Štúdio 24: Násilnosti vo Francúzsku môžu podľa Jančoka znamenať debakel ľavice

Pokojné študentské protesty prerástli do násilia

Jančok vysvetlil, že protesty pôvodne organizovali dve ľavicovo orientované študentské združenia. Ich účastníci upozorňovali najmä na podmienky štúdia, výšku štipendií či fungovanie školského systému.

Situácia sa podľa neho vyhrotila až po tom, ako sa k demonštráciám pridali ďalšie skupiny vrátane radikálnych jednotlivcov, ktorí začali ničiť majetok a útočiť na policajtov. Pripomenul, že Francúzi majú dlhú tradíciu občianskych združení, odborových organizácií a verejných zhromaždení. Väčšina z nich podľa jeho skúseností prebieha pokojne.

Prečítajte si tiež

Francúzsko po násilných protestoch zaviedlo zákaz vychádzania. Polícia zadržala viac ako 2 500 ľudí

Súčasnú intenzitu násilia však označil za mimoriadnu. Priznal, že podobne vyhrotené udalosti vo Francúzsku už dlhší čas nezažil. Za organizovaním pôvodných protestov vidí predovšetkým ľavicové študentské organizácie. Ich aktivity zároveň spája s blížiacimi sa politickými súbojmi. „Motív je čisto politický,“ vyhlásil Jančok.

Pravica sa podľa Jančoka výrazne posilňuje

Odborník je presvedčený, že násilné nepokoje môžu mať pre francúzsku ľavicu opačný účinok, než aký očakávala. Podľa jeho hodnotenia sa politická scéna vo Francúzsku v posledných rokoch výrazne mení. Kým v minulosti mali silné postavenie najmä ľavicové a liberálne prúdy, v súčasnosti podľa neho rastie podpora konzervatívnych a pravicových politikov.

Spomenul Marine Le Penovú, ale aj ďalších predstaviteľov pravicového politického spektra, ktorí podľa neho získavajú čoraz väčšiu pozornosť verejnosti. Jančok tvrdí, že násilnosti môžu tento trend ešte urýchliť. Poukázal pritom aj na poškodzovanie historických budov a verejného majetku, ktoré podľa neho vyvoláva silnú negatívnu reakciu obyvateľov.

Prečítajte si tiež

Francúzsko v plameňoch: Vyhláste výnimočný stav a dajte polícii väčšiu moc, žiadajú politici

„Ak to takto pôjde ďalej, ešte ak budú takto pokračovať, tak to bude obrovský debakel socialistov, komunistov a celej liberálno-ľavicovej špičky vo Francúzsku,“ uviedol.

Zároveň zdôraznil, že nejde iba o súboj medzi súčasným prezidentom a jeho odporcami. Výsledok politického zápasu podľa neho ovplyvní širšie smerovanie krajiny. „Tu sa rozhoduje o budúcnosti Európy,“ povedal.

Macron odmietol demisiu ministra vnútra

Protesty majú aj bezprostredné politické dôsledky. V relácii zaznelo, že minister vnútra Laurent Nuñez ponúkol svoju demisiu, prezident Emmanuel Macron ju však neprijal.

Jančok vysvetlil, že podávanie demisie v prípade závažných udalostí patrí k francúzskej politickej kultúre. Odmietnutie odstúpenia ministra preto vníma ako rozhodnutie prezidenta pokračovať v riešení krízy so súčasným vedením rezortu.

Nevylúčil pritom ani prijatie ďalších mimoriadnych bezpečnostných opatrení. Pripomenul, že Francúzsko už v minulosti pristúpilo k vyhláseniu výnimočného stavu, napríklad počas bezpečnostných kríz a teroristických útokov.

Súčasné nepokoje však nepovažuje výlučne za problém Macronovej vlády. Podľa neho ide o súčasť širšieho politického zápasu, ktorý sa bude stupňovať pred prezidentskými voľbami.

Prečítajte si tiež

Francúzske školstvo v plameňoch: Študentské protesty naberajú na sile, pridala sa aj Greta Thunbergová

Nespokojnosť strednej vrstvy môže vyvolať ďalšie protesty

Okrem politického súperenia upozornil Jančok aj na ekonomické problémy, ktoré podľa neho stoja za rastúcou frustráciou časti francúzskej spoločnosti. Podľa Jančoka sa vo Francúzsku čoraz výraznejšie prejavuje rozdiel medzi bohatšími obyvateľmi a ľuďmi, ktorí majú problém udržať si doterajší životný štandard.

Práve ekonomická nespokojnosť by podľa neho mohla viesť k ďalšej vlne demonštrácií, ktorá už nemusí byť priamo spojená so študentskými organizáciami ani s konkrétnymi politickými stranami.

Odborník preto predpokladá, že Francúzsko môže v nasledujúcom období čeliť viacerým protestným prúdom s odlišnými požiadavkami.

Migrácia zostáva citlivou témou

V rozhovore sa otvorila aj otázka prisťahovalectva a integrácie obyvateľov s migračným pôvodom.

Moderátorka pripomenula kritické vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa a viceprezidenta J. D. Vancea, ktorí podľa jej slov spájali nepokoje aj s nezvládnutou integráciou prisťahovalcov.

Jančok upozornil na sociálne a demografické zmeny na predmestiach veľkých francúzskych miest. Podľa jeho názoru sa v niektorých lokalitách vytvorili uzavretejšie komunity, v ktorých môže dochádzať k napätiu medzi náboženskými pravidlami a zákonmi republiky.

Zároveň však odmietol pripisovať zodpovednosť za násilie celej arabskej alebo moslimskej komunite. Ako príklad fungujúceho spolužitia spomenul aj vlastné skúsenosti zo štúdia vo Francúzsku, kde spolu pôsobia ľudia rôzneho pôvodu a vierovyznania.

Prečítajte si tiež

Francúzsko v plameňoch: Historická radnica sa zrútila

Za zásadnú otázku považuje schopnosť štátu zabezpečiť rešpektovanie spoločných pravidiel bez ohľadu na pôvod jednotlivých obyvateľov.

Hrozí Francúzsku občianska vojna?

Odborník takýto vývoj priamo nepredpovedal. Zdôraznil, že krajina má dlhoročné skúsenosti s rozsiahlymi protestmi aj s mobilizáciou bezpečnostných zložiek.

Podľa neho je dôležité uvedomiť si, že napriek dramatickým záberom z niektorých ulíc pokračuje vo veľkej časti Francúzska bežný život. Ako príklad uviedol vysokú návštevnosť významných parížskych pamiatok vrátane Louvru a katedrály Notre-Dame.

Súčasne však priznal, že intenzita násilia predstavuje pre bezpečnostné zložky vážnu výzvu. Za obzvlášť znepokojujúce považuje prípady, keď sa obeťami útokov stávajú aj ľudia, ktorí sa na demonštráciách vôbec nezúčastňujú.

Nevylúčil, že situácia môže ešte eskalovať, no verí, že francúzske úrady dokážu ďalšiemu zhoršovaniu zabrániť.