšími prostriedkami používanými pri policajných zásahoch. „Tých zranených je veľmi veľa,“ priblížil Ondrášik vyjadrenia zdravotníkov.
Dobrovoľní zdravotníci sa podľa Ondrášika obávajú možných postihov. Niektorí preto nechcú zverejňovať svoje mená. Ak je potrebná nemocničná starostlivosť, podľa jeho informácií uprednostňujú súkromné zariadenia pred štátnymi nemocnicami.
V uliciach sú tisíce ľudí, premiér odstúpiť nechce
Protesty v Albánsku podľa Ondrášika trvajú približne štyri až päť mesiacov, pričom aktuálna vlna násilností sa výrazne vystupňovala v posledných dňoch.
Hlavnou požiadavkou protestujúcich zostáva odstúpenie premiéra Ediho Ramu. Demonštranti ho obviňujú z korupcie a prepojenia s oligarchami. Ide však o tvrdenia účastníkov protestov, nie o závery nezávislého vyšetrovania.
Ondrášik nevidí zo strany predsedu vlády ochotu ustúpiť ani začať zásadný dialóg s protestným hnutím. Podľa neho premiér počas posledného týždňa nevyužil príležitosť stretnúť sa s predstaviteľmi demonštrantov a hľadať spoločné riešenie. „Ja by som očakával možno ešte väčšiu eskaláciu,“ povedal.
Nezamestnanosť mladých a drahý život prehlbujú frustráciu
V rozhovore zazneli aj údaje o nezamestnanosti, ktorá má v Albánsku presahovať osem percent. Medzi mladými ľuďmi podľa moderátorky dosahuje približne dvadsať percent.
Ondrášik upozornil, že problémom nie je iba samotná nezamestnanosť, ale aj rozdiel medzi príjmami obyvateľov a životnými nákladmi. Ceny podľa neho rastú podobne ako v ďalších európskych krajinách, no albánske mzdy zostávajú výrazne nižšie.
Odborník zdôraznil, že protestujúci, s ktorými sa rozprával, si ďalšie násilnosti neželajú. Ich cieľom je podľa neho dosiahnuť zmenu, ktorá by im umožnila vrátiť sa k bežnému životu.
Vstup do Európskej únie považujú Albánci za nádej
Dôležitou témou zostáva aj európska budúcnosť Albánska. Ondrášik pripomenul, že vstup do Európskej únie má medzi obyvateľmi krajiny mimoriadne silnú podporu. Podľa jeho odhadu členstvo v Únii podporuje viac než deväťdesiat percent Albáncov.
Premiér Edi Rama podľa neho predstavil rok 2030 ako možný termín vstupu krajiny do EÚ. Pre mnohých obyvateľov predstavuje európska integrácia nádej na hospodárske zlepšenie, stabilizáciu pomerov a návrat ľudí, ktorí odišli pracovať do zahraničia.
Protestujúci však podľa Ondrášika očakávajú aj výraznejšiu reakciu európskych inštitúcií na súčasnú situáciu. Hoci spomenul vyjadrenia Európskeho parlamentu, podľa jeho pozorovaní časť demonštrantov považuje reakciu Európskej únie za nedostatočnú.
