13°
Bratislava
Štúdio 24: Odborník Ondrášik o protestoch v Albánsku, ktoré sa začali aj pre projekty Trumpovej rodiny
Štúdio 24: Odborník Ondrášik o protestoch v Albánsku, ktoré sa začali aj pre projekty Trumpovej rodiny
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Demonštrácie organizované študentmi, poháňané hnevom nad vnímanú korupciou vo vláde, nedostatkom pracovných miest a nízkou úrovňou vzdelávania, zachvátili počas uplynulého týždňa centrum metropoly Tirana a rozšírili sa aj do ďalších miest. Sú to skutočné motívy k protestom? Alebo je Albánsko ďalšou krajinou, ktorá dopláca na pokračujúci trend násilia, ktorý sledujeme v poslednom období aj z iných kútov Európy? Aj na tieto otázky odpovedal odborník na zahraničné vzťahy Branislav Ondrášik.
Protesty sa začali pokojne, situácia sa však vyostrila
Protivládne demonštrácie sa podľa Ondrášika začali už na prelome mája a júna. Spočiatku prebiehali prevažne pokojne a do ulíc Tirany prilákali desaťtisíce ľudí. V posledných týždňoch však napätie výrazne vzrástlo.
Protestujúci útočili na vládne budovy, podpaľovali objekty a hádzali dlažobné kocky na policajtov. Bezpečnostné zložky proti demonštrantom zasahovali aj slzotvorným plynom či vodnými delami. „Tieto protesty boli celý čas veľmi pokojné a veľmi sa to zradikalizovalo a eskalovalo posledné týždne,“ uviedol Ondrášik.
Za hlavné príčiny nespokojnosti označil dlhodobé sociálne a ekonomické problémy, nedostupnosť kvalitného vzdelania, bytovú krízu a obavy mladých ľudí o budúcnosť.
Hoci významnú časť protestujúcich tvoria študenti, nespokojnosť podľa neho zasahuje celú spoločnosť. „Je to sociálna kríza školstva, či si môžu dovoliť dobré školy, aké sú tie školy. Samozrejme, bytová kríza a celkovo tá kríza spojená s tým, ako ťažko, náročne a draho sa žije a či tí ľudia vidia budúcnosť,“ vysvetlil.
Nespokojnosť vyvolali aj developerské projekty
Jedným z impulzov protestov boli podľa Ondrášika aj plánované developerské projekty spájané s rodinou amerického prezidenta Donalda Trumpa. Časť obyvateľov ich vnímala ako symbol rastúceho vplyvu bohatých investorov na budúcnosť krajiny. „Jeden z tých základných sloganov aj tých prvých protestov od mája, júna a júla bol, že Albánsko nie je na predaj,“ priblížil odborník.
Ondrášik, ktorý Albánsko počas protestov navštívil už tretíkrát, upozornil aj na výhrady voči policajným zásahom. Podľa jeho slov sa objavili obvinenia z neprimeraného použitia sily aj voči ľuďom, ktorí sa násilností nedopúšťali. „Väčšina z nich je aj teraz mierumilovných,“ zdôraznil v súvislosti s demonštrantmi.
Zároveň pripustil, že polícia musí zasiahnuť proti tým, ktorí podpaľujú budovy alebo ohrozujú bezpečnosť. Otázkou však podľa neho zostáva primeranosť zásahov voči pokojným účastníkom protestov.
Nepokoje môžu skomplikovať vstup Albánska do Európskej únie
Albánsko sa usiluje o členstvo v Európskej únii do roku 2030. Podľa Ondrášika však súčasná situácia môže tento proces skomplikovať, najmä vzhľadom na pretrvávajúce problémy s korupciou a právnym štátom. „Samozrejme, že môžu narušiť. A potom to môže narušiť aj to, ako sa im darí uzatvárať tie jednotlivé kapitoly, ako právny štát,“ reagoval na otázku o možných dôsledkoch protestov pre európsku integráciu.
Odborník predpokladá, že Brusel vývoj pozorne sleduje. Európska únia má podľa neho záujem podporovať integráciu balkánskych krajín, zároveň však musí prihliadať na plnenie požadovaných reforiem. „Pokiaľ sa neurobia zásadnejšie reformy, napríklad čo sa týka korupcie, tak to samozrejme môže ten vstup skomplikovať,“ upozornil.
Ondrášik zároveň uviedol, že viacerí Albánci, s ktorými sa rozprával, očakávajú od európskych inštitúcií výraznejšiu podporu práva na pokojné protesty.
Premiér Edi Rama odmieta odstúpiť
Demonštranti požadujú odchod dlhoročného premiéra Ediho Ramu, ktorý však podľa Ondrášika zatiaľ neprejavil ochotu ustúpiť ich požiadavkám. Napätie navyše sprevádzajú tvrdšie vyjadrenia vlády a avizované prísnejšie postihy účastníkov násilností. „On ho odmieta a drží sa to už niekoľko mesiacov, lebo tieto protesty boli pomerne masívne, pomerne veľké a neurobil absolútne žiadne ústupky smerom k protestujúcim a ich požiadavkám,“ povedal Ondrášik o premiérovom odmietaní rezignácie.
Podľa odborníka však nemožno vylúčiť, že ďalšia eskalácia situáciu zmení. Pripomenul pritom, že Albánsko má skúsenosti aj s rozsiahlymi nepokojmi z 90. rokov. „Môžu nastať pomerne dramatické zmeny aj relatívne rýchlo a zatiaľ nevidíme nijakú politickú vôľu zo strany vlády, že by sa chystala nejakým spôsobom ustupovať,“ upozornil.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
