Analýzy 24: Ukrajina musí povedať, aké ústupky je ochotná spraviť, vyjadril sa prezident Pellegrini

Pellegrini: Ukrajina musí sama určiť hranice kompromisu

Jednou z hlavných tém rozhovoru bola vojna na Ukrajine a možnosti jej diplomatického ukončenia. Prezident upozornil, že európski lídri sa nezhodujú v predstavách o podmienkach prípadného mieru. Kým časť z nich podľa neho presadzuje pragmatickejší prístup, iní naďalej veria v úplné vojenské víťazstvo Ukrajiny. Pellegrini pripustil, že výsledkom mierových rokovaní môže byť situácia, v ktorej Ukrajina nezíska späť všetky územia okupované Ruskom.

Zdôraznil však, že takéto územia by medzinárodné spoločenstvo nemuselo uznať za súčasť Ruska a o prípadných kompromisoch nesmie rozhodovať nikto bez účasti Kyjeva. „Ukrajina musí povedať sama za seba, aké ústupky je ochotná spraviť, čo ešte považuje za prijateľné. To musia oni povedať. To nesmieme my za nich povedať,“ vyhlásil prezident Peter Pellegrini. Podľa neho musí aj ruská strana pomenovať, v ktorých požiadavkách je pripravená ustúpiť. Až následne by sa mohlo pristúpiť k rokovaniam o bezpečnostných zárukách.

Prezident zároveň odmietol predstavu, že by mier znamenal bezpodmienečné podvolenie sa Ukrajiny ruským požiadavkám. „Samozrejme, to nemôže byť kapitulácia zo strany Ukrajiny, nejak sa podvoliť. To v žiadnom prípade nikto z nás netoleruje,“ zdôraznil. Slovákom pripomenul, aby si pri úvahách o územných ústupkoch predstavili podobnú situáciu vo vlastnej krajine. Ako príklad uviedol hypotetické obsadenie časti východného Slovenska cudzou armádou.

Prečítajte si tiež

„Všetkým došli sily.“ Lukašenko tvrdí, že vojna na Ukrajine sa čoskoro skončí

Európa podľa prezidenta nemôže vojnu financovať donekonečna

Pellegrini upozornil aj na ekonomické dôsledky pokračujúceho konfliktu. Podľa jeho názoru si Európa nemôže dlhodobo dovoliť každoročne vynakladať desiatky až stovky miliárd eur na vojnu bez zásadného posunu na fronte. „Európa si nemôže dovoliť z dlhodobého hľadiska, ak hovorím teraz niekoľko rokov dopredu, každý rok poskytovať 100 miliárd zo svojho rozpočtu na opotrebovaciu vojnu, ktorá neprináša zásadný posun na frontovej línii,“ uviedol. Tieto prostriedky podľa neho následne chýbajú v rozpočtoch európskych krajín na školstvo, zdravotníctvo a ďalšie verejné služby.

Prezident preto považuje za nevyhnutné, aby Európa popri pokračujúcej podpore Ukrajiny vyvíjala maximálne diplomatické úsilie na ukončenie vojny. Nádej vkladá aj do možných rokovaní medzi predstaviteľmi Spojených štátov, Ruska a Číny.

Zároveň zdôraznil, že žiadna dohoda veľmocí nesmie vzniknúť bez účasti Ukrajiny a Európy. „Nesmie to byť nikdy nová Jalta bez toho, aby tam Ukrajina sedela, a Európa by takisto mala byť súčasťou toho,“ povedal.

Prečítajte si tiež

Analýzy 24: Za vojnu na Ukrajine nesie najväčšiu zodpovednosť Biden, tvrdí Kéry

Slovensko chce Ukrajine pomôcť zvládnuť náročnú zimu

Napriek rozdielnym názorom na riešenie vojny sa prezidenti krajín V4 podľa Pellegriniho zhodli na potrebe pokračovať v humanitárnej pomoci ukrajinskému obyvateľstvu. Prezident varoval, že pre rozsiahle poškodenie energetickej a tepelnej infraštruktúry môže byť nadchádzajúca zima pre Ukrajincov najťažšia od začiatku ruskej invázie.

