BRATISLAVA / V Albánsku rastú protesty proti plánovanému luxusnému rezortu za 1,6 miliardy dolárov, za ktorým stojí investičná spoločnosť Jareda Kushnera, zaťa amerického prezidenta Donalda Trumpa. Kritici upozorňujú na možné ohrozenie vzácneho prírodného územia, nedostatok transparentnosti aj chýbajúcu verejnú diskusiu. O téme diskutovala moderátorka Mária Ölvedyová s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Z ochranárskej témy sa stal politický spor

Podľa Strážaya má kauza niekoľko rozmerov. Najviditeľnejšou je environmentálna rovina, keďže plánovaná výstavba sa dotýka vzácnej prírodnej rezervácie a migračného koridoru sťahovavých vtákov.

„Tá environmentálna je aktuálne najviditeľnejšia a to znamená, že či má právo investor, ktorý prichádza zo zahraničia, naozaj vstúpiť a takpovediac ohradiť si pre seba a pre svojich budúcich klientov časť takej vzácnej prírodnej rezervácie,“ vysvetlil analytik.

​Podľa neho sa zároveň otvárajú otázky transparentnosti rozhodovania, udeľovania výhod investorom či možných korupčných rizík. Problematické podľa kritikov zostáva aj to, že o projekte neprebehla dostatočná verejná diskusia.

Téma sa navyše prelína s domácou politikou. Albánsko je podľa Strážaya dlhodobo polarizované medzi stúpencov premiéra Ediho Ramu a opozíciu. Protesty tak postupne prerástli rámec ochrany životného prostredia a stali sa aj politickou otázkou.

Môže projekt skomplikovať vstup do Európskej únie?

Albánsko patrí medzi najvážnejších kandidátov na vstup do Európskej únie na západnom Balkáne a ambíciou vlády je uzavrieť prístupové rokovania v najbližších rokoch. Práve preto môže byť spor o rezort citlivý.

„Vyvoláva otázky, že či Albánsko v podstate napríklad v tejto otázke, alebo v tomto klastri, ktorý je zameraný na životné prostredie, klimatickú zmenu, či bude schopné naozaj garantovať taký vývoj, ktorý by bol zlučiteľný so štandardmi a požiadavkami Európskej únie,“ upozornil Strážay.

Kritiku vyvoláva aj plánované využitie ostrova Sazan, ktorý mal v minulosti strategický význam ako vojenská základňa. Podľa analytika sa objavujú otázky, či je vhodné odovzdať takéto územie zahraničným investorom.

Premiér Rama pritom ešte nedávno tvrdil, že projekt musí prejsť, pokiaľ bude vo funkcii. V posledných dňoch však svoju rétoriku zmiernil a pripustil ďalšie analýzy a diskusiu o investícii.

​Investícia verzus ochrana prírody

Albánsko podľa Strážaya prirodzene vidí svoju budúcnosť aj v cestovnom ruchu. Krajina disponuje dlhým pobrežím a každoročne láka čoraz viac turistov vrátane Slovákov. Otázkou však zostáva, akou cestou sa chce rozvíjať. Kritici upozorňujú, že luxusný rezort môže obmedziť prístup verejnosti do oblasti a zmeniť charakter územia.

„Otázka je, ako ho využiť a či teda umožniť zahraničným investorom postaviť naozaj tie reálne ploty, ktoré zamedzia vstupu do tejto oblasti nielen albánskym občanom, ale aj iným turistom, ktorí nebudú dostatočne bonitní,“ povedal Strážay.

Premiér už zmierňuje rétoriku

Protesty, ktoré dostali názov „revolúcia plameniakov“, podľa analytika ukázali, že vláda bude musieť s kritikmi komunikovať. Za dôležitý považuje fakt, že Rama v priebehu niekoľkých dní zmenil tón a pripustil potrebu dialógu.

„Už samotný fakt, že v priebehu niekoľkých dní premiér Rama zmenil rétoriku zásadným spôsobom a teda uznal potrebu nejakého dialógu práve s týmito kritikmi, napovedá, že jeho záujmom prvoradým bude doviesť krajinu úspešne k členstvu v Európskej únii,“ uviedol Strážay.

Podľa neho sa preto nedá vylúčiť, že vláda nakoniec niektoré svoje plány prehodnotí. V dlhodobom horizonte môže byť pre Albánsko výhodnejšie zachovať jedinečné prírodné územie a vyhnúť sa sporu, ktorý by mohol skomplikovať jeho európske ambície.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.