Štúdio 24: O zložení novej švédskej vlády budú rozhodovať červené čiary, myslí si odborník
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Švédsko čakajú náročné rokovania o zostavení vlády. Neúplné výsledky nedeľňajších parlamentných volieb ukazujú tesný náskok stredoľavej opozície pred pravicovým vládnym blokom. O tom, kto bude zostavovať novú vládu, však ešte rozhodnuté nie je. Situáciu si v Štúdiu 24 zhodnotil moderátor Ivan Janda s politológom a dekanom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislavom Kováčikom.
Švédsky volebný systém je podľa Kováčika unikátny pre svoju vysokú mieru proporcionality, ktorá verne prenáša názory verejnosti do zloženia parlamentu. Okrem 4-percentnej hranice pre vstup do parlamentu umožňuje špecifická výnimka získať mandáty aj stranám s vyše 12 percentami v niektorom z veľkých volebných obvodov.
Pre Švédsko je tiež typické, že všetky typy volieb – parlamentné, regionálne a miestne – sa konajú v jeden deň, a to každé štyri roky v druhú septembrovú nedeľu. Tento systém prispieva k tradične vysokej volebnej účasti, ktorá sa aj v súčasných voľbách pohybuje okolo 80 percent, čo je jedno z najvyšších čísiel v demokratických krajinách.
Hoci sa v minulosti švédska politika spájala s tradičnou sociálnou demokraciou, v posledných rokoch prešla významnými zmenami. Kým predošlé voľby boli výrazne ovplyvnené témou migrácie, nezvládnutou integráciou a s tým súvisiacou kriminalitou, tentoraz sa do popredia dostali iné otázky. „Za dnešným poklesom Švédskych demokratov približne o tri percentuálne body je možné vidieť aj to, že niektoré tradičné politické strany časť ich agendy prebrali a tým pádom sa pristúpilo k riešeniu tých problémov, ktoré Švédsko malo,“ vysvetlil Kováčik. Krajina už napríklad sprísnila sociálnu politiku a podmienky pre získanie občianstva.
Prekvapením môže byť, že medzi kľúčové témy tohtoročných volieb patrila zdravotná starostlivosť, dostupnosť zdravotného systému a starostlivosť o starších ľudí, ale aj nezamestnanosť. Hoci Švédsko je štátom sociálneho blahobytu s vysokými daňami a odvodmi, zároveň čelí výzvam starnúcej populácie a prekvapivo vysokej miere nezamestnanosti, ktorá je jedna z najvyšších v škandinávskych krajinách.
Súčasná povolebná situácia je extrémne zložitá, keďže osem politických strán v parlamente je rozdelených do dvoch blokov, pričom ani jeden nemá jasnú väčšinu. Kľúčovú úlohu zohrávajú takzvané „červené čiary“, ktoré si strany navzájom kladú.