Môže sa zemetrasenie na východe Slovenska zopakovať? Odborník vysvetľuje, aké je riziko

Nešlo o dotras zemetrasenia spred troch rokov

Zem sa na východnom Slovensku triasla v pondelok podvečer približne o pol ôsmej. Po manuálnom spresnení vedci stanovili magnitúdu zemetrasenia na 2,1. Hypocentrum, teda miesto vzniku otrasu pod zemským povrchom, sa nachádzalo v hĺbke približne dvoch kilometrov. „Išlo o plytké zemetrasenie v malej hĺbke, preto bolo aj dosť výrazne pocítené,“ vysvetlil Madarás.

Prečítajte si tiež

V okolí Pakostova sa triasla zem. Zemetrasenie malo magnitúdu 2,1

Oblasť už pritom skúsenosť so zemetraseniami má. Práve na východe Slovenska došlo 9. októbra 2023 k silnému zemetraseniu, ktoré podľa Madarása patrilo k najsilnejším zaznamenaným na našom území minimálne za posledných sto rokov. Aktuálne otrasy však podľa neho už nemožno považovať za dotras vtedajšieho zemetrasenia. Dotrasy sa totiž zvyčajne objavujú počas dní, týždňov či prvých mesiacov po hlavnom otrase.

„Toto zemetrasenie by nemalo byť nijakým dozvukom alebo dotrasom tých predchádzajúcich sérií zemetrasení, ale zrejme ide o nový jav. Možno na nejakom podobnom segmente zlomu, ktorý sa tu nachádza,“ uviedol.

Podobný jav sa môže zopakovať

To, že nejde o dotras spred troch rokov, však podľa odborníka neznamená, že sa oblasť upokojila. Práve naopak, vedci počítajú s tým, že seizmická aktivita sa tam môže prejavovať aj v ďalších rokoch.

Madarás ako príklad uviedol silné zemetrasenie pri Komárne v 18. storočí, po ktorom zostávala oblasť seizmicky aktívna veľmi dlhé obdobie. V prípade východného Slovenska podľa neho môže ísť o niekoľko rokov, počas ktorých sa môžu objavovať ďalšie zemetrasenia.

Otázkou zostáva ich sila. Tú vedci vopred určiť nedokážu.

„Zatiaľ môžeme len predpokladať, že teda snáď nebude táto súčasná vlna nejaká silnejšia alebo väčšia, ako bola tá predchádzajúca. Z takej štatistiky ono to tak vyplýva, že už by to nemalo byť, ale napriek tomu sa nedá úplne vylúčiť, že nejaký podobný jav sa tu môže v blízkej budúcnosti ešte zopakovať,“ povedal Madarás.

Hoci magnitúda 2,1 predstavuje relatívne slabé zemetrasenie, obyvatelia v okolí epicentra ho podľa hlásení pocítili pomerne výrazne. Ústav vied o Zemi SAV evidoval do utorkového popoludnia viac ako 70 vyplnených makroseizmických dotazníkov.

Hlásenia pochádzali najmä z bezprostredného okolia epicentra. Dôvodom výrazného pocítenia otrasov bola podľa Madarása predovšetkým malá hĺbka, v ktorej zemetrasenie vzniklo. „Práve tá plytká hĺbka vzniku toho zemetrasenia spôsobila to, že bolo aj pri takejto relatívne malej veľkosti zemetrasenie naozaj pocítené dosť výrazne obyvateľmi,“ vysvetlil.

Niektorí ľudia podľa hlásení dokonca vybehli zo svojich domov na ulicu. Madarás pripúšťa, že ich reakciu môže ovplyvňovať aj skúsenosť so silným zemetrasením z roku 2023 a následnými otrasmi. Škody po pondelkovom zemetrasení však vedci zatiaľ neevidujú.

Východ patrí k seizmicky aktívnym oblastiam

Príčina otrasov súvisí podľa Madarása s geologickou stavbou východného Slovenska. Ide o tektonicky zložité územie, kde sa stretáva niekoľko veľkých geologických jednotiek a nachádzajú sa tam aj aktívne zlomy. „Východ Slovenska je z geologického a tektonického hľadiska veľmi zložitým územím, kde sa stýka niekoľko veľkých tektonických jednotiek a máme tam takisto aj súčasnú, to znamená recentnú aktivitu zlomov,“ vysvetlil.

Vedci preto oblasť intenzívne skúmajú. V teréne využívajú rôzne geofyzikálne metódy a sledujú napríklad aj radónové emanácie na aktívnych zlomoch. Výskum sa nezameriava iba na samotné otrasy, ale aj na ich možné príčiny a budúce dôsledky.

Historické záznamy podľa Madarása navyše ukazujú, že seizmická aktivita sa v tejto časti Slovenska objavovala aj pred desiatkami či viac ako sto rokmi. Východ preto označuje za veľmi aktívnu tektonickú a zemetrasnú oblasť.

So zemetrasením v Maďarsku nesúvisí

V pondelok zaznamenali zemetrasenie aj na juhu Maďarska pri hraniciach s Chorvátskom. Madarás však súvis medzi oboma udalosťami vylúčil. „Určite nie,“ odpovedal na otázku, či mohli byť otrasy prepojené. Epicentrá boli od seba vzdialené niekoľko stoviek kilometrov a zemetrasenia podľa neho neboli natoľko silné, aby sa mohli obe oblasti týmto spôsobom vzájomne ovplyvniť.

Podobné otrasy sa v rovnakom období objavili aj v Chorvátsku či južnom Taliansku.

Hlásenia od ľudí pomáhajú vedcom

Madarás zároveň vyzval obyvateľov, ktorí zemetrasenie pocítili, aby svoje skúsenosti zaznamenali v makroseizmickom dotazníku. Informácie od verejnosti vedcom pomáhajú určiť intenzitu zemetrasenia a jeho účinky na ľudí, budovy či prírodu.

Magnitúda totiž opisuje fyzikálnu veľkosť zemetrasenia, zatiaľ čo intenzita vyjadruje, ako sa otrasy prejavili na konkrétnom mieste. Aktuálne zemetrasenie podľa Madarása zasiahlo pocitovo podstatne menšiu oblasť než otrasy v roku 2023, ktoré zaznamenali ľudia na veľkej časti východného a dokonca aj stredného Slovenska.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.