Slovensko podľa neho prisľúbilo ďalšie generátory elektrickej energie, pokračovanie podpory výstavby ochranných priestorov pre civilistov a mobilné röntgenové zariadenia pre nemocnice v Kyjeve. Pokračovať má aj pomoc prostredníctvom dodávok elektriny. Slovensko zároveň plánuje investovať do zvýšenia kapacity cezhraničných energetických prepojení s Ukrajinou. „Nemôžeme tých občanov nechať tam mrznúť o hlade a smäde a umierať na to, že nemajú základné ľudské potreby,“ vyhlásil Pellegrini.

Prečítajte si tiež

Slovenská a ukrajinská vláda sa stretnú v Ľvove. Rokovať budú o energetike aj ďalšej pomoci

Vysoké ceny energií ohrozujú európsky priemysel

Významnou témou trenčianskeho summitu bola aj energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Pellegrini kritizoval súčasný spôsob tvorby cien elektriny v Európe. Slovensko podľa neho investovalo do jadrovej energetiky, vyrába dostatok elektriny a patrí medzi krajiny s nízkoemisným energetickým mixom.

Napriek tomu podľa prezidenta nedokáže výhody vlastnej výroby dostatočne preniesť do cien pre domácnosti a priemysel. „Vyrábame lacno a nevieme túto lacnú energiu poskytnúť našim domácnostiam, nášmu priemyslu ani našim susedom,“ upozornil. Podľa prezidenta už jednotlivé štáty nedokážu dlhodobo kompenzovať vysoké ceny energií zo svojich rozpočtov. Riešenie preto musí prísť na európskej úrovni.

Zároveň zdôraznil potrebu rovnováhy medzi ochranou životného prostredia a konkurencieschopnosťou priemyslu. Klimatické zmeny podľa neho nemožno ignorovať, keďže ich dôsledky v podobe sucha a nedostatku vody pociťuje aj Slovensko. Pellegrini sa opätovne prihlásil k podpore jadrovej energetiky, ktorú považuje za jednu z najväčších budúcich výhod Slovenska.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: V podiele vyrobenej elektrickej energie z jadra sme svetová veľmoc, hovorí analytik

Rozšírenie EÚ môže posilniť bezpečnosť Európy

Prezidenti V4 sa s predsedníčkou Európskej komisie venovali aj rozširovaniu Európskej únie, predovšetkým smerom na západný Balkán. Pellegrini podporil možnosť prijatia Čiernej Hory do Únie v roku 2028.

Podľa neho by takýto krok ukázal, že európsky integračný projekt je stále atraktívny a dokáže ponúknuť reálnu perspektívu krajinám, ktoré uskutočňujú požadované reformy. „My nemôžeme donekonečna tým krajinám len sľubovať, sľubovať a sľubovať a žiadať od nich reformy, niekedy ťažké rozhodnutia, a nakoniec im nedávať tú perspektívu, že keď to všetko splnia, že reálne aj členmi budú,“ upozornil.

Rozširovanie Únie vníma nielen ako ekonomickú príležitosť, ale aj ako spôsob posilnenia bezpečnosti a obmedzenia vplyvu ďalších svetových mocností v regióne.

Prečítajte si tiež

Čierna Hora chce byť v EÚ, pomáha jej aj Slovensko. Analytik: Ešte ich čaká kus roboty

Prezident hovoril aj o imidži Slovenska v zahraničí

Pellegrini sa vyjadril aj k vzťahom Slovenska s európskymi inštitúciami. Uviedol, že návšteva Ursuly von der Leyenovej v Trenčíne prebehla v otvorenej atmosfére a nezaznamenal zo strany predsedníčky Komisie žiadny odstup voči Slovensku.

Pripustil však, že pri zahraničných rokovaniach musí niekedy vysvetľovať výroky slovenských vládnych predstaviteľov. „V politike treba vedieť povedať svoj názor. Treba vedieť aj vyjadriť kritiku, ale treba to robiť vždy dôstojne, slušne a vtedy si vás ten partner aj váži,“ povedal.

Podľa prezidenta môžu zbytočne útočné vyjadrenia poškodzovať medzinárodné postavenie krajiny a komplikovať presadzovanie jej záujmov. Za svoju úlohu preto považuje prezentovať Slovensko v čo najlepšom svetle a vysvetľovať zahraničným partnerom rozdiel medzi politickou rétorikou a konkrétnymi krokmi štátu.

+51 fotiek

Leyen na samite V4 v Trenčíne

Celý rozhovor s prezidentom Petrom Pellegrinim nájdete vo videu.