Štúdio 24: Nemalo by byť dozvukom predchádzajúcich sérií, povedal Madarás o novom zemetrasení

Zemetrasenie vzniklo v malej hĺbke

Zem sa na východnom Slovensku triasla v pondelok približne o pol ôsmej večer. Po manuálnom spresnení stanovili vedci magnitúdu zemetrasenia na 2,1. Hypocentrum, teda miesto vzniku otrasu pod zemským povrchom, sa nachádzalo v hĺbke približne dvoch kilometrov.

„Išlo o plytké zemetrasenie v malej hĺbke, preto bolo aj dosť výrazne pocítené,“ vysvetlil odborník na seizmickú aktivitu Madarás. Oblasť má so zemetraseniami skúsenosti.

Prečítajte si tiež

Môže sa zemetrasenie na východe Slovenska zopakovať? Odborník vysvetľuje, aké je riziko

Dňa 9. októbra 2023 zasiahlo východ Slovenska silné zemetrasenie, ktoré podľa Madarása patrilo k najsilnejším zaznamenaným na našom území minimálne za posledných sto rokov.

Aktuálne otrasy však podľa odborníka nemožno považovať za dotras vtedajšieho zemetrasenia. Dotrasy sa zvyčajne objavujú počas dní, týždňov alebo prvých mesiacov po hlavnom otrase.

„Toto zemetrasenie by nemalo byť nijakým dozvukom alebo dotrasom tých predchádzajúcich sérií zemetrasení, ale zrejme ide o nový jav. Možno na nejakom podobnom segmente zlomu, ktorý sa tu nachádza,“ uviedol Madarás.

Prečítajte si tiež

V okolí Pakostova sa triasla zem. Zemetrasenie malo magnitúdu 2,1

Seizmická aktivita môže pokračovať

To, že pondelkové zemetrasenie nebolo dotrasom spred troch rokov, podľa odborníka neznamená, že sa oblasť úplne upokojila. Vedci očakávajú, že seizmická aktivita sa tam môže prejavovať aj v ďalších rokoch. Madarás ako príklad uviedol silné zemetrasenie pri Komárne v 18. storočí. Aj po ňom zostávala daná oblasť seizmicky aktívna dlhé obdobie.

V prípade východného Slovenska môže podľa neho ísť o niekoľko rokov, počas ktorých sa môžu objavovať ďalšie zemetrasenia. Otázkou zostáva ich sila. Tú však vedci vopred určiť nedokážu. „Zatiaľ môžeme len predpokladať, že teda snáď nebude táto súčasná vlna nejaká silnejšia alebo väčšia, ako bola tá predchádzajúca. Z takej štatistiky ono to tak vyplýva, že už by to nemalo byť, ale napriek tomu sa nedá úplne vylúčiť, že nejaký podobný jav sa tu môže v blízkej budúcnosti ešte zopakovať,“ povedal Madarás.

Prečítajte si tiež

V okolí Šamorína zaznamenali zatiaľ najsilnejší dotras februárového zemetrasenia

Otrasy pocítili desiatky obyvateľov

Hoci magnitúda 2,1 predstavuje relatívne slabé zemetrasenie, obyvatelia v okolí epicentra ho podľa hlásení pocítili pomerne výrazne. Ústav vied o Zemi SAV evidoval do utorkového popoludnia viac ako 70 vyplnených makroseizmických dotazníkov. Hlásenia pochádzali najmä z bezprostredného okolia epicentra.

Dôvodom výrazného pocítenia otrasov bola podľa Madarása predovšetkým malá hĺbka, v ktorej zemetrasenie vzniklo. „Práve tá plytká hĺbka vzniku toho zemetrasenia spôsobila to, že bolo aj pri takejto relatívne malej veľkosti zemetrasenie naozaj pocítené dosť výrazne obyvateľmi,“ vysvetlil.

Niektorí ľudia podľa hlásení dokonca vybehli zo svojich domov na ulicu. Ich reakciu mohla ovplyvniť aj skúsenosť so silným zemetrasením z roku 2023 a následnými otrasmi. Škody po pondelkovom zemetrasení však vedci zatiaľ neevidujú.

Prečítajte si tiež

Juh Maďarska zasiahlo zemetrasenie, obyvatelia ho necítili

Východ Slovenska je seizmicky aktívny

Príčina otrasov súvisí podľa Madarása s geologickou stavbou východného Slovenska. Ide o tektonicky zložité územie, kde sa stretáva niekoľko veľkých geologických jednotiek a nachádzajú sa tam aj aktívne zlomy. „Východ Slovenska je z geologického a tektonického hľadiska veľmi zložitým územím, kde sa stýka niekoľko veľkých tektonických jednotiek a máme tam takisto aj súčasnú, to znamená recentnú aktivitu zlomov,“ uviedol odborník.

Vedci preto oblasť intenzívne skúmajú. V teréne využívajú rôzne geofyzikálne metódy a sledujú napríklad aj radónové emanácie na aktívnych zlomoch. Výskum sa nezameriava iba na samotné otrasy, ale aj na ich možné príčiny a budúce dôsledky.

Viac sa dozviete vo videu.